§ 23 – Byt v rodinnom domčeku
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Národné výbory pomáhajú majiteľom rodinných domčekov, aby sa do nich mohli nasťahovať oni sami, ich ženaté či vydaté deti alebo rodičia, aj keď tam niekto iný býva. Miestne národné výbory preto dávajú náhradné byty tým, čo v takých domčekoch bývajú, alebo dbajú na to, aby sa mohli zapojiť do družstevnej alebo individuálnej bytovej výstavby. Tiež podporujú výmenu bytov medzi majiteľmi a tými, čo v domčekoch bývajú.
(2)
Miestny národný výbor nemôže prideliť byt v rodinnom domčeku, ak ich majiteľ oznámi súčasne s ohlásením voľného bytu alebo do 8 dní odvtedy, keď sa stane vykonateľným rozhodnutie súdu alebo národného výboru o zrušení práva bývať v byte, že sa do 15 dní do bytu nasťahuje sám, alebo tam ubytuje svoje ženaté či vydaté dieťa. Ak nejde o obce uvedené v § 7 ods. 1, môže tak oznámiť aj ubytovanie svojich rodičov.
(3)
Ak rodinný domček vlastní viac ľudí, môže každý z nich uplatniť právo nasťahovať sa do voľného bytu alebo tam ubytovať svoje ženaté či vydaté dieťa alebo rodičov. Najprv sa musia dohodnúť, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd podľa § 139 Občianskeho zákonníka.
(4)
Miestny národný výbor nemôže prideliť jednu obytnú miestnosť (časť bytu) v rodinnom domčeku, ak majiteľ oznámi súčasne s ohlásením voľného bytu, že túto miestnosť bude používať sám alebo niekto z rodiny na oddych alebo na starostlivosť o záhradu. Túto možnosť môže uplatniť, ak sám alebo niekto z rodiny býva v obci uvedenej v § 7 ods. 1 a ide o inú obec, ako je tá, kde je domček. Miestnosť je vyňatá z pridelenia len vtedy, ak je od bytu tak oddelená, že jej používaním nebude rušený ten, kto v byte býva, alebo ak ju možno podľa stavebného úradu tak upraviť.
(5)
Ak rodinný domček vlastní viac ľudí, môžu spolu uplatniť právo na užívanie len jednej miestnosti.
Originál
(1)
Národné výbory napomáhajú tomu, aby sa do rodinného domčeka, v ktorom užíva byt iný občan, mohol nasťahovať jeho vlastník alebo jeho ženaté (vydaté) dieťa, prípadne jeho rodičia. Za tým účelom prideľujú miestne národné výbory náhradné byty užívateľom bytov v rodinných domčekoch alebo dbajú, aby užívatelia týchto bytov boli zaraďovaní do družstevnej alebo individuálnej bytovej výstavby. Takisto podporujú uskutočňovanie výmien bytov medzi vlastníkmi rodinných domčekov a užívateľmi bytov v nich.
(2)
Z prideľovacieho práva miestneho národného výboru je byt v rodinnom domčeku vyňatý, ak vyhlási vlastník domčeka miestnemu národnému výboru súčasne s ohlásením uvoľneného bytu alebo do 8 dní po tom, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie súdu alebo národného výboru o zrušení práva užívať byt, že sa do 15 dní do bytu nasťahuje alebo že v tejto lehote v ňom ubytuje svoje ženaté (vydaté) dieťa, alebo ak nejde o obce uvedené v § 7 ods. 1 , svojich rodičov.
(3)
Ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môže právo nasťahovať sa do uvoľneného bytu v domčeku alebo ubytovať v ňom svoje ženaté (vydaté) dieťa alebo svojich rodičov použiť každý zo spoluvlastníkov, a to podľa vzájomnej dohody, a ak k nej nedôjde, podľa rozhodnutia súdu (§ 139 Obč. zák. ).
(4)
Prideľovacie právo miestneho národného výboru sa nevzťahuje na jednotlivú obytnú miestnosť (časť bytu) v rodinnom domčeku, ak ohlási vlastník rodinného domčeka miestnemu národnému výboru súčasne s ohlásením uvoľneného bytu v domčeku, že túto miestnosť bude užívať sám alebo príslušník jeho rodiny pre svoje zotavenie alebo za účelom ošetrenia záhrady. Túto výhodu môže vlastník rodinného domčeka uplatniť, ak býva sám alebo príslušník jeho rodiny v obci uvedenej v § 7 ods. 1 a ak ide o inú obec, než v ktorej je rodinný domček. Jednotlivá obytná miestnosť v rodinnom domčeku je vyňatá z prideľovacieho práva miestneho národného výboru len vtedy, ak je od bytu, ktorý sa má prideliť, tak oddelená, že jej užívaním nebude užívateľ bytu rušený v jeho obvyklom užívaní, alebo ak ju možno podľa vyjadrenia stavebného úradu takto upraviť.
(5)
Ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môžu všetci spoluvlastníci uplatniť právo na užívanie len jednej miestnosti dohromady.