Obchodný zákonník

Zákon č. 513/1991 Z.z.

Panel nástrojov

Obchodný zákonník

Zákon č. 513/1991 Z.z.

Porovnať verzie

§ 177 – Splácanie emisného kurzu akcií akcionárom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Akcionár musí splatiť emisný kurz akcií v lehote určenej stanovami, najneskôr do jedného roka od vzniku spoločnosti. Tým nie sú dotknuté § 59 ods. 2 a § 170 ods. 1.
(2)
Akcionára nemožno zbaviť záväzku splatiť emisný kurz. Ustanovenia § 176 ods. 3 a pravidlá o znížení základného imania platia naďalej. Akcionár nemôže jednostranne započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie kurzu.
(3)
Pri meškaní so splatením kurzu platí akcionár úroky z omeškania podľa stanov, inak 20 % ročne.
(4)
Ak je akcionár v omeškaní, predstavenstvo ho písomne vyzve na zaplatenie v lehote podľa stanov, inak do 60 dní od doručenia výzvy. Výzva obsahuje aj upozornenie na vylúčenie zo spoločnosti.
(5)
Ak akcionár v lehote nezaplatí, predstavenstvo ho vylúči zo spoločnosti. Rozhodnutie o vylúčení predstavenstvo doručí akcionárovi a uloží do zbierky listín. Doručením rozhodnutia prechádzajú akcie na spoločnosť.
(6)
Po prevode akcií vylúčeného akcionára alebo znížení základného imania spoločnosť vyplatí vylúčenému akcionárovi splatenú časť kurzu zníženú o náklady spojené s porušením jeho povinností. Ak spoločnosť prevedie akcie za nižšiu cenu, vyplatí len sumu presahujúcu emisný kurz po odpočítaní nákladov. Pri znížení základného imania sa vyplatená suma zníži aj o podiel na strate spoločnosti.
(7)
Ak boli vydané dočasné listy, rozhodnutie o vylúčení obsahuje aj ich vyhlásenie za neplatné. Nadobúdateľovi akcií spoločnosť vydá nový dočasný list alebo akcie po splatení kurzu.
Originál
(1)
Akcionár je povinný splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal, v čase určenom v stanovách najneskôr do jedného roka od vzniku spoločnosti. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 59 ods. 2 a § 170 ods. 1 .
(2)
Akcionára nemožno zbaviť záväzku splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal. Ustanovenie § 176 ods. 3 a ustanovenia o znížení základného imania tým nie sú dotknuté. Akcionár nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie emisného kurzu akcií, ktoré upísal.
(3)
Pri porušení povinnosti splatiť emisný kurz akcií alebo jeho časti podľa odseku 1 je akcionár povinný zaplatiť úroky z omeškania zo sumy, s ktorou je akcionár v omeškaní, určené v stanovách, inak vo výške 20 % ročne.
(4)
Ak je akcionár v omeškaní so splácaním emisného kurzu akcií alebo jeho časti, vyzve ho predstavenstvo písomne, aby svoju povinnosť splnil v lehote určenej stanovami, inak v lehote 60 dní od doručenia výzvy predstavenstva. Výzva obsahuje aj upozornenie na vylúčenie podľa odseku 5.
(5)
Po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 4 spoločnosť vylúči akcionára zo spoločnosti. O vylúčení akcionára zo spoločnosti rozhoduje predstavenstvo. Rozhodnutie o vylúčení akcionára zo spoločnosti predstavenstvo doručí akcionárovi a uloží do zbierky listín. Doručením rozhodnutia o vylúčení akcionára zo spoločnosti prechádzajú akcie vylúčeného akcionára na spoločnosť.
(6)
Po prevode akcií vylúčeného akcionára alebo po znížení základného imania o akcie vylúčeného akcionára podľa § 161b spoločnosť vyplatí vylúčenému akcionárovi peňažnú sumu vo výške ním splatenej časti emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti podľa odsekov 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené. Ak spoločnosť prevedie akcie vylúčeného akcionára za cenu nižšiu, ako bol emisný kurz akcií, vyplatí spoločnosť vylúčenému akcionárovi len peňažnú sumu presahujúcu výšku emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti podľa odsekov 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené. Ak spoločnosť zníži základné imanie o akcie vylúčeného akcionára, vyplatí spoločnosť vylúčenému akcionárovi peňažnú sumu vo výške ním splatenej časti emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti podľa odseku 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené a o podiel na strate spoločnosti.
(7)
Ak spoločnosť vydala listinné dočasné listy, je súčasťou rozhodnutia o vylúčení akcionára aj vyhlásenie dočasného listu za neplatný. Nadobúdateľovi akcií podľa odseku 6 vydá spoločnosť nový dočasný list alebo akcie, ak je emisný kurz akcií splatený.

§ 178 – Právo akcionára na podiel zo zisku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Akcionár má právo na podiel zo zisku (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie. Ak stanovy neurčujú inak pri akciách s odlišným nárokom, podiel sa určuje pomerom menovitej hodnoty akcií akcionára k menovitej hodnote všetkých akcií. Spoločnosť môže dividendy vyplácať len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 až 5.
(2)
Právo na dividendu možno samostatne previesť odo dňa, keď valné zhromaždenie rozhodlo o rozdelení zisku.
(3)
Valné zhromaždenie môže zo zisku určeného na rozdelenie vyčleniť podiel pre členov predstavenstva a dozornej rady (tantiému).
(4)
Zamestnanci spoločnosti sa môžu podieľať na zisku, ak to stanovy dovoľujú. Stanovy alebo valné zhromaždenie môžu určiť, že tento podiel možno použiť na nákup akcií spoločnosti zamestnancami.
(5)
Rozhodujúci deň pre určenie oprávnenej osoby na dividendu určí valné zhromaždenie. Ak ho neurčí, je ním deň, keď akcionár uplatnil právo na dividendu. Vo verejných akciových spoločnostiach a spoločnostiach s akciami vydanými na základe verejnej výzvy nemôže byť tento deň skôr ako piaty deň a neskôr ako 30. deň po konaní valného zhromaždenia; ak ho valné zhromaždenie neurčí, platí 30. deň po konaní.
(6)
Spôsob a miesto výplaty určí valné zhromaždenie. Vo verejných akciových spoločnostiach a spoločnostiach s akciami vydanými na základe verejnej výzvy je dividenda splatná do 60 dní od rozhodujúceho dňa podľa odseku 5. Spoločnosť vypláca dividendy na vlastné náklady a nebezpečenstvo.
(7)
Akcionár má právo nazerať do zápisníc z rokovaní dozornej rady, pričom o zistených informáciách musí zachovávať mlčanlivosť.
Originál
(1)
Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 .
(2)
Právo na dividendu môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku akcionárom.
(3)
Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) môže určiť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie.
(4)
Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, môžu sa zamestnanci spoločnosti v zhode so stanovami podieľať na rozdelení zisku. Stanovy alebo valné zhromaždenie môže určiť, že tento podiel na zisku možno použiť na získanie akcií zamestnancami spoločnosti.
(5)
Rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti; ak valné zhromaždenie rozhodujúci deň neurčí, je týmto dňom deň uplatnenia práva na dividendu akcionárom. Vo verejnej akciovej spoločnosti a spoločnosti, ktorá vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, nemôže byť tento deň určený na skorší deň, ako je piaty deň nasledujúci po dni konania valného zhromaždenia a na neskorší deň, ako je 30. deň od konania valného zhromaždenia; ak valné zhromaždenie verejnej akciovej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií rozhodujúci deň neurčí, považuje sa za takýto deň 30. deň od konania valného zhromaždenia.
(6)
Spôsob a miesto výplaty dividendy určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Vo verejných akciových spoločnostiach a spoločnostiach, ktoré vydali všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa určeného podľa odseku 5. Spoločnosť je povinná vyplatiť dividendu akcionárom na svoje náklady a nebezpečenstvo.
(7)
Akcionár má právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornej rady; o takto získaných informáciách je povinný zachovávať mlčanlivosť.

§ 179 – Rozdelenie zisku a vkladov akcionárom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Akcionár nie je povinný vrátiť dividendu prijatú v dobrej viere.
(2)
Spoločnosť nesmie akcionárom vrátiť ich vklady.
(3)
Do zrušenia spoločnosti možno medzi akcionárov rozdeliť len čistý zisk: a) znížený o prídely do rezervného fondu a iných fondov podľa zákona a o neuhradenú stratu z minulosti, b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulosti a iné vlastné zdroje, ktorých použitie zákon neurčuje.
(4)
Spoločnosť nemôže rozdeliť čistý zisk alebo iné zdroje, ak by tým spôsobila svoj úpadok, alebo ak by vlastné imanie po rozdelení kleslo pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom a inými fondmi, ktoré sa nesmú použiť na plnenie akcionárom, zníženú o hodnotu nesplateného základného imania.
(5)
Spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom úroky z vkladov ani preddavky na dividendu.
(6)
Za vrátenie vkladov sa nepovažuje plnenie pri nadobudnutí vlastných akcií, ak to zákon dovoľuje, alebo pri vyhlásení dočasného listu za neplatný.
(7)
Odseky 2 až 5 sa nevzťahujú na zníženie základného imania a použitie kapitálového fondu z príspevkov, ak zákon neurčuje inak.
(8)
Po zrušení spoločnosti s likvidáciou má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku.
(9)
Akcionári sú povinní vrátiť spoločnosti akékoľvek plnenia poskytnuté v rozpore so zákonom alebo stanovami. Spoločnosť nemôže túto povinnosť odpustiť a predstavenstvo ju musí vymáhať.
Originál
(1)
Akcionár nie je povinný vrátiť spoločnosti dividendu prijatú dobromyseľne.
(2)
Spoločnosť nesmie vrátiť akcionárom ich vklady.
(3)
Do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk
a)
znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období,
b)
zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.
(4)
Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom ( § 217 ), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.
(5)
Spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti, príspevkov do kapitálových fondov spoločnosti a preddavky na dividendu.
(6)
Za vrátenie vkladov akcionárom sa nepovažuje plnenie spoločnosti
a)
pri nadobudnutí vlastných akcií spoločnosťou, ak to zákon pripúšťa,
b)
pri vyhlásení dočasného listu za neplatný.
(7)
Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nevzťahujú na zníženie základného imania spoločnosti a na použitie kapitálového fondu z príspevkov ( § 217a ), ak zákon neustanovuje inak.
(8)
Po zrušení spoločnosti s likvidáciou má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku.
(9)
Akékoľvek plnenia poskytnuté akcionárom v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo stanovami sú akcionári povinní vrátiť spoločnosti; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté. Splnenie tejto povinnosti nemôže spoločnosť odpustiť a predstavenstvo je povinné ju vymáhať.

§ 180 – Práva akcionára na valnom zhromaždení

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Akcionár má právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať, žiadať informácie a vysvetlenia k záležitostiam spoločnosti alebo ovládaných osôb, ktoré súvisia s programom, a podávať návrhy. Počet hlasov zodpovedá pomeru menovitej hodnoty jeho akcií k základnému imaniu. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo zákon môžu hlasovacie právo obmedziť napríklad najvyšším počtom hlasov pre jedného akcionára, pričom toto obmedzenie musí platiť rovnako pre všetkých.
(2)
Pri zaknihovaných akciách je rozhodujúcim dňom pre uplatnenie práv deň určený v pozvánke alebo oznámení. Môže to byť deň konania valného zhromaždenia alebo deň predchádzajúci, najviac však päť dní pred konaním. Ak nie je deň určený, platí deň konania valného zhromaždenia. Pre verejné akciové spoločnosti je rozhodujúcim dňom tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.
(3)
Predstavenstvo musí na požiadanie poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie súvisiace s programom. Ak to na zhromaždení nie je možné alebo ak o to akcionár požiada, predstavenstvo informáciu poskytne písomne do 15 dní od konania. Písomnú informáciu zašle na adresu akcionára alebo ju poskytne v sídle. Predstavenstvo môže akcionára odkázať na webové sídlo, ak tam informácia vo formáte otázka-odpoveď je. Ak informácia na webe chýba alebo je neúplná, súd na návrh akcionára rozhodne o povinnosti informáciu poskytnúť.
(4)
Poskytnutie informácie možno odmietnuť len vtedy, ak by sa tým porušil zákon alebo ak by to mohlo spôsobiť ujmu spoločnosti alebo ovládanej spoločnosti; informácie o hospodárení a majetku sa však odmietnuť nesmú. O odmietnutí rozhoduje predstavenstvo počas zhromaždenia. Ak akcionár nesúhlasí, na jeho žiadosť rozhodne dozorná rada; predseda zhromaždenia môže na čas rozhodovania rokovanie prerušiť. Ak dozorná rada odmietnutie potvrdí, súd na návrh akcionára rozhodne, či je spoločnosť povinná informáciu poskytnúť.
(5)
Ak akcionár nepožiadal o rozhodnutie dozornú radu alebo ak dozorná rada odmietnutie potvrdila, nemožno uznesenie valného zhromaždenia vyhlásiť za neplatné z dôvodu neposkytnutia tejto informácie.
(6)
Právo akcionára podať návrh na súd podľa odseku 3 alebo 4 zanikne, ak ho neuplatní do jedného mesiaca od valného zhromaždenia, na ktorom o informáciu žiadal.
Originál
(1)
Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.
(2)
Na uplatnenie práv podľa odseku 1 je pri akciách vydaných v zaknihovanej podobe rozhodujúcim dňom deň určený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Týmto dňom môže byť deň konania valného zhromaždenia alebo deň, ktorý mu predchádza, najviac však päť dní pred dňom konania tohto valného zhromaždenia. Ak rozhodujúci deň nie je takýmto spôsobom určený, považuje sa za rozhodujúci deň vždy deň konania valného zhromaždenia. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práv pri akciách verejnej akciovej spoločnosti je tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.
(3)
Predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka – odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.
(4)
Poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.
(5)
Ak akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie alebo dozorná rada rozhodne o tom, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia tejto informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné v súvislosti s predmetom, ktorého sa požadovaná informácia týkala.
(6)
Právo akcionára podľa odseku 3 poslednej vety a podľa odseku 4 poslednej vety zanikne, ak ho akcionár neuplatní do jedného mesiaca od konania valného zhromaždenia, na ktorom požiadal predstavenstvo spoločnosti alebo dozornú radu spoločnosti o poskytnutie informácie.

§ 181 – Zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akcionármi

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Akcionár alebo akcionári, ktorých akcie dosahujú aspoň 5 % základného imania, môžu písomne s uvedením dôvodov žiadať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Stanovy môžu toto právo priznať aj akcionárom s menším podielom.
(2)
Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 40 dní od doručenia žiadosti. Predstavenstvo nesmie meniť navrhovaný program; doplniť ho môže len so súhlasom akcionárov, ktorí zvolanie žiadali.
(3)
Ak predstavenstvo povinnosť nesplní, súd na návrh akcionárov rozhodne o ich poverení zvolať mimoriadne valné zhromaždenie a vykonať všetky súvisiace úkony. Súd zároveň určí predsedu zhromaždenia, ktorý ho bude viesť do zvolenia riadneho predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na návrh akcionárov uloží predstavenstvu povinnosť poskytnúť im zoznam akcionárov. Ak to predstavenstvo v súdnej lehote neurobí, použijú sa primerane ustanovenia osobitného zákona.
(4)
Pozvánka alebo oznámenie o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 3 musí obsahovať výrok súdneho rozhodnutia, označenie súdu a dátum vykonateľnosti.
(5)
Ak súd splnomocní akcionárov na zvolanie, trovy súdneho konania a náklady zhromaždenia znáša spoločnosť. Členovia predstavenstva za tento záväzok ručia spoločne a nerozdielne. Spoločnosť má právo na náhradu škody voči členom predstavenstva, ktorá jej vznikla úhradou týchto trov.
(6)
Žiadosti akcionárov možno vyhovieť len vtedy, ak preukážu, že sú majiteľmi akcií najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na zvolanie zhromaždenia predstavenstvom.
Originál
(1)
Akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Stanovy môžu určiť, že toto právo má tiež akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania.
(2)
Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Predstavenstvo je oprávnené navrhovaný program valného zhromaždenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 1.
(3)
Ak predstavenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 2, rozhodne súd na návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 o tom, že ich poveruje zvolať v lehote podľa odseku 2 mimoriadne valné zhromaždenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Súčasne súd na návrh akcionárov určí predsedu valného zhromaždenia, ktorý bude viesť valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 uloží členom predstavenstva povinnosť poskytnúť na zabezpečenie konania valného zhromaždenia povereným akcionárom zoznam akcionárov. Ak tak predstavenstvo v lehote určenej súdom neurobí, použijú sa primerane ustanovenia osobitného zákona.
(4)
Pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní podľa odseku 3 musí obsahovať výrok rozhodnutia s uvedením súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a dňa, keď sa rozhodnutie stalo vykonateľným.
(5)
Ak súd splnomocní akcionárov na zvolanie valného zhromaždenia, uhrádza trovy súdneho konania a náklady konania valného zhromaždenia spoločnosť. Za záväzok uhradiť trovy súdneho konania a konania valného zhromaždenia ručia členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne. Spoločnosť má právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla úhradou trov súdneho konania voči členom predstavenstva.
(6)
Žiadosti akcionárov podľa odseku 1 možno vyhovieť len vtedy, ak títo akcionári preukážu, že sú majiteľmi akcií najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predstavenstvom podľa odseku 2.

Načítané 5 z 903 paragrafov