Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 757/2004 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 757/2004 Z. z.

Porovnať verzie

§ 15 – Zriadenie grémií na súdoch

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu okresného súdu zriadiť na okresnom súde grémiá (napríklad občianskoprávne alebo trestnoprávne). Na Mestskom súde Košice sú grémiá zriadené povinne. Sudca je členom grémia podľa toho, čomu sa v práci prevažne venuje. Predseda krajského súdu môže zriadiť aj spoločné grémiá pre viac okresných súdov alebo zvolať ich spoločné rokovanie.
(2)
Na čele grémia stojí predseda grémia. Jeho vymenovanie a odvolanie upravuje osobitný zákon.
(3)
Grémium:
a)
prerokúva podnety sudcov na zjednotenie výkladu zákonov, ak sa senáty alebo samosudcovia v rámci grémia nevedia zhodnúť na výklade,
b)
sleduje rozhodovanie súdov vyššieho stupňa a medzinárodných súdov, aby sa zákony vykladali jednotne,
c)
vyjadruje sa k návrhom zákonov o organizácii súdnictva a postavení sudcov,
d)
prerokúva iné otázky, ak to určuje zákon.
(4)
Predseda grémia koordinuje jeho činnosť:
a)
zvoláva a vedie rokovania grémia (aspoň štyrikrát ročne) a určuje program,
b)
sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov a upozorňuje na rozpory,
c)
podáva podnety na zjednotenie výkladu zákonov vyšším súdom,
d)
informuje grémium o rozhodovaní súdov vyššieho stupňa,
e)
pomáha pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda grémia môže niektorými úlohami poveriť iného člena grémia.
(6)
Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií alebo súdni úradníci, ale nemajú hlasovacie právo.
(7)
Grémium je uznášaniaschopné, ak sú prítomné aspoň dve tretiny členov. Podrobnosti o rokovaní a voľbách upravuje rokovací a volebný poriadok grémia.
Originál
(1)
Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Na Mestskom súde Košice sa zriaďuje občianskoprávne grémium, obchodnoprávne grémium, trestnoprávne grémium a rodinnoprávne grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.
(2)
Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon. 7 )
(3)
Grémium
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,
b)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
c)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
d)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä
a)
zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3,
b)
sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,
c)
na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.
(6)
Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj odborní justiční stážisti a vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona; 6 ) hlasovacie právo nemajú.
(7)
Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium.

§ 16 – Zloženie senátu krajského súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Senát krajského súdu tvoria traja sudcovia, z ktorých jeden je predsedom. Predseda senátu riadi činnosť senátu.
(2)
Ak je v senáte viac sudcov s funkciou predsedu, rozvrh práce určí, kto bude senát riadiť. Každý predseda senátu má právo predsedať veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.
Originál
(1)
Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
(2)
Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.

§ 17 – Kolégiá na krajskom súde

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na krajskom súde sú zriadené občianskoprávne a trestnoprávne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu so súhlasom pléna. Sudca je členom kolégia podľa toho, čomu sa v práci prevažne venuje. Kolégium musí mať aspoň piatich členov. Je uznášaniaschopné, ak je prítomná viac ako polovica členov. Sudcu možno preradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom (okrem prípadu podľa § 51a).
(2)
Na čele kolégia stojí predseda kolégia, ktorý riadi jeho činnosť. Jeho vymenovanie a odvolanie upravuje osobitný zákon. Ak funkcia nie je obsadená, predseda súdu poverí iného predsedu senátu, aby úlohy plnil dočasne.
(3)
Kolégium krajského súdu:
a)
prerokúva podnety na zjednotenie výkladu zákonov, ak sa senáty alebo samosudcovia v rámci kolégia nevedia zhodnúť,
b)
prerokúva podnety na zjednotenie výkladu zákonov, ak sa nevedia zhodnúť okresné súdy v obvode krajského súdu,
c)
sleduje rozhodovanie najvyšších súdov a medzinárodných súdov,
d)
rozhoduje o podaní podnetu na zjednotenie výkladu zákonov najvyššiemu súdu alebo najvyššiemu správnemu súdu,
e)
vyjadruje sa k návrhom zákonov o súdnictve,
f)
pripravuje podnety na zmenu právnych predpisov,
g)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
h)
prerokúva iné otázky, ak to určuje zákon.
(4)
Predseda kolégia:
a)
zvoláva a vedie rokovania kolégia (aspoň štyrikrát ročne) a určuje program,
b)
dáva kolégiu podnety na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov najvyšším súdom alebo najvyšším správnym súdom,
c)
upozorňuje na rozpory v rozhodovaní senátov a samosudcov,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť najvyšších súdov,
e)
pomáha pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda kolégia môže niektorými úlohami poveriť iného člena kolégia so súhlasom tohto člena.
(6)
Na rokovaní kolégia sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií alebo súdni úradníci, ale nemajú hlasovacie právo. Kolégium aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov.
(7)
Sporné otázky medzi kolégiami krajského súdu rieši plénum krajského súdu.
(8)
Ak nie je možné zriadiť kolégium podľa odseku 1, sudcovia sa zaradia do iného kolégia podľa obsahu svojej práce.
(9)
Kolégium je uznášaniaschopné, ak sú prítomné aspoň dve tretiny členov. Podrobnosti o rokovaní a voľbách upravuje rokovací a volebný poriadok kolégia.
Originál
(1)
Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium a trestnoprávne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon. 7 ) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3)
Kolégium krajského súdu
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,
b)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,
e)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
f)
pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,
g)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
h)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najmä
a)
zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,
b)
na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,
c)
upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.
(6)
Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona; 6 ) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.
(7)
Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.
(8)
Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.
(9)
Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.

§ 17a – Zloženie senátu správneho súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Senát správneho súdu tvoria traja sudcovia, z ktorých jeden je predsedom. Predseda senátu riadi činnosť senátu.
(2)
Ak je v senáte viac sudcov s funkciou predsedu, rozvrh práce určí, kto bude senát riadiť. Každý predseda senátu má právo predsedať veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.
Originál
(1)
Ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, senát správneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
(2)
Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.

§ 17b – Zriaďovanie kolégií na súde

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Kolégiá na správnom súde môže zriadiť predseda správneho súdu so súhlasom pléna. Ak nie sú zriadené, ich úlohy plní plénum.
(2)
Na kolégium správneho súdu sa vzťahuje § 17.
Originál
(1)
Kolégiá na správnom súde môže zriadiť predseda správneho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna správneho súdu. Ak kolégiá na správnom súde nie sú zriadené, vykonáva ich pôsobnosť plénum správneho súdu.
(2)
Na kolégium správneho súdu sa vzťahuje § 17 ; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.

Načítané 5 z 132 paragrafov