Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník (509/1991 Zb.)

§ 743 – Obstaranie cudzej veci

Jednoducho

(1)

Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, ten, kto chce obstarať záležitosť iného, ho musí o tom upovedomiť a počkať na jeho súhlas.

(2)

Ak tak neurobí a koná v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov, o ktoré sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil.

Originál

(1)

Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť ho o tom a vyčkať na jeho súhlas.

(2)

Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil.

§ 744 – Zodpovednosť za zásah do cudzích vecí

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby išlo o odvrátenie hroziacej škody, zodpovedá za vzniknutú škodu. V rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za náhodu, ibaže by škoda vznikla aj bez jeho zásahu.

(2)

To isté platí, ak niekto zasiahne do záležitostí iného proti jeho prejavenej vôli.

Originál

(1)

Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby šlo o odvrátenie hroziacej škody, zodpovedá za vzniknutú škodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za náhodu, ibaže by vznikla aj bez jeho zásahu.

(2)

To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iného proti jeho prejavenej vôli.

§ 745 – Obstaranie bez príkazu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak konateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov, môže si vziať späť to, čo na vlastné náklady zaobstaral, pokiaľ je to možné.

Originál

Ak konateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov, je oprávnený vziať si, pokiaľ je to možné, čo obstaral na svoje náklady.

§ 746 – Bezpríkazové konanie konateľa

Trvalý odkaz

Jednoducho

Konateľ bez príkazu musí dokončiť začatú vec, podať o nej vyúčtovanie a odovzdať všetko, čo pri tom získal, osobe, ktorej záležitosť obstarával.

Originál

Konateľ bez príkazu je povinný dokončiť konanie, podať o ňom vyúčtovanie a previesť všetko, čo pri tom získal, na toho, koho záležitosť obstaral.

§ 747 – Zmluva o úschove

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zmluvou o úschove zložiteľ získava právo, aby uschovávateľ riadne opatroval jeho hnuteľnú vec. Zmluvu možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie a prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

(2)

V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec zveriť ďalšiemu uschovávateľovi. Zložiteľ musí uschovávateľovi nahradiť nevyhnutné náklady na opatrovanie veci; odmenu za úschovu platí len vtedy, ak sa na nej dohodli, ak to zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.

(1)

Uschovávateľ musí prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom. Ak sa na spôsobe nedohodli, musí ju opatrovať starostlivo, najmä ju poistiť, ak je to obvyklé, a po skončení úschovy ju vrátiť aj s tým, čo k nej pribudlo.

(2)

Uschovávateľ musí vec vrátiť zložiteľovi na požiadanie aj pred dohodnutým termínom. Sám ju však nemôže vrátiť skôr, iba ak by vec nemohol z nepredvídateľných dôvodov ďalej bezpečne opatrovať bez toho, aby mu vznikla škoda. Ak nie je dohodnuté ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, zložiteľ môže kedykoľvek žiadať jej vrátenie a uschovávateľ ju môže kedykoľvek vrátiť. Ak uschovávateľ vec použije, umožní jej použitie inému, bez súhlasu zložiteľa alebo bez nevyhnutnej potreby ju dá do úschovy inému, alebo mešká s jej vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, okrem prípadov, ak by škoda vznikla aj inak. Zložiteľ musí uschovávateľovi nahradiť škodu vzniknutú v súvislosti s úschovou a náklady na splnenie jeho povinností, ak sa nedohodli inak. Vzájomné práva z úschovy možno uplatniť najneskôr do šiestich mesiacov po vrátení veci, inak zaniknú.

Originál

(1)

Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

(2)

V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi. Zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní vynaložil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiť len vtedy, ak sa tak dohodol alebo ak to zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.

(1)

Uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostlivo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.

(2)

Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať. Ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť. Ak uschovávateľ použije prevzatú vec, ak umožní jej použitie inému, ak ju dá bez dovolenia zložiteľa alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy alebo ak je v omeškaní s jej vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschovanú vec aj inak. Zložiteľ je povinný, ak sa účastníci nedohodli inak, nahradiť uschovávateľovi škodu vzniknutú mu úschovou, ako aj náklady, ktoré uschovávateľ na vec vynaložil na splnenie svojej povinnosti. Vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať iba do šiestich mesiacov po vrátení veci; inak zaniknú.