§ 99 – Centrálny depozitár cenných
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Centrálny depozitár je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá dostala povolenie na činnosť centrálneho depozitára podľa osobitného predpisu.
(2)
Zahraničný centrálny depozitár je právnická osoba so sídlom v inom členskom štáte, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť, alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá bola uznaná podľa osobitného predpisu.
(3)
Povolenie na činnosť udeľuje Národná banka Slovenska.
(4)
Na žiadosť o povolenie na činnosť, postup pri jeho udelení, podmienky, zmenu, zverenie hlavnej služby centrálneho depozitára a odňatie povolenia sa vzťahuje osobitný predpis.
(5)
Pravidlá o vedení evidencie zaknihovaných cenných papierov centrálnym depozitárom sa primerane vzťahujú aj na zahraničného centrálneho depozitára, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky na základe práva poskytovať služby podľa osobitného predpisu.
(6)
Iná osoba ako centrálny depozitár alebo zahraničný centrálny depozitár môže na Slovensku poskytovať služby centrálneho vedenia účtov pre cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu iba za podmienok určených týmto zákonom a osobitným predpisom.
(7)
Systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi tvoria najmenej traja účastníci okrem jeho prevádzkovateľa, prípadného zúčtovacieho agenta, centrálnej protistrany, zúčtovacieho ústavu alebo nepriameho účastníka, pričom majú spoločné pravidlá pre zúčtovanie a vykonávanie príkazov na prevody medzi účastníkmi.
(8)
Centrálny depozitár určí časový rozvrh vyrovnania transakcií s cennými papiermi vrátane chvíle, kedy príkaz na registráciu prevodu vstupuje do systému vyrovnania, a chvíle, od ktorej už účastník ani žiadna tretia osoba nemôžu tento príkaz odvolať, zrušiť ani inak prekaziť jeho vykonanie; ak je centrálny depozitár zapojený do prepojeného systému, prihliadne pri určení tohto momentu na potrebu čo najlepšej koordinácie medzi prepojenými systémami podľa odseku 24.
(9)
Centrálny depozitár má právo na všetky podklady nevyhnutné na svoju činnosť, inak môže poskytnutie služby odmietnuť. Ak nie sú podklady dodané, prinesú neskôr, sú neúplné alebo v inej forme, znáša následky ten, kto ich mal poskytnúť. Ak člen podáva centrálnemu depozitárovi príkaz alebo žiadosť, depozitár nemusí skúmať pravosť, zákonnosť či správnosť podkladov, a za prípadnú škodu zodpovedá člen, ktorý ich odovzdal. Člen, ktorý podáva príkazy na nezaradený účet podľa § 173v, zodpovedá za to, že tieto príkazy budú správne, úplné a podané včas.
(10)
Obchodné meno centrálneho depozitára musí obsahovať označenie „centrálny depozitár cenných papierov“. Toto označenie ani jeho preklady nesmie v názve používať žiadna iná fyzická ani právnická osoba.
(11)
Na organizáciu, riadenie a pravidlá vo vzťahu ku klientom centrálneho depozitára sa vzťahuje § 73a. Ak depozitár popri svojich bežných službách poskytuje aj investičné služby, platia pre neho pravidlá pre obchodníkov s cennými papiermi, okrem výnimiek uvedených v tomto ustanovení, čím nie je dotknuté § 54 ods. 3 písm. k).
(12)
Centrálny depozitár musí pri poskytovaní služieb vyžadovať, aby klient preukázal svoju totožnosť, a klient je povinný mu v tom vyhovieť. Poskytovanie služieb anonymným klientom musí centrálny depozitár odmietnuť.
(13)
Na účely preukázania totožnosti podľa odseku 12 možno použiť:
a)
doklad totožnosti klienta podľa osobitných predpisov, pričom pri elektronickej komunikácii možno použiť doklad totožnosti, ktorý je úradným autentifikátorom,
b)
podpis klienta, ak je osobný a bez pochybností sa zhoduje s podpisovým vzorom uloženým v centrálnom depozitári, pri ktorého vytváraní klient preukázal totožnosť dokladom,
c)
doklad totožnosti zákonného zástupcu maloletého klienta, ktorý sám doklad nemá, pričom elektronicky možno použiť úradný autentifikátor; u maloletého klienta bez dokladu je okrem totožnosti zástupcu potrebné aj
1.
predložiť doklad o oprávnení zástupcu konať za maloletého a rodný list maloletého, alebo
2.
získať elektronické údaje z úradnej evidencie, ktoré jednoznačne potvrdzujú oprávnenie zástupcu a identifikačné údaje maloletého,
d)
kvalifikovaný elektronický podpis, ak bol klient identifikovaný podľa písmena a) alebo c),
e)
pri poskytovaní služieb cez technické zariadenia osobitným identifikačným číslom alebo kódom prideleným depozitárom a dohodnutým autentifikačným údajom, alebo elektronickým podpisom.
(14)
Pri overovaní totožnosti cez úradný autentifikátor môže centrálny depozitár postupovať podľa osobitného predpisu vrátane preverenia oprávnenia konať za niekoho iného, pričom správcovia autentifikačného modulu a ministerstvo vnútra sú povinní poskytnúť mu na to potrebnú súčinnosť a údaje.
(15)
Na účely overenia totožnosti, poskytovania služieb či aktualizácie údajov môže centrálny depozitár bez súhlasu dotknutých osôb získavať potrebné údaje z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov, pričom ministerstvo vnútra a správca autentifikačného modulu mu ich musia poskytnúť.
(16)
Podrobnosti a technické podmienky poskytovania údajov z registra fyzických osôb a evidencije občianskych preukazov upravia ministerstvo vnútra a centrálny depozitár vzájomnou dohodou.
(17)
Pri každom obchode v hodnote aspoň 15 000 eur musí centrálny depozitár zisťovať pôvod peňazí, čo sa preukazuje písomným vyhlásením klienta; ak peniaze patria niekomu inému, klient musí uviesť jeho údaje a doložiť jeho písomný súhlas, inak depozitár obchod odmietne vykonať.
(18)
Na aktualizáciu údajov môže centrálny depozitár bez súhlasu dotknutých osôb získať údaje z registra právnických osôb, pričom Štatistický úrad a správca príslušného modulu mu na to poskytnú súčinnosť a podrobnosti dohodnú v zmluve.
(19)
Účastníkom systému vyrovnania môže byť iba:
a)
banka alebo zahraničná banka,
b)
obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,
c)
centrálna protistrana, zúčtovací člen centrálnej protistrany s povolením, zúčtovací agent, zúčtovací ústav, prevádzkovateľ systému vyrovnania alebo platobného systému,
d)
orgán verejnej moci,
e)
obchodná spoločnosť, ktorej štát poskytol záruku v súvislosti s účasťou v systéme vyrovnania alebo platobnom systéme,
f)
centrálny depozitár, ktorý sa stal účastníkom systému vyrovnania prevádzkovaného iným centrálnym depozitárom.
(20)
Národná banka Slovenska poskytuje súdom zoznam centrálnych depozitárov a účastníkov systémov vyrovnania a informuje o nich aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.
(21)
Prevádzka systému vyrovnania sa riadi slovenským právom, ak sa účastníci nedohodnú inak a aspoň jeden z nich tu má sídlo; voľba práva iného štátu je možná len vtedy, ak tam má niektorý účastník sídlo, pričom stačí aj jej uvedenie v prevádzkovom poriadku.
(22)
Centrálny depozitár musí Národnej banke Slovenska alebo príslušnému orgánu oznámiť zoznam účastníkov systému vyrovnania, jeho zmeny a tiež akékoľvek prepojenie s iným systémom.
(23)
Viacero systémov vyrovnania môže vytvoriť prepojený systém na prevody medzi sebou na základe dohody prevádzkovateľov, pričom jeho súčasťou môže byť aj platobný systém a pravidlá sú súčasťou prevádzkového poriadku.
(24)
Pravidlá podľa odseku 26 určujú najmä:
a)
systémy vyrovnania v prepojenom systéme a ich prevádzkovateľov,
b)
okamih prijatia príkazu systémom vyrovnania súvisiaci s jeho neodvolateľnosťou, ktorý nie je ovplyvnený inými systémami, pokiaľ sa nedohodnú inak,
c)
pravidlá vykonávania príkazov na registráciu prevodov medzi systémami v prepojenom systéme,
d)
práva a povinnosti prevádzkovateľov systémov v prepojenom systéme,
e)
podrobnosti o ďalších povinnostiach a pravidlách z tohto zákona.
(25)
Samotné prepojenie medzi systémami vyrovnania alebo platobnými systémami nevytvára nový systém vyrovnania podľa tohto zákona ani platobný systém.
(26)
Účastník systému vyrovnania musí na písomnú žiadosť osoby s oprávneným záujmom poskytnúť informácie o tom, v ktorých systémoch vyrovnania pôsobí a aké v nich platia pravidlá.
Originál
(1)
Centrálny depozitár je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť centrálneho depozitára podľa osobitného predpisu 89 ) (ďalej len „povolenie na činnosť“).
(2)
Zahraničný centrálny depozitár je právnickou osobou so sídlom v inom členskom štáte, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá bola uznaná podľa osobitného predpisu. 89 )
(3)
Povolenie na činnosť udeľuje Národná banka Slovenska.
(4)
Na žiadosť o povolenie na činnosť, postup pri udelení povolenia na činnosť, podmienky udelenia povolenia na činnosť, zmenu povolenia na činnosť, zverenie vykonávania hlavnej služby centrálneho depozitára a odňatie povolenia na činnosť sa vzťahuje osobitný predpis. 89a )
(5)
Ustanovenia o vedení evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 89b ) centrálnym depozitárom sa primerane vzťahujú na zahraničného centrálneho depozitára vykonávajúceho činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva poskytovať služby podľa osobitného predpisu. 89c )
(6)
Iná osoba ako centrálny depozitár alebo zahraničný centrálny depozitár môže v Slovenskej republike poskytovať služby centrálneho vedenia účtov 89d ) pre cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu len za podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu. 89e )
(7)
Systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi tvoria najmenej traja účastníci okrem jeho prevádzkovateľa, prípadného zúčtovacieho agenta, centrálnej protistrany, zúčtovacieho ústavu alebo prípadného nepriameho účastníka, so spoločnými pravidlami pre zúčtovanie cez centrálnu protistranu alebo mimo centrálnej protistrany a na vykonávanie príkazov na prevody medzi účastníkmi (ďalej len „systém vyrovnania“).
(8)
Centrálny depozitár určí časový rozvrh vyrovnania transakcií s cennými papiermi vrátane určenia okamihu vstupu príkazu na registráciu prevodu do systému vyrovnania a okamihu, od ktorého nesmie byť účastníkom systému vyrovnania ani žiadnou treťou osobou príkaz na registráciu prevodu odvolaný ani zrušený a ani inak nesmie byť znemožnené vykonanie tohto príkazu; ak je centrálny depozitár účastníkom v prepojenom systéme, prihliadne pri určovaní tohto okamihu na potrebu, čo možno najvyššej miery koordinácie medzi systémami vyrovnania v prepojenom systéme v súlade s pravidlami podľa odseku 24.
(9)
Centrálny depozitár má právo na poskytnutie všetkých podkladov nevyhnutných na výkon jeho činnosti, inak je oprávnený poskytnutie služby odmietnuť. Neposkytnutie týchto podkladov, ich oneskorené alebo neúplné poskytnutie, alebo poskytnutie v inej ako požadovanej forme je na ťarchu toho, kto je povinný ich poskytnúť. Ak podáva alebo postupuje príkaz alebo žiadosť centrálnemu depozitárovi jeho člen, nie je centrálny depozitár povinný skúmať pravosť, zákonnosť, správnosť a úplnosť priložených podkladov, pričom za škodu spôsobenú neposkytnutím podkladov, oneskoreným alebo neúplným poskytnutím podkladov, alebo ich poskytnutím v inej ako požadovanej forme a za škodu spôsobenú nepravosťou, nezákonnosťou, nesprávnosťou alebo neúplnosťou poskytnutých podkladov zodpovedá ten člen, ktorý podklady poskytol. Člen, ktorý podáva príkazy na nezaradený účet podľa § 173v zodpovedá za správnosť, úplnosť a včasnosť podania týchto príkazov.
(10)
Obchodné meno centrálneho depozitára musí obsahovať označenie „centrálny depozitár cenných papierov“. Označenie „centrálny depozitár cenných papierov“ ani jeho preklady nesmie používať v obchodnom mene žiadna iná fyzická osoba alebo právnická osoba.
(11)
Na organizáciu a riadenie a na pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom centrálneho depozitára sa vzťahujú ustanovenia § 73a . Ak centrálny depozitár poskytuje jednu alebo viac investičných služieb alebo vykonáva jednu alebo viac investičných činností navyše k poskytovaniu služieb podľa osobitného predpisu, 89f ) vzťahujú sa na neho ustanovenia tohto zákona v rozsahu ako na obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje rovnaké investičné služby alebo vykonáva rovnaké investičné služby, okrem § 70 , § 71 ods. 1 a 2 , § 71 ods. 4 až 6 , § 71a až 71de , § 79 a ustanovenia osobitného predpisu; 90 ) tým nie je dotknuté ustanovenie § 54 ods. 3 písm. k) .
(12)
Centrálny depozitár je povinný pri poskytovaní služieb požadovať preukázanie totožnosti klienta; pri každom poskytovaní služby je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti centrálneho depozitára. Poskytovanie služieb so zachovaním anonymity klienta je centrálny depozitár povinný odmietnuť.
(13)
Na účely podľa odseku 12 možno totožnosť klienta preukázať
a)
dokladom totožnosti klienta podľa osobitných predpisov o dokladoch totožnosti, 89g ) pričom prostredníctvom zariadení elektronickej komunikácie možno totožnosť klienta preukázať jeho dokladom totožnosti, ktorý je úradným autentifikátorom podľa osobitného predpisu, 89h )
b)
podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v centrálnom depozitári, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti,
c)
dokladom totožnosti 89g ) zákonného zástupcu maloletého klienta, ktorý nemá doklad totožnosti, pričom prostredníctvom zariadení elektronickej komunikácie možno totožnosť zákonného zástupcu tohto maloletého klienta preukázať dokladom totožnosti, ktorý je úradným autentifikátorom podľa osobitného predpisu; 89h ) pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, je však popri preukázaní totožnosti zákonného zástupcu tohto maloletého klienta potrebné aj
1.
predloženie dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie maloletého klienta, a rodného listu maloletého klienta, alebo
2.
získanie preukázateľných elektronických údajov z úradnej evidencie, z ktorých je zrejmé a nepochybné oprávnenie zákonného zástupcu na zastupovanie maloletého klienta vrátane identifikačných údajov maloletého klienta,
d)
kvalifikovaným elektronickým podpisom, 89i ) ak klient bol identifikovaný podľa písmena a) alebo písmena c),
e)
pri poskytovaní služieb prostredníctvom technických zariadení osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý centrálny depozitár pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý centrálny depozitár dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom; týmto ustanovením nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov. 89j )
(14)
Pri preukazovaní totožnosti klienta s použitím úradného autentifikátora 89h ) podľa odseku 13 môže centrálny depozitár postupovať spôsobom ustanoveným pre identifikáciu a autentifikáciu podľa osobitného predpisu, 89k ) a to vrátane zisťovania a preukázania oprávnenia konať za alebo v mene inej osoby. Na účel podľa prvej vety sú správcovia častí autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu 89l ) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru súčinnosť potrebnú na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie klienta s použitím úradného autentifikátora. 89h ) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) je povinné, v rozsahu údajov zapísaných v registri fyzických osôb, 89m ) poskytnúť centrálnemu depozitáru údaje o zástupcovi a maloletom klientovi na účely podľa odseku 13 písm. c) druhého bodu.
(15)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely poskytovania služieb klientom, ako aj na účely aktualizácie už centrálnym depozitárom uchovávaných údajov o klientoch a ich zástupcoch je centrálny depozitár oprávnený aj bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu údajov zapísaných v registri fyzických osôb 89m ) a údajov uchovávaných v evidencii občianskych preukazov 89n ) získať údaje podľa § 73a ods. 1. Na účel podľa prvej vety sú ministerstvo vnútra a správca komunikačnej časti autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu 89l ) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru údaje podľa § 73a ods. 1.
(16)
Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov z registra fyzických osôb 89m ) a z evidencie občianskych preukazov 89n ) podľa odsekov 14 a 15 upravia vzájomnou dohodou ministerstvo vnútra a centrálny depozitár.
(17)
Centrálny depozitár je povinný pri každom obchode najmenej v hodnote 15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu; to neplatí, ak ide o pokyn na registráciu prevodu zaknihovaných cenných papierov podľa § 24 a 25 a pokyny členov a burzy cenných papierov týkajúce sa zúčtovania a vyrovnania obchodov s inými finančnými nástrojmi. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať centrálnemu depozitárovi aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, centrálny depozitár je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(18)
Za účelom synchronizácie a aktualizácie údajov referencovaním 89o ) je centrálny depozitár oprávnený aj bez súhlasu dotknutých osôb získať údaje v rozsahu údajov zapísaných v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. 89p ) Na účel podľa prvej vety sú Štatistický úrad Slovenskej republiky a správca komunikačnej časti modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa osobitného predpisu 89q ) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru potrebnú súčinnosť. Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov podľa prvej vety upravia dohodou Štatistický úrad Slovenskej republiky a centrálny depozitár.
(19)
Účastníkom systému vyrovnania môže byť len
a)
banka alebo zahraničná banka,
b)
obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,
c)
centrálna protistrana, alebo zúčtovací člen centrálnej protistrany s povolením podľa osobitného predpisu, 89s ) zúčtovací agent, zúčtovací ústav alebo prevádzkovateľ systému vyrovnania, alebo prevádzkovateľ platobného systému,
d)
orgán verejnej moci,
e)
obchodná spoločnosť, ktorej štát poskytol záruku v súvislosti s jej účasťou v systéme vyrovnania alebo v platobnom systéme,
f)
centrálny depozitár, ktorý sa stal účastníkom systému vyrovnania prevádzkovaného centrálnym depozitárom na základe osobitného predpisu. 90 )
(20)
Národná banka Slovenska poskytuje krajským súdom, správnym súdom, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky zoznam centrálnych depozitárov a ďalších účastníkov systémov vyrovnania. Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) o centrálnych depozitároch a ďalších účastníkoch systémov vyrovnania v rozsahu ustanovenom právne záväznými aktmi Európskej únie upravujúcimi platobné systémy a systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi.
(21)
Prevádzkovanie systému vyrovnania sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak sa účastníci systému vyrovnania nedohodli inak a aspoň jeden z účastníkov má sídlo v Slovenskej republike. Účastníci systému vyrovnania si môžu zvoliť právo iného členského štátu, iba ak má aspoň jeden z nich v tomto členskom štáte svoje sídlo. Za dohodu účastníkov systému vyrovnania o voľbe práva sa považuje aj ustanovenie tejto voľby v prevádzkovom poriadku.
(22)
Centrálny depozitár je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska alebo príslušnému orgánu členského štátu, ktorého právom sa spravuje systém vyrovnania, zoznam jeho účastníkov a zmeny v tomto zozname. Centrálny depozitár je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska vzájomné prepojenie s iným systémom vyrovnania alebo s platobným systémom.
(23)
Dva alebo viac systémov vyrovnania alebo systémy vyrovnania, ktoré príslušné orgány členských štátov oznámili Komisii, môžu vytvoriť prepojený systém, ktorým sa rozumie vzájomné prepojenie na vykonávanie príkazov na registráciu prevodov medzi týmito systémami vyrovnania na základe dohodnutých pravidiel medzi prevádzkovateľmi týchto systémov vyrovnania. Súčasťou prepojeného systému môže byť aj platobný systém alebo platobný systém, ktorý príslušný orgán členského štátu oznámil Komisii. Pravidlá podľa tohto odseku sú súčasťou prevádzkového poriadku.
(24)
Pravidlá podľa odseku 26 určujú najmä
a)
systémy vyrovnania v prepojenom systéme a ich prevádzkovateľov,
b)
okamih prijatia príkazu systémom vyrovnania v súvislosti s neodvolateľnosťou a nezrušiteľnosťou príkazu zosúladený v rámci pravidiel systémov vyrovnania; na okamih prijatia príkazu systémom vyrovnania nemajú vplyv pravidlá iných systémov vyrovnania v prepojenom systéme, ak v pravidlách všetkých systémov vyrovnania nie je uvedené inak,
c)
pravidlá vykonávania príkazov na registráciu prevodov medzi systémami vyrovnania v prepojenom systéme,
d)
práva a povinnosti prevádzkovateľov systémov vyrovnania v prepojenom systéme,
e)
podrobnosti o ďalších povinnostiach a pravidlách ustanovených týmto zákonom.
(25)
Akékoľvek prepojenie medzi systémami vyrovnania alebo platobnými systémami nevytvára systém vyrovnania podľa tohto zákona alebo platobný systém podľa osobitného predpisu. 90aa )
(26)
Účastník systému vyrovnania je povinný poskytnúť informácie o tom, v ktorých systémoch vyrovnania je účastníkom, a o pravidlách týchto systémov vyrovnania na písomnú žiadosť osoby, ktorá má oprávnený a odôvodnený záujem na poskytnutí takýchto informácií.