Ústavný zákon o československej federácii

Zákon č. 143/1968 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Ústavný zákon o československej federácii

Zákon č. 143/1968 Z.z.

§ 28b – Pôsobnosť federálnych orgánov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vo veciach zverených federácii pôsobia federálne orgány, prípadne aj orgány republík, ak tak určí zákon Federálneho zhromaždenia.
(2)
Ak ústavný zákon nezverí výkon vecí podľa čl. 10 až 28a orgánom federácie, vykonávajú ho orgány republík.
Originál
(1)
Vo veciach zverených ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pôsobia orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pokiaľ to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia, pôsobia v týchto veciach aj výkonné a súdne orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.
(2)
Pokiaľ ústavný zákon Federálneho zhromaždenia výkon vo veciach uvedených v čl. 10 až 28a nezveruje orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patrí tento výkon orgánom Českej republiky a Slovenskej republiky.

§ 29 – Federálne zhromaždenie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom federácie je Federálne zhromaždenie.
(2)
Federálne zhromaždenie tvoria dve rovnoprávne snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov.
(3)
Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas oboch snemovní, ak zákon neurčuje inak.
Originál
(1)
Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je Federálne zhromaždenie.
(2)
Federálne zhromaždenie tvoria dve snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov. Obidve snemovne sú rovnoprávne.
(3)
Na platné uznesenie Federálneho zhromaždenia je potrebné súhlasné uznesenie obidvoch snemovní, ak tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné alebo ak nejde o vnútorné veci len jednej snemovne.

§ 30 – Zloženie Snemovne ľudu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Snemovňa ľudu má 150 poslancov volených priamo v celej federácii.
(2)
Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť zároveň poslancom Snemovne národov.
(3)
Volebné obdobie je štyri roky.
(4)
Podmienky volieb a odvolania poslancov určí zákon Federálneho zhromaždenia.
Originál
(1)
Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike priamou voľbou.
(2)
Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť zároveň poslancom Snemovne národov.
(3)
Snemovňa ľudu sa volí na obdobie štyroch rokov.
(4)
Podmienky výkonu volebného práva do Snemovne ľudu a spôsob výkonu volieb a odvolania poslancov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

§ 31 – Snemovňa národov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Snemovňa národov reprezentuje rovnosť oboch republík.
(2)
Má 150 poslancov, z toho 75 volených v Českej republike a 75 v Slovenskej republike.
(3)
Volebné obdobie je štyri roky a začína sa aj končí súčasne so Snemovňou ľudu.
Originál
(1)
Snemovňa národov reprezentuje rovné štátoprávne postavenie obidvoch republík.
(2)
Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých sa 75 volí priamou voľbou v Českej republike a 75 priamou voľbou v Slovenskej republike.
(3)
Snemovňa národov sa volí na obdobie štyroch rokov. Volebné obdobie Snemovne národov sa začína a končí s volebným obdobím Snemovne ľudu.

§ 32 – Zasadanie Federálneho zhromaždenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dvakrát ročne (jarné a jesenné zasadanie).
(2)
Zasadanie zvoláva a končí prezident federácie.
(3)
Ak prezident nezvolá zasadanie včas, urobí tak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, ktoré ho aj ukončí.
Originál
(1)
Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné zasadanie).
(2)
Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá jarné zasadanie do konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Načítané 5 z 128 paragrafov