§ 180 – Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného práva uzavretá medzi osobami uvedenými v odseku 5. Týka sa jedného alebo viacerých derivátových obchodov, obchodov s cennými papiermi so spätným prevodom, finančných nástrojov, pôžičiek cenných papierov, devízových hodnôt, zabezpečovacích práv k finančným nástrojom, komodít, prepravy, skladovacej kapacity, záruk pôvodu elektriny alebo iných komodít, emisných kvót alebo iných podobných obchodov. Táto zmluva upravuje výpočet jediného čistého záväzku, ktorý vznikne v súvislosti so skutočnými alebo odhadovanými stratami alebo ziskmi pri ukončení alebo zrušení týchto obchodov.
(2)
Záverečné vyrovnanie ziskov a strát je výpočet výšky jediného čistého záväzku podľa podmienok zmluvy o záverečnom vyrovnaní, a to na základe skutočných alebo odhadovaných strát alebo ziskov z ukončených alebo zrušených obchodov. Spôsob výpočtu si strany dohodnú v zmluve. Výpočet zohľadňuje straty alebo zisky z platieb, ktoré by sa uskutočnili, keby nedošlo k ukončeniu, vrátane nákladov alebo výnosov z tohto ukončenia. Môže vychádzať z úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien od iných účastníkov trhu.
(3)
Konkurzné konanie podľa tohto zákona ani preventívne konanie podľa osobitného predpisu nemá vplyv na záverečné vyrovnanie ziskov a strát. Ak strany uzavreli obchody na základe takejto zmluvy a dôjde k ich ukončeniu, je splatný len jediný čistý záväzok vypočítaný podľa zmluvy. Ak úpadca (dlžník) má voči druhej strane pohľadávku z tohto čistého záväzku, správca ju uplatní len vo výške určenej pri vyrovnaní. Ak má pohľadávku druhá strana, môže ju prihlásiť len v tejto výške.
(4)
Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní, nemá vplyv na ustanovenia o tomto vyrovnaní. Ak strany uzavreli obchody podľa takejto zmluvy a dôjde k odstúpeniu, je splatný len jediný čistý záväzok určený podľa zmluvy. Ak úpadca má pohľadávku z tohto záväzku voči druhej strane, správca ju uplatní len v určenej výške. Ak pohľadávku má druhá strana, môže ju uplatniť len v tejto výške. Výpočet môže zohľadniť zmluvne určenú hodnotu zabezpečenia, ako sú peniaze, bankové účty, štátne dlhopisy, cenné papiere alebo úvery, ktoré si strany poskytli na zabezpečenie.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu uzavreli:
a)
orgány verejnej moci členského štátu EÚ alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska, iné centrálne banky, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a podobné zahraničné subjekty,
d)
iná osoba podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným podnikaním je činnosť, ktorú môže vykonávať banka, a podobná zahraničná osoba,
e)
iná osoba podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným podnikaním je nadobúdanie podielov na majetku, a podobná zahraničná osoba,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov a podobné zahraničné osoby,
g)
osoba podnikajúca v energetike a podobná zahraničná osoba,
h)
iná osoba ako v písmenách a) až g), ak druhou stranou je niekto z písmen a) až d), f) a g).
Originál
(1)
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného práva uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5 vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými nástrojmi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom, obchodom s komoditami, prepravou alebo skladovacou kapacitou a zárukami pôvodu elektriny alebo iných komodít alebo obchodom s emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.
(2)
Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými obchodmi.
(3)
Konania podľa tohto zákona alebo preventívne konania podľa osobitného predpisu 1b ) nemajú žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(4)
Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere 7 ) alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát uzatvorili
a)
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, pobočka zahraničnej banky, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka alebo pobočka zahraničnej banky, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
e)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom,
g)
osoba podnikajúca v energetike podľa osobitného predpisu 31a ) alebo osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
h)
iná osoba ako osoba uvedená v písmenách a) až g), ak druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d), f) a g).