Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník (509/1991 Z.z.)

§ 42a – Odporovateľné právne úkony

Jednoducho

(1)

Veriteľ môže od súdu žiadať, aby určil, že právne úkony dlžníka, ktoré znižujú šancu veriteľa na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je jeho nárok voči dlžníkovi už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.

(2)

Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ak o tomto úmysle druhá strana musela vedieť. Taktiež možno odporovať úkonom, ktorými boli veritelia ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo v ich prospech, okrem prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

(3)

Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v ktorej prospech sa úkon urobil alebo ktorá z neho získala prospech.

(4)

Ak veriteľ s odporovaním uspeje, právny úkon je voči nemu neúčinný. Veriteľ môže žiadať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo z dlžníkovho majetku v dôsledku tohto úkonu ubudlo. Ak to nie je možné, má právo na náhradu od toho, kto z tohto úkonu získal prospech.

Originál

(1)

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.

(2)

Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

(3)

Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v ktorej prospech sa právny úkon urobil alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech.

(4)

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“.

§ 43a – Návrh na uzavretie zmluvy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa byť viazaný v prípade jeho prijatia.

(2)

Návrh začína pôsobiť od momentu, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Navrhovateľ môže návrh zrušiť, aj keď je neodvolateľný, ak prejav o zrušení dôjde adresátovi skôr alebo aspoň v rovnakom čase ako samotný návrh.

(3)

Kým nie je zmluva uzavretá, možno návrh odvolať, ak odvolanie dôjde adresátovi skôr, než stihol odoslať prijatie návrhu.

(4)

Návrh nemožno odvolať

a)

počas lehoty, ktorú navrhovateľ určil na prijatie, pokiaľ z obsahu návrhu nevyplýva právo odvolať ho aj skôr, alebo

b)

ak je v ňom vyjadrené, že je neodvolateľný.

Originál

(1)

Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

(2)

Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

(3)

Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

(4)

Návrh nemôže byť odvolaný

a)

počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo

b)

ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

§ 43b – Zánik návrhu zmluvy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a)

uplynutím lehoty, ktorá bola v ňom určená na prijatie,

b)

uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu zmluvy a rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil na zaslanie návrhu, alebo

c)

doručením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

(2)

Ústny návrh zaniká, ak nie je prijatý ihneď, pokiaľ z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.

(3)

Lehota na prijatie návrhu určená v telegrame začína plynúť od momentu, keď bol telegram podaný na odoslanie. Lehota určená v liste začína plynúť od dátumu uvedeného v liste, a ak tam dátum nie je, od dátumu na obálke. Lehota určená telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžitú komunikáciu začína plynúť od momentu, keď návrh dôjde adresátovi.

Originál

(1)

Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a)

uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b)

uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

c)

dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

(2)

Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.

(3)

Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.

§ 43c – Prijatie návrhu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Prijatím návrhu je včasné vyhlásenie adresáta alebo iné jeho včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom.

(2)

Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť v momente, keď vyjadrenie súhlasu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

(3)

Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bezodkladne upovedomí adresáta ústne alebo odoslaním správy.

(4)

Ak z listu alebo inej písomnosti o prijatí návrhu vyplýva, že boli odoslané za okolností, že by za bežných podmienok došli navrhovateľovi včas, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia. To neplatí, ak navrhovateľ bezodkladne ústne alebo správou upovedomí adresáta, že považuje návrh za zaniknutý.

Originál

(1)

Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

(2)

Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

(3)

Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

(4)

Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.“.

§ 44 – Uzavretie zmluvy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zmluva je uzavretá v momente, keď nadobudne účinnosť prijatie návrhu na jej uzavretie. Samotné mlčanie alebo nečinnosť sa nepovažujú za prijatie návrhu.

(2)

Ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, považuje sa to za odmietnutie pôvodného návrhu a zároveň za nový návrh. Ak však odpoveď iba inými slovami opisuje obsah navrhovanej zmluvy bez toho, aby menila jej podstatu, považuje sa to za prijatie návrhu.

(3)

Ak je návrh určený viacerým osobám a z jeho obsahu vyplýva, že navrhovateľ chce, aby sa zmluvnými stranami stali všetky tieto osoby, zmluva je uzavretá až vtedy, keď ju prijmú všetky oslovené osoby.

Originál

(1)

Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

(2)

Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

(3)

Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.“.