§ 28 – Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na riešenie následkov úniku rádioaktívnych látok pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(2)
Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy počas nehody alebo havárie, opísaná v havarijnom pláne.
(3)
Havarijné plány sú:
a)
predbežný vnútorný havarijný plán pre opatrenia počas výstavby jadrového zariadenia,
b)
vnútorný havarijný plán pre opatrenia na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany obyvateľstva,
c)
plán ochrany obyvateľstva pre opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia a väzbu na vnútorný havarijný plán,
d)
havarijný dopravný poriadok pre opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(4)
Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie, majetok a životné prostredie, vyžadujúce opatrenia na prekonanie následkov, vrátane koordinácie činností zúčastnených orgánov alebo osôb.
(5)
Držiteľ povolenia musí prijať preventívne opatrenia a opatrenia na zdolanie následkov nehôd a havárií a informovať o nich verejnosť.
(6)
Na zabezpečenie týchto povinností musí držiteľ povolenia zriadiť osobitné pracovisko a organizačnú štruktúru.
(7)
Držiteľ povolenia musí vytvoriť organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť a odozvu tak, aby bola jasná zodpovednosť a koordinácia medzi ním a príslušnými orgánmi počas nehody.
(8)
Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti. Obvodné úrady v sídlach krajov na základe toho rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jeden žiadateľ pre viac zariadení so spoločným vnútorným havarijným plánom, považujú sa za jedno zariadenie s jednou spoločnou oblasťou ohrozenia.
(9)
Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo vyraďovanie musí zabezpečiť systémy monitorovania samotného zariadenia aj oblasti ohrozenia.
(10)
Orgány štátnej správy, obce a iné osoby dotknuté plánovaním musia spolupracovať pri vypracúvaní plánov a poskytovať si podklady.
(11)
Žiadateľ o povolenie musí predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán (po posúdení ministerstvom zdravotníctva) najneskôr osem mesiacov pred začiatkom uvádzania do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.
(12)
Obvodné úrady v sídlach krajov musia predložiť plány ochrany obyvateľstva úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred začiatkom uvádzania do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(13)
Žiadateľ o povolenie na prepravu musí predložiť havarijný dopravný poriadok úradu na posúdenie najneskôr šesť mesiacov pred prvou prepravou a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(14)
Držitelia povolení alebo obvodné úrady musia predložiť plány na opätovné posúdenie alebo schválenie aj skôr ako po piatich rokoch, ak nastali zmeny v jadrovom zariadení, organizačnej štruktúre, prostriedkoch na zvládnutie nehody, veľkosti oblasti ohrozenia, zabezpečení prepravy alebo ak tak vyplynulo z cvičení a kontrol.
(15)
Havarijný plán podľa odseku 3:
a)
písm. a) a b) schvaľuje úrad,
b)
písm. c) schvaľuje ministerstvo vnútra,
c)
písm. d) schvaľuje ministerstvo dopravy a výstavby.
(16)
Žiadateľ o povolenie na prepravu musí pred predložením havarijných plánov podľa odseku 3 písm. d) na posúdenie úradom požiadať o vyjadrenie ministerstvo vnútra.
(17)
Držiteľ povolenia na prepravu musí oznámiť ministerstvu vnútra harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10 dní vopred.
(18)
Schválené havarijné plány a veľkosti oblasti ohrozenia sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce a dotknuté osoby.
(19)
Držiteľ povolenia na prepravu musí oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií. Ostatné osoby musí poučiť o povinnostiach pri nehode.
(20)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá nehodou, o opatreniach na ochranu zdravia, a to najmenej v rozsahu:
a)
základných informácií o rádioaktivite a jej účinkoch na zdravie, obyvateľstvo a životné prostredie,
b)
informácií o druhoch nehôd a ich možnom vplyve,
c)
plánovaných opatrení na varovanie, ochranu a pomoc verejnosti a činností, ktoré má verejnosť vykonať.
(21)
Držiteľ povolenia a okresné úrady musia tieto informácie trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať podľa zmien v plánoch.
(22)
Držiteľ povolenia a okresné úrady musia pri vzniku udalosti podľa § 27 ods. 3 písm. b) a c) alebo pri hrozbe jej vzniku bezodkladne informovať verejnosť o nehode, krokoch, ktoré treba podniknúť, a opatreniach na ochranu zdravia. Informácie musia doplniť o:
a)
charakteristiku nehody, najmä jej pôvod, rozsah a možný vývoj,
b)
opatrenia v období ohrozenia,
c)
neodkladné a následné opatrenia na ochranu obyvateľstva.
(23)
Dotknuté orgány, obce a iné osoby musia spolupracovať pri precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj pri likvidácii následkov nehôd.
(24)
Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu nehôd zabezpečuje úrad na svojom pracovisku s potrebnou technikou. Úrad pripravuje návrh opatrení v čase hrozby alebo trvania úniku rádioaktívnych látok v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva a zasiela ich ministerstvu vnútra a obvodným úradom v oblasti ohrozenia.
(25)
Držiteľ povolenia musí na vlastné náklady a orgány štátnej správy bezodplatne poskytovať úradu údaje potrebné pre havarijnú pripravenosť, cvičenia a hodnotenie nehôd, ako sú technologické údaje, údaje z monitorovania, meteorologické údaje a iné.
(26)
Podrobnosti o obsahu plánov, postupe pri ich schvaľovaní, opatreniach, stupňoch závažnosti udalostí, informovaní, podkladoch k žiadostiam o schválenie oblasti ohrozenia, monitorovacích systémoch, školeniach a poskytovaných dátach určí všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.
Originál
(1)
Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(2)
Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy vykonávaná v priebehu nehody a havárie na jadrovom zariadení a nehody a havárie pri preprave, ktorá je opísaná v havarijnom pláne.
(3)
Havarijné plány sa delia na
a)
predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,
b)
vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a väzbu na plán ochrany obyvateľstva, 38 )
c)
plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,
d)
havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(4)
Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie v oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov alebo právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárií.
(5)
Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.
(6)
Na zabezpečenie povinností podľa odseku 5 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.
(7)
Držiteľ povolenia je povinný vytvoriť takú organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť a havarijnú odozvu na území jadrového zariadenia, aby bola vymedzená zodpovednosť a koordinácia medzi držiteľom povolenia a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím na časový priebeh nehody alebo havárie.
(8)
Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len jedna spoločná.
(9)
Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v oblasti ohrozenia.
(10)
Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.
(11)
Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán po jeho posúdení ministerstvom zdravotníctva najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.
(12)
Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v sídlach krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(13)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(14)
Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. w) , organizačnej štruktúry podľa odseku 6 alebo prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.
(15)
Havarijný plán podľa odseku 3
a)
písm. a) a b) schvaľuje úrad,
b)
písm. c) schvaľuje ministerstvo vnútra,
c)
písm. d) schvaľuje ministerstvo dopravy a výstavby.
(16)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením havarijných plánov spracovaných podľa odseku 3 písm. d) na posúdenie úradom, požiada o vyjadrenie ministerstvo vnútra.
(17)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť ministerstvu vnútra harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10 dní pred uskutočnením prepravy.
(18)
Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánom.
(19)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(20)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá následkom nehody alebo havárie, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa jej týkajú, a to najmenej v rozsahu
a)
základných informácií o rádioaktivite a jej účinkoch na zdravie, obyvateľstvo a o jej vplyve na životné prostredie,
b)
informácií o rôznych druhoch nehôd a havárií a o ich možnom vplyve na obyvateľstvo a životné prostredie,
c)
plánovaných opatrení zameraných na varovanie, ochranu a pomoc verejnosti pri nehode alebo havárii a v rozsahu informácií o činnostiach, ktoré má verejnosť vykonať pri nehode alebo havárii.
(21)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou musia informácie podľa odseku 20 verejnosti trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať v nadväznosti na zmeny havarijných plánov.
(22)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídle kraja dotknuté havarijnou odozvou sú povinné pri vzniku udalosti podľa § 27 ods. 3 písm. b) a c) alebo pri hrozbe vzniku takejto udalosti bezodkladne informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa nehody alebo havárie, o krokoch, ktoré treba podniknúť, a, ak je to potrebné, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa dotknutej verejnosti týkajú. Poskytované informácie zahŕňajú informácie podľa odseku 20 doplnené najmenej o informácie o
a)
nehode a havárii, o jej charakteristike, najmä jej pôvode, rozsahu a možnom vývoji,
b)
opatreniach v období ohrozenia,
c)
neodkladných a následných opatreniach na ochranu obyvateľstva.
(23)
Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(24)
Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami. Úrad pripravuje na svojom pracovisku návrh opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup v čase hrozby úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia alebo počas pretrvávania úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. 38aa ) Návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela ministerstvu vnútra a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.
(25)
Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.
(26)
Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti, podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.