Občiansky zákonník (40/1964 Zb.) - časť 9

§ 33b – Zánik a odvolanie plnomocenstva

Jednoducho

(1)

Plnomocenstvo zanikne: a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo, b) ak ho splnomocniteľ zruší, c) ak ho splnomocnenec vypovie, d) smrťou splnomocnenca.

(2)

Zaniká aj smrťou splnomocniteľa, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Pri právnickej osobe zaniká, len ak jej práva neprejdú na inú osobu.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek zrušiť.

(4)

Kým splnomocnenec nevie o zrušení, jeho úkony platia. To neplatí, ak o zrušení vedel.

(5)

Ak splnomocniteľ oznámil tretej osobe, že dal plnomocenstvo, môže sa dovolávať zrušenia, len ak ju o ňom predtým informoval alebo ak o ňom vedela.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, musí splnomocnenec urobiť ešte to, čo neznesie odklad, aby nevznikla škoda. Také úkony platia, pokiaľ neodporujú tomu, čo si splnomocniteľ želal.

Originál

(1)

Plnomocenstvo zanikne

a)

vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,

b)

ak ho splnomocniteľ odvolal,

c)

ak ho vypovedal splnomocnenec,

d)

ak splnomocnenec zomrie.

(2)

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

(4)

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.

(5)

Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

§ 34 – Čo je právny úkon

Trvalý odkaz

Jednoducho

Právny úkon je vyjadrenie vôle, ktorým chcete najmä vzniknúť, zmeniť alebo zrušiť práva alebo povinnosti, ktoré s tým zákon spája.

Originál

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 35 – Výklad prejavu vôle a právnych úkonov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vôľu môžete vyjadriť konaním aj nečinnosťou. Môže byť výslovná alebo vyplývať z okolností.

(2)

Pri úkonoch vyjadrených slovami sa pozerá nielen na to, čo ste povedali, ale aj na to, čo ste chceli povedať, pokiaľ to nie je v rozpore so slovami.

(3)

Úkony vyjadrené inak ako slovami sa chápu podľa toho, čo zvyčajne znamenajú. Prihliada sa na vôľu toho, kto úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol určený.

Originál

(1)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2)

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3)

Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

§ 36 – Podmienky vzniku a zániku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Právo alebo povinnosť môžete podmieniť splnením určitej skutočnosti. Ak je podmienka nemožná a má zrušiť právo, berie sa to tak, akoby tu nebola.

(2)

Odkladacia podmienka znamená, že účinky nastanú až po jej splnení. Rozväzovacia podmienka znamená, že účinky zaniknú po jej splnení.

(3)

Ak účastník, ktorému vyhovuje nesplnenie podmienky, jej splnenie zámerne zmarí, platí to, ako keby podmienka nebola.

(4)

Ak účastník, ktorému vyhovuje splnenie podmienky, ju splní zámerne sám, hoci na to nemal právo, neprihliada sa na ňu.

(5)

Pokiaľ nevyplýva niečo iné, podmienka sa považuje za odkladaciu.

Originál

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

(2)

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

(3)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(4)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

(5)

Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

§ 37 – Platnosť a neplatnosť úkonu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Právny úkon musíte urobiť slobodne, vážne a jasne. Inak je neplatný.

(2)

Úkon, ktorý nemôžete splniť, je neplatný.

(3)

Preklepy a chyby v počtoch úkon nezneplatnia, ak je jasné, čo ste chceli povedať.

Originál

(1)

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(2)

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3)

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.