Čo znamená § 3 – Zásady mierového využívania jadrovej energie

Jednoduché vysvetlenie z: Zákon č. 541/2004 (zákon č. 541/2004 Z.z.)

Panel nástrojov

§ 3 – Zásady mierového využívania jadrovej energie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Jadrovú energiu možno využívať len na mierové účely, v súlade s medzinárodnými zmluvami a právnymi aktmi EÚ a Euratomu.
(2)
Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely je zakázané.
(3)
Využívanie jadrovej energie musí mať prínos, ktorý preváži prípadné riziká.
(4)
Bezpečnosť má pri využívaní jadrovej energie prednosť pred všetkým ostatným.
(5)
Musí sa dosiahnuť taká úroveň bezpečnosti, aby bolo riziko čo najnižšie a neprekročili sa limity ožiarenia.
(6)
Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo povolenia je zakázané.
(7)
Na stavbu, prevádzku a vyraďovanie jadrového zariadenia treba povolenie.
(8)
Dozorný rámec sa neustále zlepšuje na základe skúseností a nových poznatkov.
(9)
Skúšobné výbuchy jadrovej zbrane sú zakázané.
(10)
Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady do určitých oblastí a štátov.
(11)
Ukladať rádioaktívne odpady môže len právnická osoba založená Ministerstvom hospodárstva.
(12)
Za vyraďovanie zodpovedá Slovensko prostredníctvom tejto osoby.
(13)
Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi, musí to oznámiť úradu.
(14)
Každý, kto vyrába obalové súbory alebo vykonáva určité činnosti, musí to oznámiť úradu a Európskej komisii.
(15)
Podrobnosti určí všeobecne záväzný právny predpis.
(16)
Dokumentácia s citlivými informáciami sa sprístupňuje až po ich vylúčení.
(17)
Zoznam takejto dokumentácie je v prílohe č. 1 a 2.
Originál
(1)
Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, 1b ) a v súlade s právnymi aktmi Európskej únie a právnymi aktmi Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu; na účely tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
(2)
Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.
(3)
Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.
(4)
Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich vykonávajú.
(5)
Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, 2 ) fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia. 2 ) Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.
(6)
Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.
(7)
Na účely stavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly musí byť pre jadrové zariadenie vydané príslušné povolenie podľa tohto zákona. Príslušné povolenia musia na seba kontinuálne nadväzovať. Za dodržiavanie tejto zásady zodpovedá držiteľ povolenia.
(8)
Právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti (ďalej len „dozorný rámec“) sa udržiava a zdokonaľuje na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti, ak sú dostupné a použiteľné.
(9)
Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.
(10)
Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do
a)
miesta určenia ležiaceho južne od 60 o južnej zemepisnej šírky,
b)
štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, 3 ) a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len “členský štát„), s výnimkou spätného dovozu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vyvezených z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v Slovenskej republike, alebo
c)
tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu nemá technické, právne a administratívne kapacity a dozornú štruktúru na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom podľa medzinárodnej zmluvy. 3a )
(11)
Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva, vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Právnická osoba podľa prvej vety musí byť držiteľom povolenia na prevádzku úložiska, držiteľom povolenia na prevádzku skladovacieho zariadenia alebo držiteľom povolenia na vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania, Slovenská republika musí mať v tejto osobe 100 %-nú majetkovú účasť a zároveň táto osoba nemôže byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu .
(12)
Za vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom právnickej osoby podľa odseku 11. Činnosti podľa odseku 11 môže vykonávať iba právnická osoba podľa odseku 11.
(13)
Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3 .
(14)
Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.
(15)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 13 a 14 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(16)
Za dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie alebo vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti 3b ) a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa sprístupňuje po vylúčení citlivých informácií.
(17)
Dokumentáciou obsahujúcou aj citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v prílohe č. 1 bode A písm. c) , bode B písm. a), b) , i) , m) , bode C písm. a) , d) , i), j) , s) , w) a prílohe č. 2 bode A písm. b) , bode B písm. b) .