§ 249 – Právne úkony
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Právny úkon je prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
(2)
Prejav vôle možno urobiť konaním alebo opomenutím; možno ho urobiť výslovne alebo iným spôsobom, ktorý nenecháva pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(3)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Ak je na podmienku viazaný zánik práva alebo povinnosti a podmienka je nemožná, neprihliada sa na ňu.
(4)
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, právny úkon sa stáva nepodmieneným.
(5)
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobil účastník, ktorý na to nemal právo a ktorému je jej splnenie na prospech.
Originál
(1)
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
(2)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(3)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.
(4)
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(5)
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak spôsobí jej splnenie zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.