§ 2 – Získanie štátneho občianstva po oslobodení
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Čechom, Slovákom a príslušníkom iných slovanských národov, ktorí sú cudzincami alebo nemajú štátne občianstvo, a prisťahovali sa na územie Československej republiky po jej oslobodení od nepriateľskej okupácie, môže byť udelené československé štátne občianstvo. Musia pritom spĺňať aj ostatné podmienky podľa § 1. Oň musia požiadať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona a preukázať, že nikdy neboli odsúdení za ťažký zločin z nízkych alebo nečestných pohnútok. Nesmie byť preukázané ani to, že sa spravili proti záujmom Československej republiky a jejím hlavným zásadám, alebo že budú príťažou pre verejnú dobročinnosť. O žiadosti rozhodne ministerstvo vnútra podľa vlastného uváženia. Kým sa žiadosť vybaví, žiadateľ sa považuje za československého občana, ak mu ministerstvo vydalo potvrdenie o riadne podanej žiadosti.
(2)
Platia tu aj ustanovenia § 1 odsekov 2 až 5, primerane.
Originál
(1)
Čechům, Slovákům a příslušníkům jiných slovanských národů, kteří jsou občany cizího státu nebo bezdomovci, kteří se přistěhovali nebo přistěhují na území Československé republiky po osvobození tohoto území od nepřátelské okupace a u nichž jsou jinak splněny předpoklady § 1 , může býti uděleno československé státní občanství, požádají-li o ně do dvou let ode dne počátku účinnosti tohoto zákona a osvědčí-li, že nebyli nikdy trestáni pro těžký delikt, spáchaný z pohnutek nízkých nebo nečestných, neprohřešili se proti zájmům republiky Československé a jejím vůdčím zásadám a nepřipadnou na obtíž veřejné dobročinnosti. O žádosti rozhodne ministerstvo vnitra podle volné úvahy. Až do vyřízení takové žádosti považuje se žadatel za československého státního občana, vydalo-li mu ministerstvo vnitra osvědčení o správně podané žádosti.
(2)
Ustanovení § 1, odst. 2 až 5 platí obdobně i tu.