Zákon č. 151/2010

Zákon č. 151/2010 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon č. 151/2010

Zákon č. 151/2010 Z.z.

§ 13a – Ochrana príslušníkov informačnej služby

Trvalý odkaz
Jednoducho

Informačná služba môže chrániť svojich príslušníkov, ktorí plnia úlohy doma alebo v zahraničí v súlade so zákonom.

Originál

Informačná služba je oprávnená zabezpečovať ochranu svojich príslušníkov, ktorí na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí pri plnení úloh informačnej služby vykonávajú svoje práva a povinnosti v súlade so zákonom.“.

§ 26a – Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak manžel nasledujúci zamestnanca do zahraničia nie je poistený štátom (pretože je zamestnaný a má voľno bez náhrady mzdy), zamestnávateľ mu spätne za predchádzajúci rok uhradí poistné vo výške 4 % minimálneho základu.
(2)
Náhrada patrí, ak príjem manžela nepresiahne ročný úhrn minimálnych základov.
(3)
Náhrada patrí za čas pobytu v krajine vyslania alebo evakuácie. Patrí aj za čas mimo nej, najviac však 100 dní v roku. Ak je manžel mimo krajiny viac ako 100 dní, náhrada za rok nepatrí. Do neprítomnosti sa nepočíta sprevádzanie na pracovnej ceste.
(4)
Pri začatí alebo skončení nasledovania v priebehu mesiaca sa náhrada kráti podľa dní.
(5)
Náhrada nepatrí, ak je manžel poistený podľa predpisov v krajine vyslania.
(6)
Žiada sa písomne, podrobnosti určí vnútorný predpis.
(7)
Zdravotná poisťovňa vydá potvrdenie o zaplatení.
Originál
(1)
Ak za manžela, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je platiteľom zdravotného poistenia štát 18 ) z dôvodu, že manžel je zamestnancom 19 ) a je zaradený mimo činnú štátnu službu alebo je mu poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ zamestnanca uhradí zamestnancovi poistné na zdravotné poistenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie sa poskytne mesačne vo výške 4 % minimálneho základu 19a ) vyplývajúceho zo zamestnania manžela za dané obdobie.
(2)
Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1, len ak príjem manžela, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, nepresiahne za príslušný kalendárny rok úhrn minimálnych základov manžela za všetky kalendárne mesiace daného kalendárneho roka.
(3)
Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada výdavkov podľa odseku 1 zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.
(4)
Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov podľa odseku 1 patrí zamestnancovi za daný mesiac vo výške pomernej časti zaplateného poistného na zdravotné poistenie zodpovedajúcej počtu dní nasledovania manžela v tomto mesiaci len vtedy, ak príjem manžela v danom mesiaci nepresiahol minimálny základ vyplývajúci zo zamestnania. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(5)
Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.
(6)
Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 4 sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.
(7)
Zdravotná poisťovňa na účely odseku 1 vydáva zdravotne poistenej osobe potvrdenie o zaplatení poistného za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 26b – Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak manžel nie je povinne poistený a je dobrovoľne poistený alebo sporiteľom v starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľ mu spätne uhradí poistné a príspevky do výšky určenej z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.
(2)
Platí rovnaký režim pobytu v krajine vyslania a limitu 100 dní ako pri zdravotnom poistení.
(3)
Pri začatí alebo skončení nasledovania v priebehu mesiaca sa náhrada kráti podľa dní.
(4)
Náhrada nepatrí, ak je manžel poistený podľa predpisov v krajine vyslania.
(5)
Žiada sa písomne, podrobnosti určí vnútorný predpis.
(6)
Sociálna poisťovňa vydá potvrdenie o zaplatení.
Originál
(1)
Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený alebo povinne poistený v nezamestnanosti a počas dočasného vyslania je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, 19b ) alebo ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, 19ba ) zamestnávateľ uhradí zamestnancovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania zamestnanca spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie manžela sa poskytne mesačne najviac do sumy poistného na jednotlivé druhy poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie určených z vymeriavacieho základu, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, 19bb ) ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.
(2)
Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní, náhrada výdavkov podľa odseku 1 v kalendárnom roku zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.
(3)
Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov podľa odseku 1 za daný mesiac patrí zamestnancovi vo výške pomernej časti zaplateného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ak je manžel sporiteľom, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity alebo poistného na poistenie v nezamestnanosti zodpovedajúcej počtu dní nasledovania zamestnanca v tomto mesiaci. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(4)
Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov krajiny dočasného vyslania.
(5)
Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.
(6)
Sociálna poisťovňa na účely odseku 1 vydáva dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti potvrdenie o zaplatení poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 26c – Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnanec má nárok na náhradu cestovných výdavkov na Slovensko a späť na dovolenku, najmenej raz za dva roky.
(2)
Náhrada patrí aj pre manžela a deti.
(3)
Náhradu možno poskytnúť najskôr po šiestich mesiacoch od vyslania.
(4)
Ak má zamestnanec alebo dieťa v roku dovolenky absolvovať lekársku prehliadku alebo skúšku, musí dovolenku naplánovať tak, aby sa to dalo stihnúť.
(5)
Podrobnosti určí vnútorný predpis.
Originál
(1)
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, a to najmenej raz za dva roky.
(2)
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.
(3)
Náhradu výdavkov podľa odsekov 1 a 2 je možné poskytnúť za cestu na účel dovolenky, ktorá sa uskutoční najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa dočasného vyslania.
(4)
Ak zamestnanec je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odsekov 1 a 2, absolvovať lekársku prehliadku alebo ak dieťa, ktoré ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, má v tomto roku vykonať skúšku podľa osobitného predpisu, 15 ) zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku a skúšku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.
(5)
Podrobnosti o poskytnutí náhrady výdavkov podľa odseku 1 môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.“.

§ 27a – Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí a ich sťahovanie na Slovensko.
(2)
Manželovi a deťom patrí po dobu najviac dvoch mesiacov náhrada výdavkov v rozsahu, aký mali v deň smrti zamestnanca.
(3)
Postupuje sa takto aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný viac ako 30 dní.
Originál
(1)
Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí výdavky za toto sťahovanie (§ 22).
(2)
Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi a deťom, najdlhšie po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti zamestnanca alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho.
(3)
Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom lehota podľa odseku 2 začína plynúť odo dňa, keď sa tento zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí alebo inej osoby.“.

Načítané 5 z 64 paragrafov