Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 757/2004 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 757/2004 Z. z.

Porovnať verzie

§ 18 – Zloženie senátov najvyššieho súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Senát najvyššieho súdu tvoria traja sudcovia, jeden z nich je predseda. Ak súd rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti vlastným rozhodnutiam (rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu), senát tvoria predseda a štyria sudcovia. Zákon môže určiť aj väčší počet sudcov, senát však musí mať vždy nepárny počet členov. Predseda senátu riadi jeho činnosť. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.
(2)
Ak najvyšší súd rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, senáty musia byť zložené výlučne zo sudcov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Každý člen tohto kolégia musí byť členom aspoň jedného takého senátu, ak písomne nevyjadrí nesúhlas. Veci sa senátom prideľujú rovnomerne.
Originál
(1)
Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát najvyššieho súdu musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.
(2)
Vo veciach, v ktorých koná najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, rozhodujú senáty najvyššieho súdu, ktoré sú zložené výlučne zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Každý člen trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý nevyjadrí písomne a pred vznikom členstva v senáte podľa prvej vety svoj nesúhlas s takýmto členstvom, musí byť členom aspoň v jednom senáte podľa prvej vety. Veci sa senátom podľa prvej vety prideľujú rovnomerne.

§ 19 – Asistenti sudcov najvyššieho súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.
(2)
Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátny zamestnanec.
(3)
Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka.
Originál
(1)
Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.
(2)
Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu podľa osobitného zákona. 8 )
(3)
Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného predpisu. 6 )

§ 20 – Plénum najvyššieho súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Plénum najvyššieho súdu:
a)
schvaľuje rokovací poriadok najvyššieho súdu a poriadok pre voľbu predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho súdu,
b)
prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov v otázkach, ktoré sa týkajú viacerých kolégií alebo sú medzi nimi sporné,
c)
prerokúva správy o používaní zákonov a dáva ministrovi spravodlivosti podnety na zmenu zákonov,
d)
schvaľuje správy predsedov kolégií o ich činnosti a rieši sporné otázky medzi kolégiami,
e)
prerokúva správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a dáva ministrovi podnety na zmenu zákonov,
f)
prerokúva iné otázky, ak to určuje zákon.
(2)
Plénum zvoláva a vedie predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje aj program. Program schvaľuje plénum.
(3)
Predseda najvyššieho súdu musí zvolať plénum, ak o to požiada aspoň tretina sudcov alebo viac ako polovica členov sudcovskej rady, pričom musia predložiť návrh programu. Ak predseda plénum nezvolá do 10 dní, zvolá ho predseda alebo podpredseda sudcovskej rady.
(4)
Plénum je uznášaniaschopné, ak sú prítomné aspoň dve tretiny všetkých členov.
(5)
Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady, generálny prokurátor a minister spravodlivosti; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Predseda môže prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna sú neverejné.
Originál
(1)
Plénum najvyššieho súdu
a)
uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho súdu,
b)
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
c)
prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podnety na novú právnu úpravu,
d)
prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
e)
prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(2)
Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho súdu.
(3)
Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu.
(4)
Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.
(5)
Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné.

§ 21 – Kolégiá najvyššieho súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na najvyššom súde sú zriadené občianskoprávne, trestnoprávne a obchodnoprávne kolégium. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna kolégiá zlúčiť alebo rozdeliť, prípadne zriadiť ďalšie. Sudca je členom kolégia podľa toho, čomu sa v práci prevažne venuje. Sudca môže byť členom len jedného kolégia, čo však nevylučuje, aby rozhodoval aj vo veciach iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu konať z dôvodu vylúčenia. Sudcu možno preradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom (okrem prípadu podľa § 51a).
(2)
Na čele kolégia stojí predseda kolégia, ktorý riadi jeho činnosť. Jeho vymenovanie a odvolanie upravuje osobitný zákon. Ak funkcia nie je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí iného predsedu senátu, aby úlohy plnil dočasne.
(3)
Kolégium najvyššieho súdu najmä:
a)
prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov, ak sa senáty kolégia nevedia zhodnúť; stanovisko je pre členov kolégia záväzné,
b)
prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov, ak sa nevedia zhodnúť súdy nižšieho stupňa,
c)
sleduje rozhodovanie súdov Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
schvaľuje rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
e)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o používaní zákonov a podnety na zmenu zákonov,
f)
prerokúva správu o výsledkoch prieskumnej činnosti a podnety na zmenu zákonov,
g)
prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie plénu,
h)
môže zaujať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom súde v príslušnom kolégiu; môže si ich predvolať a vypočuť,
i)
prerokúva iné otázky, ak to určuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najvyššieho súdu:
a)
zvoláva a vedie rokovania kolégia a určuje program,
b)
navrhuje kolégiu prijatie stanovísk,
c)
dáva predsedovi najvyššieho súdu návrhy na prijatie stanoviska pléna k zjednoteniu výkladu zákonov v otázkach sporných medzi kolégiami,
d)
sleduje rozhodovanie senátov a upozorňuje na rozpory,
e)
riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f)
pomáha pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda kolégia môže niektorými úlohami poveriť iného člena kolégia so súhlasom tohto člena.
Originál
(1)
Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium. Ak je to potrebné pre riadny výkon súdnictva, môže predseda najvyššieho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu zlúčiť občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium a ak pominú dôvody pre ich zlúčenie, môže predseda najvyššieho súdu za rovnakých podmienok zlúčené kolégiá opätovne rozdeliť. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon. 7 ) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3)
Kolégium najvyššieho súdu najmä
a)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné,
b)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
e)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
g)
prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,
h)
môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,
i)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najvyššieho súdu
a)
zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,
b)
navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),
c)
dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,
e)
riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

§ 22 – Zjednocovanie výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Najvyšší súd zverejňuje dôležité súdne rozhodnutia a prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov. Na tento účel:
a)
príslušné kolégium zhromažďuje právoplatné rozhodnutia nižších súdov v zásadných právnych otázkach a žiada o stanovisko sudcov kolégia,
b)
plénum alebo kolégium prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov, ak je to potrebné na odstránenie nejednotnosti v rozhodovaní súdov alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od názoru iného senátu najvyššieho súdu.
(2)
Pred prijatím stanoviska môže predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia požiadať o vyjadrenie iné kolégium, generálneho prokurátora, ministerstvo spravodlivosti, iné orgány verejnej moci, vedecké inštitúcie alebo vysoké školy.
(3)
Na zasadnutí pléna alebo kolégia, kde sa prijíma stanovisko, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa môžu zúčastniť len so súhlasom zvolávateľa.
Originál
(1)
Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel
a)
príslušné kolégium najvyššieho súdu zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného kolégia najvyššieho súdu,
b)
plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.
(2)
Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
(3)
Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval.

Načítané 5 z 132 paragrafov