§ 35 – Výklad prejavu vôle a právnych úkonov
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Vôľu môžete vyjadriť konaním aj nečinnosťou. Môže byť výslovná alebo vyplývať z okolností.
(2)
Pri úkonoch vyjadrených slovami sa pozerá nielen na to, čo ste povedali, ale aj na to, čo ste chceli povedať, pokiaľ to nie je v rozpore so slovami.
(3)
Úkony vyjadrené inak ako slovami sa chápu podľa toho, čo zvyčajne znamenajú. Prihliada sa na vôľu toho, kto úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol určený.
Originál
(1)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2)
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3)
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.