§ 42b – Odporovanie právnym úkonom veriteľom
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Veriteľ môže napadnúť podvodné právne úkony dlžníka žalobou na súde.
(2)
Žaloba sa podáva proti tomu, kto z podvodného úkonu mal prospech.
(3)
Môže sa podať proti tomu, kto uzavrel zmluvu s dlžníkom, aj proti dedičom. Proti tretím osobám len ak vedeli o podvode.
(4)
Ak súd právny úkon zruší, veriteľ môže žiadať vrátenie majetku, ktorý dlžník podvodne preniesol. Ak to nie je možné, môže žiadať náhradu od toho, kto mal prospech.
Originál
(1)
Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
(3)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4)
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.