Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Zákon č. 7/2005 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Zákon č. 7/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 166f – Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Veriteľ, ktorého sa oddlženie dotklo, môže do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podať na súde návrh na zrušenie oddlženia. Musí pritom preukázať, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
(2)
Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia platí pre všetkých. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nebráni tomu, aby sa rozhodovalo o novom návrhu, ak ho podá iný veriteľ alebo ak sú nové dôkazy, ktoré vylučujú poctivý zámer dlžníka.
(3)
Ak navrhovateľ trvá na pokračovaní, súd po smrti dlžníka pokračuje v konaní s jeho dedičmi. Inak konanie zastaví.
(4)
Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva neúčinné voči všetkým veriteľom. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v akom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť a splatnosť. Tieto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako o desať rokov od zrušenia oddlženia.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
(6)
Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Toto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.
Originál
(1)
Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
(2)
Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
(3)
Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví.
(4)
Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka .
(6)
Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

§ 166g – Poctivý zámer

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Dlžník má poctivý zámer, ak sa po podaní návrhu správa tak, že sa úprimne snaží riešiť svoj dlh podľa svojich možností. Prejavuje sa to najmä tým, že spolupracuje so správcom a veriteľmi, snaží sa zamestnať alebo inak získať príjem, podniká, prípadne sa snaží zaradiť do spoločnosti. Ak získa nie zanedbateľné dedičstvo, dar alebo výhru, dobrovoľne ponúkne aspoň polovicu z nich veriteľom na splatenie nevymáhateľného dlhu.
(2)
Dlžník nemá poctivý zámer najmä vtedy, ak:
a)
V zozname majetku alebo na otázku správcu neuviedol časť svojho majetku, o ktorej vedel alebo musel vedieť; majetok nepatrnej hodnoty sa nepočíta.
b)
V zozname veriteľov alebo na otázku správcu neuviedol veriteľa, ktorý je fyzickou osobou, a ten preto neprihlásil svoju pohľadávku, hoci o ňom vedel alebo musel vedieť; na drobných veriteľov sa nepozerá.
c)
V návrhu, jeho prílohách alebo na otázku správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo dôležitú informáciu zamlčal, hoci vedel alebo musel vedieť, že je dôležitá.
d)
Bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú od neho možno spravodlivo žiadať.
e)
Správanie dlžníka pred podaním návrhu naznačuje, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh.
f)
V čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, hoci o tom vedel alebo musel vedieť.
g)
Správanie dlžníka pred podaním návrhu naznačuje, že sa pri preberaní dlhov spoliehal na to, že ich vyrieši konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
h)
Správanie dlžníka pred podaním návrhu naznačuje, že chcel poškodiť niektorého veriteľa alebo iného veriteľa zvýhodniť.
i)
Bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár.
j)
Bez vážneho dôvodu riadne a včas neplatí výživné na dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tento dôvod môže namietať iba dieťa alebo jeho zákonný zástupca.
k)
Bez vážneho dôvodu riadne a včas nevráti Centru právnej pomoci preddavok na paušálnu odmenu správcu; tento dôvod môže namietať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba.
l)
Dlžník žiadal o zbavenie dlhov, hoci v čase podania návrhu nemal na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov.
(3)
Súd prísnejšie posudzuje poctivý zámer u dlžníka, ktorý mal alebo má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, bol alebo je vedúcim zamestnancom, pôsobí v orgánoch firmy alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
(4)
Súd miernejšie posudzuje poctivý zámer u dlžníka, ktorý má len základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko neho, má vážne zdravotné problémy, dočasne alebo trvalo stratil bývanie alebo ho postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
(5)
Súd skúma poctivý zámer dlžníka iba v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurze ani v konaní o splátkovom kalendári súd poctivý zámer neskúma.
(6)
V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára súd uvedie znenie zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
Originál
(1)
Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
(2)
Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a)
v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b)
v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,
c)
v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
d)
bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,
e)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f)
v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
g)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i)
bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j)
bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k)
bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, 8aa )
l)
dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
(3)
Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
(4)
Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
(5)
Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
(6)
V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

§ 166h – Odporovateľné právne úkony

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo odporovateľným právnym úkonom. Toto právo platí, aj keď je pohľadávka veriteľa premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze inak bol oprávnený odporovať správca.
(2)
Oddlžením zostáva nedotknuté aj právo veriteľa domáhať sa v rozsahu pôvodnej pohľadávky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo na majetku dlžníka zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha.
Originál
(1)
Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.
(2)
Oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

§ 166i – Preskúmanie pomerov dlžníka

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správca pri skúmaní pomerov dlžníka vychádza hlavne zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií od dlžníka, veriteľov alebo iných osôb. Správca s odbornou starostlivosťou preverí majetok a záväzky, prípadne vykoná ďalšie šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a dajú sa zabezpečiť s minimálnymi nákladmi.
(2)
Iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie jeho poctivého zámeru alebo odporovateľnosti právnych úkonov, vykoná správca na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Správca ich vykoná na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume, ktorú schválil zástupca veriteľov alebo schôdza veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.
(3)
Správca na úvodnom stretnutí dlžníka podrobne poučí o jeho povinnostiach podľa tohto zákona a o následkoch ich nesplnenia, vrátane trestnoprávnych následkov.
(4)
O výsledku šetrenia správca bez zbytočného odkladu spíše správu a založí ju do správcovského spisu.
(5)
Ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.
Originál
(1)
Správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami. Správca vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi.
(2)
Iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, správca vykoná na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.
(3)
Správca na úvodnom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach podľa tohto zákona, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinnosti vrátane trestnoprávnych následkov.
(4)
O výsledku šetrenia správca bez zbytočného odkladu spíše správu, ktorú založí do správcovského spisu.
(5)
Ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.

§ 166j – Ustanovenie správcu súdom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správcu vyberá súd náhodne pomocou technických prostriedkov schválených ministerstvom. Ak sa vedie konkurz alebo konanie o splátkovom kalendári aj na manžela dlžníka, súd obom manželom ustanoví toho istého správcu. Súd správcu odvolá, ak opakovane alebo vážne porušil svoje povinnosti alebo mu v práci bráni zákonná prekážka. Platí aj pravidlo podľa § 42 ods. 6.
(2)
Správca porušuje povinnosti opakovane, ak ich porušuje aj po tom, čo ho na to súd písomne upozornil.
(3)
Súd v uznesení o odvolaní správcu rovno určí nového správcu. Odvolaný správca sa môže proti odvolaniu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinností odvolať.
(4)
Súd môže od správcu žiadať vysvetlenia alebo správy o priebehu konania a správca mu ich musí v určenej lehote dodať.
(5)
V konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov na vedenie konania. Tieto nároky sa platia z preddavku na odmenu správcu a z peňazí získaných predajom majetku dlžníka.
(6)
V konaní o splátkovom kalendári má správca nárok na paušálnu odmenu a náhradu výdavkov na vedenie konania. Tieto nároky platí dlžník z preddavku a sú splatné v deň, keď sa konanie skončí.
Originál
(1)
Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka. Ustanovenie § 42 ods. 6 sa použije rovnako.
(2)
Opakovaným porušením povinnosti správcu sa rozumie, ak správca napriek písomnému upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.
(3)
V uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Proti uzneseniu o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti je odvolaný správca oprávnený podať odvolanie.
(4)
Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
(5)
V konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.
(6)
V konaní o určení splátkového kalendára má správca nárok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku zloženého dlžníkom a sú splatné v deň skončenia konania.

Načítané 5 z 303 paragrafov