Daňový poriadok

Zákon č. 563/2009 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Daňový poriadok

Zákon č. 563/2009 Z. z.

Porovnať verzie

§ 60 – Vylúčenie zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnanec úradu je z daňového konania vylúčený, ak možno mať vzhľadom na jeho vzťah k veci alebo k účastníkovi konania pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Zamestnanec úradu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil konania ako zamestnanec na inom stupni.
(3)
Zamestnanec, ktorý sa zúčastňuje na daňovom konaní, musí bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu nadriadenému skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a akékoľvek ďalšie okolnosti, ktoré preukazujú jeho zaujatosť.
(4)
Ak sa účastník konania dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní od chvíle, keď sa o nich dozvedel. V námietke musí uviesť, proti komu smeruje, dôvod na vylúčenie, kedy sa o ňom dozvedel a dôkazy, ktoré to potvrdzujú, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Na neskôr podanú námietku alebo na podanie, ktoré nemá všetky náležitosti, sa neprihliada a úrad to oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa vtedy neuplatní.
(5)
Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže až do rozhodnutia o jeho zaujatosti vykonať v danej veci len nevyhnutné úkony.
(6)
O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližší nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže o vylúčení zamestnanca rozhodnúť aj sám od seba. Námietku zaujatosti nemožno podať voči starostovi obce, prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu ani riaditeľovi colného úradu.
(7)
Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti sa nemožno odvolať ani použiť iné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku podanú z rovnakého dôvodu, o ktorom sa už rozhodlo, sa neprihliada.
(8)
Pravidlá v odsekoch 1 až 7 platia rovnako aj pre daňovú kontrolu.
Originál
(1)
Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3)
Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu.
(4)
Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.
(5)
Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
(6)
O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči starostovi obce, prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu.
(7)
Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.

§ 61 – Prerušenie daňového konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správca dane daňové konanie
a)
preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b)
môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
(2)
Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
(3)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5)
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6)
Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
Originál
(1)
Správca dane daňové konanie
a)
preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b)
môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a )
(2)
Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
(3)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5)
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6)
Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

§ 62 – Zastavenie daňového konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak
a)
navrhovateľ vzal svoj návrh späť skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b)
právnym nástupcom daňového subjektu je Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností,
c)
daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu,
d)
sa počas daňového konania zistí, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,
e)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
f)
vo veci sa už právoplatne rozhodlo,
g)
príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu sa začalo konanie na súde,
h)
odpadol dôvod daňového konania.
(2)
Rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nedoručuje, toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) a g) nemožno podať odvolanie.
Originál
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak
a)
navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b)
je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností,
c)
daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu,
d)
sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,
e)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
f)
bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
g)
príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde,
h)
odpadol dôvod daňového konania.
(2)
Rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) a g) nemožno podať odvolanie.

§ 63 – Rozhodnutie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak zákon neurčuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v konaní, obsahovať zákonom stanovené náležitosti a vydať ho musí príslušný orgán, ak zákon neurčuje inak.
(3)
Ak zákon neurčuje inak, rozhodnutie musí obsahovať:
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, IČO, DIČ alebo iný identifikátor; pri zahraničných osobách iné identifikačné údaje,
d)
výrok s uvedením údajov podľa písmena c), rozhodnutie vo veci, ustanovenie predpisu, lehotu plnenia, rozhodnutie o náhrade nákladov a pri peňažnom plnení aj sumu a číslo účtu,
e)
poučenie o odvolaní vrátane lehoty, formy a upozornenia na vylúčenie odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis oprávnenej osoby, meno, priezvisko, funkciu a úradnú pečiatku; elektronické rozhodnutie sa namiesto toho autorizuje podľa osobitného predpisu.
(4)
Lehota plnenia je 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak zákon neurčuje inak.
(5)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak zákon neurčuje inak. V ňom sa uvedú podklady rozhodnutia, vysporiadanie s námietkami daňového subjektu a dôvody hodnotenia dôkazov a použitia právnych predpisov.
(6)
Ak v rozhodnutí chýba poučenie o odvolaní, je nesprávne, má skrátenú lehotu alebo lehota chýba, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov od doručenia; to neplatí, ak poučenie nemusí byť súčasťou rozhodnutia.
(7)
Ak je v rozhodnutí určená dlhšia lehota na podanie odvolania, platí táto dlhšia lehota.
(8)
Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa vyhovuje v plnom rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie, odvolanie nemá odkladný účinok a uplynula lehota plnenia.
(11)
Rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu na jeho doručenie; nedoručované rozhodnutie je vydané dňom jeho podpísania oprávnenou osobou.
(12)
Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet alebo z vlastnej iniciatívy chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zjavné nesprávnosti a upovedomí o tom účastníka konania.
Originál
(1)
Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2 ) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1 ) neustanovuje inak.
(3)
Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1 ) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33 ) ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d)
výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 , a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená,
e)
poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 20aa )
(4)
Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1 ) neustanovuje inak.
(5)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
(6)
Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.
(7)
Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.
(8)
Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
(11)
Rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm. f).
(12)
Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.

§ 64 – Nulitné rozhodnutie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Nulitné rozhodnutie je také rozhodnutie vydané podľa tohto zákona, ktoré je uvedené v odseku 2. Nemá právne účinky a hľadí sa naň tak, akoby nebolo vydané.
(2)
Pri správe daní je nulitným rozhodnutím to, ktoré:
a)
vydal vecne nepríslušný orgán, a ak ide o obec ako správcu dane, aj miestne nepríslušný orgán,
b)
bolo vydané omylom inej osobe,
c)
vyrubilo daň po uplynutí práva na jej vyrubenie,
d)
nadväzuje na iné nulitné rozhodnutie.
(3)
Nulitu posudzuje z vlastného alebo iného podnetu druhostupňový orgán kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje ho minister financií na základe návrhu ním určenej komisie.
(4)
Ak orgán zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tom oznamovateľovi oznámenie do 30 dní od doručenia podnetu.
(5)
Ak orgán zistí, že rozhodnutie je nulitné, vydá o tom rozhodnutie a doručí ho osobe, ktorej bolo pôvodné rozhodnutie doručené. Ak naň nadväzuje ďalšie rozhodnutie, rozhodne aj o jeho nulite. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky.
Originál
(1)
Na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.
(2)
Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,
a)
ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,
b)
ktoré bolo vydané omylom inej osobe,
c)
ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,
d)
ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.
(3)
Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie.
(4)
Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podnet podal, oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu.
(5)
Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že posudzované rozhodnutie je nulitné, vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie o nulite, ktoré doručí osobe, ktorej bolo posudzované rozhodnutie doručené. Ak na posudzované rozhodnutie nadväzuje ďalšie rozhodnutie, rozhodne orgán uvedený v odseku 3 aj o nulite tohto nadväzujúceho rozhodnutia; vo výroku rozhodnutia o nulite posudzovaného rozhodnutia možno uviesť aj rozhodnutie nadväzujúce na posudzované rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky.

Načítané 5 z 197 paragrafov