§ 14 – Ručenie za peňažný trest zamestnávateľa
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak súd alebo okresný národný výbor uloží pokutu zamestnancovi, zmocnencovi, zástupcovi alebo inému orgánu fyzickej alebo právnickej osoby, môže rozhodnúť, že táto osoba ručí za pokutu spoločne a nerozdielne.
(2)
Ak súdu alebo okresnému národnému výboru je táto osoba známa, musí ju predvolať na prvé pojednávanie. Táto osoba môže predniesť skutočnosti dôležité pre posúdenie veci a činiť návrhy.
(3)
Rozhodnutie o ručení musí byť v rozsudku alebo trestnom náleze. Osoba, proti ktorej sa ručenie uvalilo, sa môže odvolať. Verejný žalobca sa môže odvolať aj vtedy, ak takéto rozhodnutie nepadlo. O odvolaní proti tomuto výroku platia rovnaké pravidlá ako o odvolaní proti trestu.
(4)
Pokutu od osoby, ktorej bolo uložené ručenie, vymáhajú podľa všeobecných pravidiel o pokutách.
Originál
(1)
Ukládá-li soud nebo okresní národní výbor trest na penězích zaměstnanci, zmocněnci, zástupci nebo jinému orgánu fysické nebo právnické osoby, při jejímž zastoupení byl čin trestný podle § 13 spáchán, může vysloviti, že tato osoba ručí za uložený trest na penězích rukou společnou a nerozdílnou.
(2)
Tato osoba musí býti, je-li soudu (okresnímu národnímu výboru) známa, obeslána k jednání v první stolici a je oprávněna přednésti skutkové okolnosti, jež mohou míti význam pro posouzení věci a činiti návrhy.
(3)
Výrok o ručení třeba pojmouti do rozsudku (trestního nálezu) a osoba tímto výrokem postižená má právo bráti jej v odpor odvoláním. V řízení pro soudně trestný čin může se veřejný žalobce odvolati také tehdy, když takový výrok nebyl učiněn. O odvolání proti takovému výroku platí totéž, co o odvolání proti výroku o trestu.
(4)
Tresty na penězích se dobývají na osobě, jíž bylo ručení uloženo, podle všeobecných ustanovení platných o trestech na penězích.