Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník (509/1991 Z.z.)

§ 33a – Ďalšie splnomocnenie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Splnomocnenec môže udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby konala za splnomocniteľa, ak:

a)

je na to výslovne oprávnený podľa plnomocenstva,

b)

je splnomocnencom právnická osoba.

(2)

Z právnych úkonov takto povereného ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.

Originál

(1)

Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa,

a)

ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,

b)

ak je splnomocnencom právnická osoba.

(2)

Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.

§ 33b – Zánik plnomocenstva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Plnomocenstvo zanikne:

a)

vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,

b)

ak ho splnomocniteľ odvolal,

c)

ak ho splnomocnenec vypovedal,

d)

ak splnomocnenec zomrie.

(2)

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Ak zanikne právnická osoba, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, plnomocenstvo zaniká len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva kedykoľvek odvolať plnomocenstvo.

(4)

Kým sa splnomocnenec nedozvie o odvolaní plnomocenstva, jeho právne úkony majú účinky, akoby plnomocenstvo stále trvalo. Na toto sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní vedel alebo musel vedieť.

(5)

Ak splnomocniteľ niekomu oznámil, že udelil plnomocenstvo na určité úkony, môže sa voči nemu odvolania plnomocenstva dovolávať, len ak mu toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo ak táto osoba o odvolaní v čase konania vedela.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, splnomocnenec musí urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho nástupca neutrpel ujmu. Takéto úkony majú rovnaké právne účinky, akoby zastúpenie trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho nástupcovia.

Originál

(1)

Plnomocenstvo zanikne

a)

vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,

b)

ak ho splnomocniteľ odvolal,

c)

ak ho vypovedal splnomocnenec,

d)

ak splnomocnenec zomrie.

(2)

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

(4)

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.

(5)

Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.

(6)

Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.“.

§ 37 – Podmienky platnosti právneho úkonu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

(2)

Právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je neplatný.

(3)

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní alebo počítaní, ak je jeho význam jasný a nepochybný.

Originál

(1)

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(2)

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3)

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.“.

§ 40a – Neplatnosť právneho úkonu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa úkon za platný, pokiaľ sa dotknutá osoba neplatnosti nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa dotknutá osoba neplatnosti dovolá.

Originál

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.“.

§ 41a – Platnosť zastretého úkonu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak neplatný právny úkon spĺňa náležitosti iného platného právneho úkonu, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje skutočnú vôľu konajúcej osoby.

(2)

Ak má právny úkon zakryť iný právny úkon, platí tento zakrytý úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za otvorený a pravý.

Originál

(1)

Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

(2)

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.“.