§ 35 – Výklad prejavu vôle a právnych úkonov
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Vôľa sa môže prejaviť konaním alebo mlčaním, jasne alebo tak, že nie je pochýb o tom, čo ste chceli.
(2)
Pri vyjadrení slovami ide najmä o to, čo ste chceli povedať, nie len o presné slová, pokiaľ to nie je v rozpore.
(3)
Pri iných prejavoch sa pozerá na to, čo zvyčajne znamenajú, pričom sa chráni dobrá viera toho, komu je to určené.
Originál
(1)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2)
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3)
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.