Občiansky zákonník (40/1964 Z.z.) - časť 9

§ 33b – Zánik a odvolanie plnomocenstva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Plnomocenstvo zanikne, ak:

a)

sa vykoná úkon, na ktorý bolo obmedzené,

b)

ho splnomocniteľ odvolá,

c)

ho vypovedá splnomocnenec,

d)

splnomocnenec zomrie.

(2)

Plnomocenstvo zaniká aj smrťou splnomocniteľa, pokiaľ z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Ak zanikne právnická osoba, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, plnomocenstvo zanikne iba vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na niekoho iného.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva kedykoľvek odvolať plnomocenstvo.

(4)

Kým sa splnomocnenec o odvolaní plnomocenstva nedozvie, jeho právne úkony platia, akoby plnomocenstvo stále trvalo. Na to sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní vedel alebo musel vedieť.

(5)

Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že splnomocnenec má plnomocenstvo na určité úkony, odvolanie plnomocenstva môže voči tejto osobe použiť, len ak jej ho oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo ak táto osoba o odvolaní v čase konania vedela.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, splnomocnenec musí urobiť všetko neodkladné, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu. Takéto úkony majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie trvalo, pokiaľ neodporujú pokynom splnomocniteľa alebo jeho nástupcov.

Originál

(1)

Plnomocenstvo zanikne

a)

vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,

b)

ak ho splnomocniteľ odvolal,

c)

ak ho vypovedal splnomocnenec,

d)

ak splnomocnenec zomrie.

(2)

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

(4)

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.

(5)

Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

§ 34 – Čo je právny úkon

Trvalý odkaz

Jednoducho

Právny úkon je prejav vôle, ktorým sa spravidla zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti, ktoré zákon s takýmto prejavom spája.

Originál

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 35 – Výklad prejavu vôle a právnych úkonov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vôľu možno prejaviť konaním alebo opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom, ktorý jasne ukazuje, čo chcel účastník prejaviť.

(2)

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať podľa ich jazykového významu, ale najmä podľa skutočnej vôle toho, kto ich urobil, ak táto vôľa neodporuje jazykovému prejavu.

(3)

Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo obvykle znamenajú. Pritom sa prihliada na vôľu konajúceho a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol úkon určený.

Originál

(1)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2)

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3)

Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

§ 36 – Podmienky v právnych úkonoch

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno podmieniť. Ak je zánik práva alebo povinnosti viazaný na nemožnú podmienku, na túto podmienku sa neprihliada.

(2)

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu vôbec nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či už nastané následky pominú.

(3)

Ak účastník, ktorému nesplnenie podmienky vyhovuje, jej splnenie zámerne zmarí, právny úkon sa stáva nepodmieneným.

(4)

Ak účastník, ktorému splnenie podmienky vyhovuje, jej splnenie zámerne spôsobí, na takéto splnenie sa neprihliada.

(5)

Ak z právneho úkonu alebo jeho povahy nevyplýva niečo iné, platí, že podmienka je odkladacia.

Originál

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

(2)

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

(3)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(4)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

(5)

Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

§ 37 – Platnosť a neplatnosť právnych

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

(2)

Právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je neplatný.

(3)

Ak je význam právneho úkonu nepochybný, chyby v písaní alebo počítaní nespôsobujú jeho neplatnosť.

Originál

(1)

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(2)

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3)

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.