§ 180 – Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je dohoda uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5. Týka sa derivátových obchodov, prevodov cenných papierov, finančných nástrojov, pôžičiek cenných papierov, devízových obchodov, zabezpečovacích práv k finančným nástrojom, komodít, prepravných či skladovacích kapacít, záruk pôvodu elektriny alebo iných komodít, emisných kvót či iných podobných obchodov. Zmluva upravuje výpočet jediného čistého záväzku, ktorý vznikne po ukončení alebo zrušení týchto obchodov, bez ohľadu na to, o aké podkladové aktívum ide alebo či sa obchody vyrovnávajú v hotovosti alebo fyzickým dodaním.
(2)
Záverečné vyrovnanie ziskov a strát je výpočet jediného čistého záväzku podľa podmienok zmluvy. Strany si v zmluve dohodnú spôsob výpočtu, ktorý zohľadňuje skutočné alebo odhadované zisky a straty, ktoré by vznikli, ak by k zrušeniu obchodov nedošlo. Do výpočtu sa zahŕňajú aj náklady a výnosy spojené so zrušením a môže vychádzať z trhových cien, úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov.
(3)
Konkurzné alebo reštrukturalizačné konania podľa tohto zákona alebo iných predpisov nemajú vplyv na záverečné vyrovnanie podľa tejto zmluvy. Ak sa obchody zrušia, splatný je len jediný čistý záväzok vypočítaný podľa zmluvy. Ak má úpadca pohľadávku voči druhej strane, správca ju uplatní len v tejto vypočítanej výške. Ak má pohľadávku druhá strana, môže si ju uplatniť v konkurze iba v tejto vypočítanej výške.
(4)
Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní, nemá vplyv na pravidlá o záverečnom vyrovnaní. Ak sa od zmluvy odstúpi, splatný je opäť len jediný čistý záväzok vypočítaný podľa zmluvy. Správca úpadcu alebo druhá strana si môžu svoje pohľadávky uplatniť len v tejto vypočítanej výške. Do výpočtu možno započítať aj hodnotu zabezpečenia, napríklad peňažných prostriedkov, bankových účtov, štátnych dlhopisov, cenných papierov alebo úverových pohľadávok, ktoré boli poskytnuté na krytie záväzkov.
(5)
Pravidlá v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú na zmluvy, ktoré uzatvorili:
a)
orgány verejnej moci členského štátu EÚ alebo štátu v Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska, centrálne banky iných štátov, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, správcovské spoločnosti, inštitúcie elektronických peňazí a subjekty kolektívneho investovania (vrátane zahraničných),
d)
iné osoby podliehajúce dohľadu, ktorých hlavným predmetom podnikania je činnosť banky (vrátane zahraničných),
e)
iné osoby podliehajúce dohľadu, ktorých hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie majetkových podielov (vrátane zahraničných),
f)
centrálne depozitáre cenných papierov, prevádzkovatelia platobných systémov, zúčtovacie a clearingové inštitúcie, zástupcovia majiteľov dlhopisov alebo ústredné protistrany (vrátane zahraničných),
g)
osoby podnikajúce v energetike alebo osoby so sídlom v zahraničí s podobným predmetom činnosti,
h)
akákoľvek iná osoba, ak je druhou zmluvnou stranou niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d), f) a g).
Originál
(1)
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného práva uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5 vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými nástrojmi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom, obchodom s komoditami, prepravou alebo skladovacou kapacitou a zárukami pôvodu elektriny alebo iných komodít alebo obchodom s emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.
(2)
Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými obchodmi.
(3)
Konania podľa tohto zákona alebo preventívne konania podľa osobitného predpisu 1b ) nemajú žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(4)
Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere 7 ) alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát uzatvorili
a)
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, pobočka zahraničnej banky, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka alebo pobočka zahraničnej banky, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
e)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom,
g)
osoba podnikajúca v energetike podľa osobitného predpisu 31a ) alebo osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
h)
iná osoba ako osoba uvedená v písmenách a) až g), ak druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d), f) a g).