Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník (509/1991 Z.z.)

§ 143 – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Jednoducho

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci reštitúcií jednému z manželov, ktorý mal vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Originál

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3 )“.

§ 143a – Zmeny bezpodielového vlastníctva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Manželia sa môžu dohodnúť, že zákonný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva rozšíria alebo zúžia. Rovnako sa môžu dohodnúť aj na spôsobe správy spoločného majetku.

(2)

Manželia sa môžu dohodnúť, že bezpodielové spoluvlastníctvo vznikne až ku dňu zániku manželstva.

(3)

Dohoda podľa odsekov 1 a 2 musí mať formu notárskej zápisnice. Voči inej osobe sa manželia môžu na túto dohodu odvolať iba vtedy, ak o nej táto osoba vedela.

Originál

(1)

Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

(2)

Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.

(3)

Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.“.

§ 148a – Obsah ustanovenia

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak chce podnikateľ pri začatí podnikania použiť majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potrebuje súhlas druhého manžela. Na ďalšie úkony súvisiace s podnikaním už tento súhlas nepotrebuje.

(2)

Ak jeden z manželov získa oprávnenie na podnikanie, súd na návrh druhého manžela zruší bezpodielové spoluvlastníctvo. Návrh podáva manžel, ktorý nie je podnikateľom. Ak sú podnikateľmi obaja, návrh môže podať ktorýkoľvek z nich.

(3)

Ak podnikateľ po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva podniká spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, príjmy si rozdelia podľa písomnej zmluvy. Ak takú zmluvu nemajú, rozdelia si príjmy rovným dielom.

Originál

(1)

Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

(2)

Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

(3)

Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.“.

§ 151a – Záložné právo a záloh

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, záložný veriteľ má právo žiadať uspokojenie zo založenej veci. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky; pri plodoch sa vzťahuje len na tie, ktoré ešte neboli oddelené.

(2)

Ak je záložným právom zabezpečený nepeňažný záväzok, predpokladá sa, že do výšky jeho ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by veriteľovi patrilo pri porušení záväzku.

Originál

(1)

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

(2)

Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by patrilo veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka.

§ 151b – Zriadenie záložného práva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

(2)

Na účinnosť záložnej zmluvy k nehnuteľnosti je potrebná registrácia štátnym notárstvom.

(3)

Pri hnuteľných veciach je na vznik záložného práva potrebné odovzdanie veci záložnému veriteľovi alebo vyznačenie záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k zálohu a je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu dohodnúť na jej úschove u tretej osoby.

(4)

V zmluve sa musí určiť záloh a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec musí byť označená tak, aby jej založenie bolo každému zjavné.

(5)

Záložné právo možno zriadiť aj na zabezpečenie budúceho alebo podmieneného záväzku.

(6)

Pri nehnuteľnostiach sa vznik a zánik záložného práva vyznačí v evidencii nehnuteľností.

Originál

(1)

Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

(2)

Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

(3)

Na vznik záložného práva na základe zmluvy je pri hnuteľných veciach potrebné odovzdanie veci záložnému veriteľovi alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu záložca a záložný veriteľ dohodnúť na odovzdaní veci inej osobe, aby ju pre nich uschovala.

(4)

V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné.

(5)

Záložné právo možno zriadiť aj na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

(6)

Ak ide o záloh nehnuteľných vecí, vyznačí sa vznik a zánik záložného práva v evidencii nehnuteľností.