§ 256 – Premlčanie nárokov z pomeru
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak zákon neustanovuje inak, peňažné nároky zo služobného pomeru sa premlčia za tri roky.
(2)
Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nároku na každé z nich je tri roky od dátumu, kedy mali byť zaplatené.
(3)
Nárok na náhradu škody si musíte uplatniť do dvoch rokov. Táto lehota začína plynúť dňom, keď sa dozviete o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok sa však premlčí najneskôr do troch rokov. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, lehota je desať rokov od udalosti, pri ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(4)
Ak vám právo priznalo právoplatné rozhodnutie, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5)
Ak povinná osoba písomne uznala váš nárok čo do dôvodu aj výšky, premlčuje sa za desať rokov od tohto uznania. Ak bola v uznaní dohodnutá lehota na plnenie, lehota začína plynúť po jej uplynutí.
(6)
Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.
(7)
Premlčacia lehota z odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky. Ak sa pre nesplatenie jednej splátky stane splatnou celá suma, desaťročná lehota začína plynúť dňom splatnosti nesplnenej splátky.
(8)
Úroky a opakujúce sa plnenia, ktoré boli právoplatne priznané alebo uznané, sa premlčujú za tri roky od dňa ich splatnosti, ak k nej došlo po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní nároku.
Originál
(1)
Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.
(2)
Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.
(3)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(4)
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5)
Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.
(6)
Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.
(7)
Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(8)
Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.