§ 42a – Odporovateľné právne úkony
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Veriteľ môže od súdu žiadať, aby určil, že právne úkony dlžníka, ktoré znižujú šancu veriteľa na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je jeho nárok voči dlžníkovi už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ak o tomto úmysle druhá strana musela vedieť. Taktiež možno odporovať úkonom, ktorými boli veritelia ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo v ich prospech, okrem prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.
(3)
Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v ktorej prospech sa úkon urobil alebo ktorá z neho získala prospech.
(4)
Ak veriteľ s odporovaním uspeje, právny úkon je voči nemu neúčinný. Veriteľ môže žiadať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo z dlžníkovho majetku v dôsledku tohto úkonu ubudlo. Ak to nie je možné, má právo na náhradu od toho, kto z tohto úkonu získal prospech.
Originál
(1)
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3)
Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v ktorej prospech sa právny úkon urobil alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech.
(4)
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“.