§ 59 – Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zvýhodňujúci právny úkon je taký, ktorým dlžník úplne alebo čiastočne splatil peňažný dlh skôr, ako bol splatný, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako vznikol, dohodol zmenu svojho záväzku v neprospech seba, alebo inak bezdôvodne zvýhodnil jedného veriteľa pred ostatnými.
(2)
Zvýhodňujúcim právnym úkonom je aj to, ak sa dlžník úplne alebo čiastočne vzdal svojho práva, odpustil dlh svojmu dlžníkovi, dohodol zmenu svojho práva v neprospech seba, umožnil zánik svojho práva, alebo inak bezdôvodne poškodil seba v prospech svojich veriteľov.
(3)
Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil dlžníkov úpadok alebo bol urobený počas úpadku. Pri konkurze podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok spôsobil trestný čin, za ktorý bol uložený trest prepadnutia majetku. Pri úkone v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom sa predpokladá, že dlžník bol v úpadku, pokiaľ sa nepreukáže opak.
(4)
Ak odsek 5 neurčuje inak, odporovať možno len úkonom urobeným v jednom roku pred začatím konkurzného konania. Pri úkone v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom možno odporovať aj úkonom urobeným v troch rokoch pred začatím konkurzného konania.
(5)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať úkonom urobeným od spáchania trestného činu, za ktorý bol uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však v piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu.
(6)
Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj to, ak dlžník niečo zanedbal a tým stratil právo, alebo si tým spôsobil vznik, zachovanie či zabezpečenie majetkových nárokov voči sebe.
Originál
(1)
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
(2)
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
(3)
Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(4)
Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
(5)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.
(6)
Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj dlžníkovo opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo alebo v dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové právne nároky.