Občiansky zákonník (40/1964 Z.z.) - časť 9

§ 33b – Zánik a odvolanie plnomocenstva

Jednoducho

(1)

Plnomocenstvo končí: a) vykonaním úkonu, b) odvolaním splnomocniteľom, c) vypovedaním splnomocnencom, d) smrťou splnomocnenca.

(2)

Plnomocenstvo zaniká aj smrťou splnomocniteľa, ak nie je dohodnuté inak. Ak zanikne firma, plnomocenstvo zanikne len ak jej práva neprechádzajú na inú firmu.

(3)

Splnomocniteľ nemôže povedať, že sa vzdáva práva odvolať plnomocenstvo.

(4)

Kým splnomocnenec nevie o odvolaní, jeho úkony platia. To neplatí, ak o odvolaní vedel alebo vedieť mal.

(5)

Ak splnomocniteľ niekomu povedal o plnomocenstve, odvolanie platí voči nemu len ak mu to oznámil skôr, než splnomocnenec konal, alebo ak to vedel.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, musí splnomocnenec ešte vybaviť naliehavé veci, aby nevznikla škoda. Tieto úkony platia, ak nesúperia s tým, čo zariadil splnomocniteľ alebo dediči.

Originál

(1)

Plnomocenstvo zanikne

a)

vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,

b)

ak ho splnomocniteľ odvolal,

c)

ak ho vypovedal splnomocnenec,

d)

ak splnomocnenec zomrie.

(2)

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

(4)

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.

(5)

Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

§ 34 – Čo je právny úkon

Trvalý odkaz

Jednoducho

Právny úkon je vyjadrenie vôle, ktorým vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti podľa zákona.

Originál

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 35 – Výklad prejavu vôle a právnych úkonov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vôľa sa môže prejaviť konaním alebo mlčaním, jasne alebo tak, že nie je pochýb o tom, čo ste chceli.

(2)

Pri vyjadrení slovami ide najmä o to, čo ste chceli povedať, nie len o presné slová, pokiaľ to nie je v rozpore.

(3)

Pri iných prejavoch sa pozerá na to, čo zvyčajne znamenajú, pričom sa chráni dobrá viera toho, komu je to určené.

Originál

(1)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2)

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3)

Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

§ 36 – Podmienky v právnych úkonoch

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Práva a povinnosti môžu vzniknúť alebo zaniknúť až po splnení určitej podmienky. Ak je podmienka nemožná a má spôsobiť zánik práva, berie sa ako keby nebola.

(2)

Odkladacia podmienka znamená, že práva vzniknú až po jej splnení. Rozväzovacia podmienka znamená, že práva zaniknú po jej splnení.

(3)

Ak niekto úmyselne zmarí splnenie podmienky, z ktorej má osobný prospech, podmienka sa stáva neplatnou.

(4)

Ak niekto, komu podmienka prospieva, ju sám úmyselne splní, hoci nemal právo, podmienka sa neberie do úvahy.

(5)

Ak nie je dohodnuté inak, podmienka sa považuje za odkladaciu.

Originál

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

(2)

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

(3)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(4)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

(5)

Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

§ 37 – Platnosť a neplatnosť právnych

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Právny úkon musí byť urobený dobrovoľne, vážne a jasne. Inak je neplatný.

(2)

Dohoda o nemožnej veci je neplatná.

(3)

Preklepy a chyby v počtoch neplatnosť nespôsobia, ak je jasné, čo sa myslelo.

Originál

(1)

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(2)

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3)

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.