Ústavný zákon o československej federácii (143/1968 Zb.)

§ 28b – Pôsobnosť federálnych orgánov

Jednoducho

(1)

Vo veciach, ktoré tento ústavný zákon zveruje do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, rozhodujú jej orgány. Ak tak ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia, môžu v týchto veciach konať aj výkonné a súdne orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.

(2)

Ak ústavný zákon Federálneho zhromaždenia nezveruje výkon v oblastiach podľa čl. 10 až 28a orgánom federácie, patrí tento výkon orgánom Českej republiky a Slovenskej republiky.

Originál

(1)

Vo veciach zverených ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pôsobia orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pokiaľ to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia, pôsobia v týchto veciach aj výkonné a súdne orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.

(2)

Pokiaľ ústavný zákon Federálneho zhromaždenia výkon vo veciach uvedených v čl. 10 až 28a nezveruje orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patrí tento výkon orgánom Českej republiky a Slovenskej republiky.

§ 29 – Federálne zhromaždenie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Federálne zhromaždenie je najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Federálne zhromaždenie tvoria dve rovnoprávne snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov.

(3)

Aby bolo uznesenie Federálneho zhromaždenia platné, musia s ním súhlasiť obe snemovne, pokiaľ tento ústavný zákon neurčuje inak alebo ak nejde o vnútorné záležitosti týkajúce sa len jednej zo snemovní.

Originál

(1)

Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je Federálne zhromaždenie.

(2)

Federálne zhromaždenie tvoria dve snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov. Obidve snemovne sú rovnoprávne.

(3)

Na platné uznesenie Federálneho zhromaždenia je potrebné súhlasné uznesenie obidvoch snemovní, ak tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné alebo ak nejde o vnútorné veci len jednej snemovne.

§ 30 – Zloženie Snemovne ľudu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorých volia občania v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike v priamych voľbách.

(2)

Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť súčasne poslancom Snemovne národov.

(3)

Snemovňa ľudu sa volí na štvorročné obdobie.

(4)

Podmienky volebného práva do Snemovne ľudu, spôsob volieb a odvolávanie poslancov určuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Originál

(1)

Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike priamou voľbou.

(2)

Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť zároveň poslancom Snemovne národov.

(3)

Snemovňa ľudu sa volí na obdobie štyroch rokov.

(4)

Podmienky výkonu volebného práva do Snemovne ľudu a spôsob výkonu volieb a odvolania poslancov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

§ 31 – Snemovňa národov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Snemovňa národov reprezentuje rovnocenné štátoprávne postavenie oboch republík.

(2)

Snemovňa národov má 150 poslancov. Z nich sa 75 volí priamo v Českej republike a 75 priamo v Slovenskej republike.

(3)

Snemovňa národov sa volí na štyri roky. Jej volebné obdobie sa začína a končí v rovnakom čase ako volebné obdobie Snemovne ľudu.

Originál

(1)

Snemovňa národov reprezentuje rovné štátoprávne postavenie obidvoch republík.

(2)

Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých sa 75 volí priamou voľbou v Českej republike a 75 priamou voľbou v Slovenskej republike.

(3)

Snemovňa národov sa volí na obdobie štyroch rokov. Volebné obdobie Snemovne národov sa začína a končí s volebným obdobím Snemovne ľudu.

§ 32 – Zasadanie Federálneho zhromaždenia

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dvakrát do roka, a to na jarnom a jesennom zasadnutí.

(2)

Zasadnutia zvoláva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý ich aj vyhlasuje za skončené.

(3)

Ak prezident nezvolá jarné zasadnutie do konca apríla alebo jesenné zasadnutie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. V takom prípade vyhlási zasadnutie za skončené práve toto Predsedníctvo.

Originál

(1)

Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné zasadanie).

(2)

Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá jarné zasadanie do konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.