Zbierka zákonov Slovenskej republiky (140/1961 Z.z.)

§ 35 – Uloženie úhrnného a súhrnného trestu

Jednoducho

(1)

Ak súd odsudzuje za dva alebo viac činov, uloží jeden úhrnný trest podľa najprísnejšieho z nich. Popri ňom možno uložiť aj iný trest, ak to niektorý z činov odôvodňuje. Dolnou hranicou úhrnného trestu je najvyššia z dolných hraníc. Ak pre niektorý čin zákon pripúšťa len väzenie, úhrnný trest nemôže byť iný.

(2)

Súhrnný trest sa ukladá, ak súd odsudzuje za čin spáchaný skôr, než bol právoplatný odsudzujúci rozsudok za iný čin. Súd zruší predchádzajúci trest a príslušné rozhodnutia. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako predchádzajúci. Ak predchádzajúci rozsudok uložil stratu titulov, hodnosti alebo prepadnutie, musí ich súd vysloviť aj v súhrnnom treste.

(3)

Súhrnný trest sa nepoužije, ak sa na predchádzajúce odsúdenie hľadí, ako by nebolo.

Originál

(1)

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.

(2)

Súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

(3)

Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.

§ 36 – Súčet trestov za opakované trestné činy

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak súd odsudzuje za čin spáchaný predtým, než bol predchádzajúci trest vykonaný, a ukladá rovnaký druh trestu, nesmie ich súčet prevýšiť najvyššiu dovolenú výmeru. Ak je jedným z nich výnimočný trest nad pätnásť až dvadsaťpäť rokov, najvyššou mierou je dvadsaťpäť rokov.

Originál

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.

§ 37 – Upustenie od súhrnného trestu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu, ak je predchádzajúci trest dostatočný.

Originál

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36 , ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.

§ 38 – Započítanie väzby a trestu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak bol páchateľ vo väzbe a súd ho odsúdi, započíta sa mu doba vo väzby do trestu, ak je to možné.

(2)

Ak bol už za ten istý skutok potrestaný, započíta sa vykonaný trest, ak je to možné.

(3)

Ak započítanie nie je možné, súd to zohľadní pri treste.

Originál

(1)

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do trestu úhrnného alebo súhrnného, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu podľa § 37 .

(2)

Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho novému odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný alebo súhrnný trest.

(3)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu (odsek 1 až 2) možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

§ 39 – Odňatie slobody a jeho výkon

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Odňatie slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.

(2)

Ak horná hranica sadzby neprevyšuje jeden rok, nepodmienečné väzenie možno uložiť len vtedy, ak by iný trest zjavne nestačil.

(3)

Trest sa vykonáva vo väzenských zariadeniach podľa osobitného zákona. Vo výkone sa odsúdený vychováva k riadnemu životu. Vojakovi v základnej službe možno trest do jedného roka vykonať vo vojenskom väzenskom útvare.

(4)

Ak bol vojak trest odňatia slobody vykonaný vo vojenskom útvare, hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.

Originál

(1)

Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.

(2)

Za trestné činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje jeden rok, možno uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že by vzhľadom na osobu páchateľa uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu.

(3)

Trest odňatia slobody sa vykonáva podľa osobitného zákona a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov v nápravnovýchovných ústavoch. 1 ) Trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok uložený vojakovi v základnej službe sa môže vykonať aj vo vojenskom nápravnom útvare. Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život.

(4)

Ak bol trest odňatia slobody uložený vojakovi vykonaný vo vojenskom nápravnom útvare, hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.