§ 249 – Právne úkony
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Právny úkon je prejav vôle, ktorým vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva alebo povinnosti, ktoré s týmto prejavom spája zákon.
(2)
Prejav vôle možno urobiť konaním alebo opomenutím, a to výslovne alebo iným spôsobom, pri ktorom niet pochýb o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(3)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na podmienku. Ak je zánik práva alebo povinnosti viazaný na nemožnú podmienku, na túto podmienku sa neprihliada.
(4)
Ak účastník, ktorému splnenie podmienky prospieva, jej splnenie zámerne zmarí, právny úkon sa stáva nepodmieneným.
(5)
Ak účastník, ktorému splnenie podmienky prospieva, jej splnenie zámerne spôsobí, hoci na to nemal právo, na splnenie podmienky sa neprihliada.
Originál
(1)
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
(2)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(3)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.
(4)
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(5)
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak spôsobí jej splnenie zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.