Ústavný zákon o československej federácii

Zákon č. 143/1968 Zb.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Ústavný zákon o československej federácii

Zákon č. 143/1968 Zb.

§ 33 – Zvolanie Federálneho zhromaždenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky musí zvolať Federálne zhromaždenie, ak o to požiada aspoň jedna tretina poslancov niektorej zo snemovní.
(2)
Ak prezident Federálne zhromaždenie nezvolá do 14 dní alebo do inej lehoty, ktorú poslanci v žiadosti uviedli, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. V takom prípade aj Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlási zasadanie za skončené.
Originál
(1)
Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.
(2)
Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá Federálne zhromaždenie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

§ 34 – Schôdzky snemovní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Snemovne sa schádzajú na schôdze na základe uznesenia predsedníctva príslušnej snemovne.
(2)
Na spoločné schôdze sa snemovne schádzajú pri voľbe prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pri voľbe predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, pri rokovaní o vládnom programovom vyhlásení a v iných prípadoch, na ktorých sa snemovne dohodnú.
Originál
(1)
Snemovne sa schádzajú na schôdzky na základe uznesenia predsedníctva príslušnej snemovne.
(2)
Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.

§ 35 – Verejné schôdzky snemovní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Schôdze oboch snemovní sú spravidla verejné.
(2)
Neverejné schôdze sa môžu konať iba v prípadoch, ktoré určuje rokovací poriadok Federálneho zhromaždenia.
Originál
(1)
Schôdzky obidvoch snemovní sú spravidla verejné.
(2)
Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch ustanovených rokovacím poriadkom Federálneho zhromaždenia.

§ 36 – Právomoci Federálneho zhromaždenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí najmä:
a)
prijímanie ústavy a zákonov federácie a kontrola ich plnenia,
b)
rokovanie o zásadných otázkach zahraničnej politiky,
c)
rokovanie o zásadných otázkach vnútornej politiky,
d)
schvaľovanie federálneho rozpočtu a záverečného účtu,
e)
voľba prezidenta a rokovanie o jeho správach,
f)
rokovanie o programovom vyhlásení vlády, kontrola jej činnosti a hlasovanie o dôvere,
h)
zriaďovanie ministerstiev a iných orgánov štátnej správy,
i)
zriaďovanie štátnych vyznamenaní.
(2)
Federálne zhromaždenie rozhoduje o vypovedaní vojny pri napadnutí alebo pri plnení záväzkov o spoločnej obrane. Vyslanie ozbrojených síl mimo územia federácie vyžaduje súhlas Federálneho zhromaždenia.
(3)
Medzinárodné zmluvy politickej alebo hospodárskej povahy a zmluvy vyžadujúce zákon Federálneho zhromaždenia podliehajú pred ratifikáciou súhlasu Federálneho zhromaždenia.
Originál
(1)
Do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí najmä:
a)
uznášať sa na Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na ústavných a iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a zisťovať, ako sa vykonávajú,
b)
rokovať o zásadných otázkach zahraničnej politiky,
c)
rokovať o zásadných otázkach vnútornej politiky,
d)
schvaľovať štátny rozpočet federácie, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet federácie,
e)
voliť prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a rokovať o jeho správach,
f)
rokovať o programovom vyhlásení vlády a kontrolovať jej činnosť a činnosť jej členov, ako aj rokovať o dôvere vláde,
h)
zriaďovať ústavným zákonom federálne ministerstvá a zriaďovať zákonom iné federálne orgány štátnej správy,
i)
zriaďovať zákonom štátne vyznamenania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2)
Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česká a Slovenská Federatívna Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu. Len so súhlasom Federálneho zhromaždenia možno vyslať ozbrojené sily Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, ako aj medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon Federálneho zhromaždenia, vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Federálneho zhromaždenia. Zákon Federálneho zhromaždenia ustanoví, kedy možno medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy vykonávať pred tým, než s nimi Federálne zhromaždenie vysloví súhlas.

§ 37 – Právomoci Federálneho zhromaždenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Federálne zhromaždenie prijíma zákony v oblasti základných práv a slobôd a v oblastiach zverených federácii (čl. 7 ods. 1, čl. 10 až 28a, čl. 36 ods. 3).
(2)
Ďalej prijíma zákony, ktorých výkon patrí orgánom republík: Zákon o rodine a pestúnskej starostlivosti, Občiansky zákonník, zákon o medzinárodnom práve súkromnom, Trestný zákon, zákon o výkone trestu a väzby, správny poriadok, zákon o vysokých školách, zákon o zbraniach, geodézii, premávke, burzách, cenných papieroch, Obchodný zákonník, zmenkový a šekový zákon, zákony o konaní pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, zákon o znalcoch a tlmočníkoch, zákon o ochrane duševnej činnosti, zákon o evidencii nehnuteľností a zákony o náprave krívd.
(3)
Ak to vyžaduje jednota právneho poriadku, upravuje Federálne zhromaždenie veci menšín, cirkví, zdravotníctva, veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti a sústavu škôl, pričom výkon patrí orgánom republík.
(4)
Federálne zhromaždenie upravuje štátne sviatky a dni pracovného pokoja.
Originál
(1)
Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach základných práv a slobôd v rozsahu ustanovenom ústavnými zákonmi a vo veciach zverených do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu ustanovenom čl. 7 ods. 1 , čl. 10 až 28a a čl. 36 ods. 3 tohto ústavného zákona.
(2)
Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to Zákon o rodine a o pestúnskej starostlivosti , Občiansky zákonník , zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom , Trestný zákon , zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, zákon o vysokých školách , zákon o zbraniach a strelive , zákon o geodézii a kartografii , zákon o premávke na pozemných komunikáciách, zákon o burzách, zákon o sústave cenných papierov, Obchodný zákonník , zákon zmenkový a šekový , zákony upravujúce konanie pred súdmi, pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred rozhodcami, zákon o znalcoch a tlmočníkoch , zákon upravujúci ochranu výsledkov tvorivej duševnej činnosti, zákon o zápisoch do evidencie vzťahov k nehnuteľnostiam a zákony o náprave krívd a náhrade škôd spôsobených orgánmi štátu.
(3)
Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zákonnú úpravu vo veciach národnostných a etnických menšín, cirkví a náboženských spoločností, starostlivosti o zdravie občanov, veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti a sústavy základných a stredných škôl; výkon v týchto veciach patrí v plnom rozsahu orgánom republík.
(4)
Federálne zhromaždenie zákonom upravuje štátne sviatky a pamätné a významné dni Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ustanovuje dni pracovného pokoja.

Načítané 5 z 128 paragrafov