§ 4 – Spoločné ustanovenia
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Obce a samosprávne kraje platia svoje úlohy (z § 2 a 3) z vlastného rozpočtu. Ak ide o prenesený výkon štátnej správy, dostanú naň peniaze zo štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona.
(2)
Ak zákon pri úlohe obce alebo samosprávneho kraja výslovne nehovorí, že ide o prenesený výkon štátnej správy, platí, že ide o ich vlastnú samosprávnu úlohu.
(3)
Konania, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, dokončia tie orgány, ktoré ich začali.
(4)
Zastupiteľstvo Bratislavy určí v štatúte mesta do 31. decembra 2001, ktoré kompetencie presunuté na obce bude vykonávať mesto a ktoré jeho mestské časti.
(5)
Zastupiteľstvo Košíc určí v štatúte mesta do 31. decembra 2001, ktoré kompetencie presunuté na obce bude vykonávať mesto a ktoré jeho mestské časti.
Originál
(1)
Obec a samosprávny kraj zabezpečujú plnenie svojich úloh ( § 2 a 3 ) z vlastných rozpočtov. Na prenesený výkon štátnej správy sa im poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona. 4 )
(2)
Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
(3)
Konania začaté podľa zákonov uvedených v čl. II až XX pred účinnosťou ustanovenou v čl. XXII dokončia orgány, ktoré ich začali.
(4)
Zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ustanoví v Štatúte hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy do 31. decembra 2001, ktoré z kompetencií presúvaných na obce podľa čl. II až XX tohto zákona bude vykonávať hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a ktoré jej mestské časti.
(5)
Zastupiteľstvo mesta Košíc ustanoví v Štatúte mesta Košíc do 31. decembra 2001, ktoré z kompetencií presúvaných na obce podľa čl. II až XX tohto zákona bude vykonávať mesto Košice a ktoré jeho mestské časti.
㤠24b
(1)
Na základe dohody uzatvorenej medzi ministerstvom a samosprávnym krajom prechádzajú podľa osobitného predpisu do vlastníctva samosprávneho kraja veci, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest a ktoré slúžia na činnosť jej organizačných jednotiek určených touto dohodou.
(2)
Dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja na základe dohody uzatvorenej podľa odseku 1 prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov, ako aj pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest na samosprávny kraj.
(3)
Slovenská správa ciest, ktorá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona mala v správe majetok uvedený v § 3d ods. 2 a veci, ktoré slúžia na činnosť jeho organizačných jednotiek určených v dohode podľa odseku 1, spíše písomný protokol s príslušným samosprávnym krajom o odovzdaní tohto majetku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa prechodu majetku podľa tohto zákona.“.
„§ 14a Pôsobnosť samosprávneho kraja
(1)
Samosprávny kraj v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti
a)
poskytuje krajskému úradu podklady potrebné na vypracovanie analýzy územia kraja a podklady na vypracovanie plánov ochrany obyvateľstva z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,
b)
spolupracuje s orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a zabezpečovaní evakuácie na svojom území a utvára podmienky pri evakuácii na súčinnosť medzi samosprávnymi krajmi,
c)
poskytuje krajskému úradu údaje o zariadeniach civilnej ochrany a spolupracuje s orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a riešení ukrytia obyvateľstva,
d)
spolupracuje s orgánmi štátnej správy najmä pri príprave na civilnú ochranu,
e)
podieľa sa na preventívnovýchovnej a propagačnej činnosti v civilnej ochrane.
(2)
Samosprávny kraj uhrádza výdavky spojené s preventívnovýchovnou a propagačnou činnosťou z vlastných zdrojov.“.
㤠4
(1)
Matriku ako výkon štátnej správy vedie obec, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť, ktoré sú uvedené v prílohe (ďalej len „matričný úrad“). Územné obvody matričných úradov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(2)
Pri vedení matrík zabezpečuje matričný úrad jednotný informačný systém a utvára podmienky na jeho bezpečnú prevádzku a ochranu údajov.“.
㤠31
(1)
Kontrolnú činnosť na úseku matrík vykonávajú okresné úrady, krajské úrady a ministerstvo.
(2)
Okresný úrad vykonáva na matričných úradoch vo svojom územnom obvode najmenej raz za rok kontrolu vedenia matrík podľa zbierky listín a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov.
(3)
Krajský úrad vykonáva kontrolu vedenia a uloženia zbierky listín na okresných úradoch vo svojom územnom obvode.
(4)
Ministerstvo vykonáva kontrolu vedenia matrík a usmerňuje výkon kontroly, ktorý uskutočňujú krajské úrady a okresné úrady.“.
㤠20
(1)
V súlade s výsledkom prieskumov a rozborov orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie zadania. Zadanie obsahuje najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii, a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s dotknutými obcami, s dotknutými samosprávnymi krajmi a s dotknutými právnickými osobami, a dohodne ho s dotknutými orgánmi štátnej správy. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce s krajským úradom a zadanie pre územný plán zóny s okresným úradom. Krajský úrad a okresný úrad spracúvajú súhrnné stanovisko za všetky orgány štátnej správy v ich pôsobnosti. Spôsob prerokovania zadania pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska určí ministerstvo.
(3)
Prerokovanie zadania územného plánu oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti účinnou formou a spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý. Návrh zadania sa musí na 30 dní vystaviť na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu zadania do 30 dní odo dňa oznámenia.
(4)
Na prerokovanie zadania podľa odseku 2 určí obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o prerokovaní návrhu zadania. Ak sa dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj alebo dotknutý orgán štátnej správy v určenej lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že nemá k zadaniu pripomienky, ak sa s obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie nedohodol inak.
(5)
Po prerokovaní podľa odseku 2 a po vyhodnotení stanovísk a pripomienok orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, požiada o posúdenie návrhu zadania príslušný orgán územného plánovania:
a)
o posúdenie zadania územného plánu regiónu požiada samosprávny kraj ministerstvo,
b)
o posúdenie zadania územného plánu obce požiada obec krajský úrad, ktorý svoje stanovisko spracuje v súčinnosti s okresným úradom,
c)
o posúdenie zadania územného plánu zóny požiada obec okresný úrad.
(6)
Ministerstvo, krajský úrad a okresný úrad v stanovisku podľa odseku 5 posúdia, či je
a)
obsah návrhu zadania v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
b)
obsah návrhu zadania a postup jeho obstarania a prerokovania v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
(7)
Prerokované zadanie po odstránení rozporov schvaľuje
a)
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ak ide o zadanie na spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
b)
samosprávny kraj, ak ide o zadanie na spracovanie územného plánu regiónu,
c)
obec, ak ide o územný plán obce alebo zóny.
(8)
Obec a samosprávny kraj nemôžu schváliť zadanie v rozpore so stanoviskom okresného úradu, krajského úradu alebo ministerstva. Ak by obec alebo samosprávny kraj napriek tomu takéto rozporné zadanie schválil, schválenie je v celom rozsahu neplatné.“.
㤠117
Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy.“.
㤠119
Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, tie sa dohodnú, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Ak sa nedohodnú, určí príslušný stavebný úrad krajský úrad.“.
„§ 7 Pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávna pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov na úseku osvetovej činnosti
(1)
Štátnu správu na úseku osvetovej činnosti vykonáva ministerstvo, ktoré
a)
utvára právne a organizačné podmienky na zabezpečenie a rozvoj osvetovej činnosti,
b)
podporuje tvorbu a verejnú prezentáciu výsledkov osvetovej činnosti v Slovenskej republike a v zahraničí,
c)
zriaďuje štátne osvetové zariadenie s celoštátnou pôsobnosťou.
(2)
Samosprávny kraj
a)
zriaďuje osvetové zariadenia s pôsobnosťou na území samosprávneho kraja,
b)
zabezpečuje a koordinuje osvetovú činnosť prostredníctvom osvetových zariadení, ku ktorým vykonáva zriaďovateľskú funkciu,
c)
ustanovuje vybrané osvetové zariadenie, ktoré vykonáva odborno-poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť pre osvetové zariadenia, iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú osvetovú činnosť na území samosprávneho kraja.“.
„§ 62 Pôsobnosť krajského úradu
(1)
Krajský úrad na úseku humánnej farmácie
a)
koordinuje a odborne usmerňuje činnosť okresných úradov v oblasti farmácie,
b)
vykonáva štátny dozor, vydáva záväzné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho dozoru a ukladá pokuty,
c)
zabezpečuje plnenie úloh uložených ministerstvom zdravotníctva, týkajúcich sa farmácie a účelnej farmakoterapie.“.
„§ 63 Pôsobnosť okresného úradu
(1)
Okresný úrad na úseku humánnej farmácie
a)
vykonáva štátny dozor, vydáva záväzné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone štátneho dozoru a ukladá pokuty,
b)
zabezpečuje plnenie úloh uložených ministerstvom zdravotníctva a krajským úradom, týkajúcich sa farmácie a účelnej farmakoterapie,
c)
podieľa sa na kontrole nakladania so zásobami liekov a zdravotníckych pomôcok [§ 68a ods. 1 písm. f)] v spolupráci so samosprávnym krajom.“.