§ 2 – Získanie štátneho občianstva po oslobodení
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Čechom, Slovákom a príslušníkom iných slovanských národov, ktorí sú cudzími štátnymi občanmi alebo bezdomovcami a prisťahovali sa alebo sa prisťahujú na územie Československej republiky po oslobodení od nepriateľskej okupácie, možno udeliť československé štátne občianstvo. Musia však spĺňať podmienky z § 1, požiadať o to do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona a preukázať, že neboli nikdy trestaní za vážny zločin z nízkych alebo nečestných pohnútok, nekonali proti záujmom republiky a jej zásadám a nie sú odkázaní na verejnú pomoc. O žiadosti rozhoduje ministerstvo vnútra podľa vlastného uváženia. Kým ministerstvo o žiadosti nerozhodne, žiadateľ sa považuje za československého štátneho občana, ak mu ministerstvo vydalo potvrdenie o správnom podaní žiadosti.
(2)
Ustanovenia § 1 ods. 2 až 5 platia aj v tomto prípade.
Originál
(1)
Čechům, Slovákům a příslušníkům jiných slovanských národů, kteří jsou občany cizího státu nebo bezdomovci, kteří se přistěhovali nebo přistěhují na území Československé republiky po osvobození tohoto území od nepřátelské okupace a u nichž jsou jinak splněny předpoklady § 1 , může býti uděleno československé státní občanství, požádají-li o ně do dvou let ode dne počátku účinnosti tohoto zákona a osvědčí-li, že nebyli nikdy trestáni pro těžký delikt, spáchaný z pohnutek nízkých nebo nečestných, neprohřešili se proti zájmům republiky Československé a jejím vůdčím zásadám a nepřipadnou na obtíž veřejné dobročinnosti. O žádosti rozhodne ministerstvo vnitra podle volné úvahy. Až do vyřízení takové žádosti považuje se žadatel za československého státního občana, vydalo-li mu ministerstvo vnitra osvědčení o správně podané žádosti.
(2)
Ustanovení § 1, odst. 2 až 5 platí obdobně i tu.