§ 66 – Uznávanie cudzích rozhodnutí o deťoch
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak:
a)
tomu bránia podmienky v § 64 písm. a) až e),
b)
dieťa nemalo v konaní možnosť vyjadriť sa, okrem prípadov, keď súd od vypočutia upustil pre naliehavosť alebo vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa,
c)
uznanie by bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom Slovenska, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.
(2)
Súd neuzná takéto rozhodnutie ani na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv, ak táto osoba nemala možnosť sa vyjadriť, okrem naliehavých prípadov.
Originál
(1)
Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak
a)
uznaniu bránia ustanovenia § 64 písm. a) až e),
b)
dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaže súd od vypočutia upustil z dôvodu, že išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,
c)
uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským verejným poriadkom.
(2)
Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.