§ 24 – Dokazovanie
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Daňový subjekt preukazuje:
a)
skutočnosti vplývajúce na správne určenie dane a tie, ktoré musí uvádzať v priznaniach či iných podaniach,
b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie ho vyzval správca dane,
c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť vedených evidencií a záznamov.
(2)
Správca dane vedie dokazovanie tak, aby zistil potrebné skutočnosti čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu.
(3)
Správca dane preukazuje úkony urobené voči daňovému subjektu, ktoré sú dôležité pre určenie dane. Všeobecne známe skutočnosti alebo tie, ktoré pozná z činnosti, dokazovať nemusí.
(4)
Ako dôkaz slúži všetko, čo pomôže objasniť rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie dane a nie je získané nezákonne, najmä podania, svedecké výpovede, znalecké posudky, listiny, protokoly či zápisnice a evidencie.
(5)
Na doklad vystavený na neexistujúcu osobu sa pri daňovej kontrole a konaní neprihliada.
(6)
Správca dane môže úkony dokazovania, ako sú ústne pojednávania či výsluchy, vykonať aj naraz spoločne.
Originál
(1)
Daňový subjekt preukazuje
a)
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2 )
b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2)
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5)
Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
(6)
Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.