Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník (509/1991 Z.z.)

§ 126 – Ochrana vlastníckeho práva

Jednoducho

(1)

Vlastník sa môže brániť proti každému, kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje. Najmä môže žiadať vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava.

(2)

Rovnaké právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Originál

(1)

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(2)

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

§ 127 – Obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vlastník sa musí zdržať všetkého, čím by nad primeranú mieru obťažoval iných alebo vážne ohrozoval výkon ich práv. Najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami svojho pozemku či stavby bez toho, aby urobil opatrenia na ich upevnenie. Nesmie susedov nad primeranú mieru obťažovať hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami. Nesmie nechať zvieratá vnikať na susedný pozemok a nesmie nešetrne alebo v nevhodnom čase odstraňovať korene stromov či vetvy presahujúce na jeho pozemok.

(2)

Ak je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susedných pozemkov a stavieb, môže súd po vyjadrení stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník musí pozemok oplotiť.

(3)

Vlastníci susedných pozemkov musia umožniť vstup na svoje pozemky či stavby na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere, ak je to potrebné na údržbu a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak pritom vznikne na pozemku alebo stavbe škoda, ten, kto ju spôsobil, je povinný ju nahradiť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Originál

(1)

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

(2)

Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

(3)

Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

§ 128 – Povinnosť strpieť použitie veci

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vlastník musí strpieť, aby sa v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme jeho vec na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere použila, ak sa daný účel nedá dosiahnuť inak. Za toto použitie mu patrí náhrada.

(2)

Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak sa účel nedá dosiahnuť inak. Možno tak urobiť iba na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Originál

(1)

Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

(2)

Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

§ 129 – Držiteľ a držba

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2)

Držať možno veci, ako aj práva, ktoré možno vykonávať trvalo alebo opakovane.

Originál

(1)

Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2)

Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

§ 130 – Oprávnená držba a práva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti presvedčený, že mu vec alebo právo patrí, je oprávneným držiteľom. Ak existujú pochybnosti, platí, že držba je oprávnená.

(2)

Ak zákon neurčuje inak, oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník. Najmä má právo na plody a úžitky z veci, kým trvá jeho oprávnená držba.

(3)

Oprávnený držiteľ môže od vlastníka žiadať náhradu nákladov, ktoré na vec účelne vynaložil počas svojej držby. Náhrada sa poskytne v rozsahu, v akom sa vec zhodnotila do dňa jej vrátenia. Bežné náklady na údržbu a prevádzku sa však nenahrádzajú.

Originál

(1)

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

(2)

Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

(3)

Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.