Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Súd môže uložiť trest straty vojenskej a inej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa, ktorý je nositeľom takej hodnosti, za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak odsudzuje páchateľa, ktorý je príslušníkom ozbrojených síl alebo príslušníkom ozbrojeného zboru, a ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje disciplína a poriadok v ozbrojených silách alebo ozbrojenom zbore.

Strata vojenskej a inej hodnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka iného ozbrojeného zboru, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore.

Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody; započítava sa však doba, po ktorú bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať.

Trest zákazu činnosti záleží v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Ak bol trest zákazu činnosti vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na výnimočný trest alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.