Čo znamená § 59 – Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Jednoduché vysvetlenie z: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č. 7/2005 Z.z.)

Panel nástrojov
Porovnať verzie

§ 59 – Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zvýhodňujúci právny úkon je taký, ktorým dlžník splnil peňažnú pohľadávku, ktorá by bola inak splatná až vyhlásením konkurzu, alebo ktorým zabezpečil svoj záväzok neskôr, než vznikol. Patrí sem aj dohoda o úprave či nahradení záväzku v jeho neprospech alebo iné neodôvodnené zvýhodnenie jedného veriteľa pred ostatnými.
(2)
Zvýhodňujúci právny úkon je aj taký, ktorým sa dlžník vzdal svojho práva, odpustil dlžníkovi dlh, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva v neprospech seba, umožnil zánik svojho práva alebo sa inak neodôvodnene znevýhodnil na úkor svojich veriteľov.
(3)
Zvýhodňujúcemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas jeho úpadku. Pri konkurze podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok spôsobil trestný čin, za ktorý dlžníkovi uložili trest prepadnutia majetku. Ak bol úkon urobený v prospech spriaznenej osoby, predpokladá sa, že dlžník bol v úpadku už v čase úkonu, pokiaľ sa nepreukáže opak.
(4)
Ak odsek 5 neurčuje inak, možno odporovať len zvýhodňujúcim úkonom urobeným počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak išlo o úkon v prospech spriaznenej osoby, možno odporovať úkonom urobeným počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
(5)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim úkonom urobeným od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najviac však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.
(6)
Za právny úkon sa považuje aj dlžníkovo opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo alebo sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové nároky.
Originál
(1)
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
(2)
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
(3)
Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(4)
Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
(5)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.
(6)
Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj dlžníkovo opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo alebo v dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové právne nároky.