Zakon o DPH · Zákony SR

§ 1 – Predmet úpravy

Trvalý odkaz

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

§ 2 – Predmet dane

Trvalý odkaz

(1)

Predmetom dane je

a)

dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

b)

poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c)

nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),

d)

dovoz tovaru do tuzemska.

(2)

Na účely tohto zákona je

a)

tuzemskom územie Slovenskej republiky,

b)

zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,

c)

územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,

d)

územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

(3)

Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

§ 3 – Zdaniteľná osoba

Trvalý odkaz

(1)

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

(2)

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1 ) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

(3)

Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

(4)

Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky 2 ) je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

(5)

Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok ( § 11 ods. 12 ) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

§ 4

Trvalý odkaz

(1)

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, sa stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“)

a)

prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, presiahla 50 000 eur, ak písmená b) až i), odsek 8 alebo § 48c ods. 5 neustanovujú inak,

b)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur,

c)

dňom, v ktorom sa táto osoba stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie,

d)

dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti, ak táto osoba nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,

e)

dňom účinnosti premeny pri odštiepení 3 ) alebo dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, 4 ) ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením 4a ) alebo cezhraničným odštiepením, 4b )

f)

dňom, v ktorom táto osoba dodá stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok, ak sa z dodania má presiahnuť obrat podľa písmena b),

g)

dňom, v ktorom táto osoba prijme platbu pred dodaním tovaru podľa písmena f),

h)

dňom dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdaniteľnú osobu podľa § 8 ods. 7 prvej vety, alebo

i)

dodaním tovaru alebo služby, alebo nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2 , uskutočneným zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

(2)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 1 je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do piatich pracovných dní

a)

odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. a),

b)

odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b), ak nebola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa písmena a),

c)

odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b), ak bol tento obrat presiahnutý po presiahnutí obratu podľa odseku 1 písm. a) do uplynutia lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň podľa písmena a) a žiadosť o registráciu pre daň podľa písmena a) nebola ešte podaná,

d)

odo dňa, keď sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až i) alebo

e)

odo dňa, keď sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až i), ak táto skutočnosť nastala po presiahnutí obratu podľa odseku 1 písm. a) do uplynutia lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň podľa písmena a) a žiadosť o registráciu pre daň podľa písmena a) nebola ešte podaná.

(3)

Zdaniteľná osoba, ktorá je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2, v tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej je povinná túto žiadosť podať, a deň, keď táto skutočnosť nastala; ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 , vyznačí v žiadosti aj túto skutočnosť. K žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. d) a e) z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až h), je platiteľ povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra a platiteľ podľa odseku 1 písm. c) až e) nemá v tuzemsku sídlo, doklady musia byť úradne overené.

(4)

Ak nie je v odseku 10 písm. a) ustanovené inak, daňový úrad zaregistruje

a)

zdaniteľnú osobu, ktorá bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a), pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť

b)

platiteľa, ktorý bol povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. b) až e), alebo platiteľa podľa odseku 8 písm. a), pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň z dôvodu, že

(5)

Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a), je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. b) až i) alebo podľa § 48c ods. 5 do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka; v oznámení uvedie deň, keď k tejto skutočnosti došlo. Ak daňový úrad ku dňu oznámenia podľa prvej vety ešte nevydal rozhodnutie podľa odseku 4 písm. a), vydá rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. b).

(6)

Platiteľom sa môže stať aj zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, pred

a)

presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo

b)

presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. b).

(7)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 6 písm. a) môže podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak nie je v odseku 10 písm. b) ustanovené inak, daňový úrad zaregistruje túto osobu, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň a týmto dňom nadobúda platnosť identifikačné číslo pre daň; to neplatí, ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom podľa odseku 1 písm. a) až h) alebo podľa § 48c ods. 5 pred týmto dňom, pričom túto skutočnosť je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu. Ak nastane skutočnosť podľa tretej vety v časti za bodkočiarkou a daňový úrad už vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, toto rozhodnutie sa zrušuje vydaním nového rozhodnutia; na postup zdaniteľnej osoby sa primerane vzťahuje odsek 3 a na postup daňového úradu v registračnom konaní sa primerane vzťahujú odseky 4 a 10.

(8)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorej obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahol 50 000 eur, chce stať platiteľom podľa odseku 6 písm. b)

a)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 50 000 eur, uvedie túto skutočnosť v žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 a zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom počnúc týmto dodaním,

b)

pred presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. b), oznámi túto skutočnosť daňovému úradu najskôr po doručení rozhodnutia o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) a zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom nasledujúcom po dni, v ktorom túto skutočnosť oznámila.

(9)

Proti rozhodnutiu o registrácii pre daň podľa odseku 4 alebo odseku 7 nemožno podať odvolanie.

(10)

Ak daňový úrad v registračnom konaní zistí, že neboli splnené podmienky pre registráciu pre daň osoby, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň

a)

podľa odseku 2, túto osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestane alebo nestala platiteľom a vydá o tom rozhodnutie proti ktorému nemožno podať odvolanie alebo

b)

podľa odseku 7, túto osobu nezaregistruje z dôvodu, že nie je zdaniteľnou osobou.

(11)

Ak v prebiehajúcom kalendárnom roku nastane skutočnosť, v dôsledku ktorej by zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a) a ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo § 7a , bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 alebo § 7a , je zdaniteľná osoba povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred tým, ako táto skutočnosť nastane. Zdaniteľná osoba, ktorej ku dňu oznámenia skutočnosti podľa prvej vety

a)

bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), sa odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom oznámila túto skutočnosť, do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka alebo do dňa, keď sa v prebiehajúcom kalendárnom roku stane platiteľom podľa odseku 1 písm. b) až i), odseku 8 písm. b) alebo podľa § 48c ods. 5 , považuje na účely tohto zákona za osobu registrovanú pre daň podľa § 7 alebo § 7a ; daňový úrad rozhodnutie nevydáva,

b)

ešte nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), sa odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka alebo do dňa, keď sa v prebiehajúcom kalendárnom roku stane platiteľom podľa odseku 1 písm. b) až i), odseku 8 písm. b) alebo podľa § 48c ods. 5 , považuje na účely tohto zákona za osobu registrovanú pre daň podľa § 7 alebo § 7a .

(12)

Ak platiteľ, ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 alebo odseku 7, alebo ak zdaniteľná osoba, ktorá oznámila skutočnosť podľa odseku 8, má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 , § 7a alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2 , daňový úrad pridelí tejto osobe to isté identifikačné číslo pre daň.

(13)

Oznámenie podľa odseku 5, odseku 7 tretej vety, odseku 8 písm. b) alebo odseku 11 sa podáva na tlačive podľa osobitného predpisu. 4c )

(14)

Na účely tohto zákona sa

a)

bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí,

b)

prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

(15)

Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42 . Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 , a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39 , sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.

§ 4a

Trvalý odkaz

(1)

Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len „člen skupiny“), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej len „skupina“).

(2)

Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou. 4e )

(3)

Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.

(4)

Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.

(5)

Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

§ 4b

Trvalý odkaz

(1)

Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň (ďalej len „registrácia skupiny“). Žiadosť o registráciu skupiny musí obsahovať

a)

obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne každého člena skupiny,

b)

identifikačné číslo pre daň každého člena skupiny, ak je mu pridelené v tuzemsku,

c)

miestne príslušný daňový úrad každého člena skupiny,

d)

obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny na zastupovanie skupiny na účely uplatňovania tejto dane (ďalej len „zástupca skupiny“),

e)

podpisy štatutárnych zástupcov všetkých členov skupiny.

(2)

Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný pre zástupcu skupiny. Ak zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa § 4a , daňový úrad zaregistruje skupinu a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť identifikačných čísel pre daň jednotlivých členov skupiny. Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého územnom obvode má zástupca skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.

(3)

Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

(4)

Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu, 33 ) a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu 33 ) od ktoréhokoľvek člena skupiny.

(5)

Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa § 4a . Žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny podáva zástupca skupiny. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky podľa § 4a , daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná. Platnosť identifikačného čísla pre daň člena skupiny, ktorý pristúpil do skupiny, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila do skupiny, vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny.

(6)

Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z dôvodu neplnenia podmienok podľa § 4a , zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je vystupujúcim členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú v deň uvedený v rozhodnutí, ktorý nesmie byť neskorší ako 30. deň odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny, zaregistruje vystupujúceho člena skupiny za samostatného platiteľa ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

(7)

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny alebo jeho právny nástupca je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, ktorého účinky nastávajú ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie; ak právny nástupca spĺňa podmienky podľa § 4a , proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a , prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Daňový úrad právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a , zaregistruje za samostatného platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

§ 4c – Registrácia skupiny z úradnej moci

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto zákona sa dôvodmi na registráciu skupiny z úradnej moci rozumie vykonávanie podnikania viacerými členmi skupiny s hlavným cieľom obchádzať platenie dane.

(2)

Ak z podkladov získaných pri výkone správy daní alebo na základe výsledkov činnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky 4f ) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) vyplýva, že nastali dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci, Daňový úrad Banská Bystrica vyzve predpokladaných členov skupiny, aby do ôsmich dní odo dňa, keď bola táto výzva doručená poslednému z týchto predpokladaných členov skupiny, spomedzi seba určili spoločného zástupcu na účely registračného konania z úradnej moci. Ak tak neurobia, Daňový úrad Banská Bystrica spomedzi nich určí spoločného zástupcu a oznámi to predpokladaným členom skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Začatie konania o registrácii skupiny z úradnej moci bráni registrácii členov skupiny podľa § 4b .

(3)

Daňový úrad Banská Bystrica vyzve spoločného zástupcu podľa odseku 2, aby sa vyjadril k dôvodom na registráciu skupiny z úradnej moci v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

(4)

Ak na základe vyjadrenia podľa odseku 3 nedôjde k vyvráteniu dôvodov na registráciu skupiny z úradnej moci alebo ak spoločný zástupca výzve podľa odseku 3 nevyhovie, Daňový úrad Banská Bystrica rozhodne z úradnej moci o registrácii tých členov skupiny, pri ktorých sú splnené dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci, pridelí skupine identifikačné číslo pre daň a určí zástupcu skupiny. Proti tomuto rozhodnutiu môže spoločný zástupca podľa odseku 2 podať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, ktoré má odkladný účinok.

(5)

Zaregistrovaná skupina podľa odseku 4 sa stáva platiteľom dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o registrácii skupiny; týmto dňom nadobúda platnosť identifikačné číslo pre daň pridelené skupine a zaniká platnosť identifikačných čísel pre daň jednotlivých členov skupiny, ak boli pridelené v tuzemsku.

(6)

Pre skupinu je príslušný daňový úrad, ktorý je príslušný pre zástupcu skupiny.

(7)

Na konanie zástupcu skupiny, práva, povinnosti a zodpovednosť jednotlivých členov skupiny sa primerane vzťahuje § 4b ods. 4.

(8)

Zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny, ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci. Daňový úrad príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, ak sú na to dôvody. Ak daňový úrad príslušný pre skupinu zistí, že ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci, vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny. Rozhodnutie podľa druhej vety a tretej vety sa doručuje tomuto členovi skupiny a zástupcovi skupiny. Proti rozhodnutiu podľa druhej vety a tretej vety môže tento člen skupiny alebo zástupca skupiny do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Účinky zmeny registrácie skupiny podľa druhej vety a tretej vety nastávajú ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zmene registrácie skupiny; platnosť identifikačného čísla pre daň tohto člena skupiny, ak bolo pridelené v tuzemsku, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny.

(9)

Ak člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a , zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je členom skupiny, ktorý prestal spĺňať podmienky podľa § 4a , zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu nie je návrhom na určenie nového zástupcu skupiny viazaný a z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže za nového zástupcu skupiny určiť aj iného člena skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak daňový úrad príslušný pre skupinu zistí, že člen skupiny prestal spĺňať podmienky podľa § 4a , vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny z úradnej moci; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zmene registrácie skupiny. Daňový úrad príslušný pre člena skupiny, ktorý prestal spĺňať podmienky podľa § 4a , zaregistruje takéhoto člena skupiny za samostatného platiteľa ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá bola zo skupiny vylúčená, dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

(10)

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť podáva jeho právny nástupca a musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu nie je návrhom na určenie nového zástupcu skupiny viazaný a z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže za nového zástupcu skupiny určiť aj iného člena skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a , prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Daňový úrad príslušný pre právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a , zaregistruje tohto právneho nástupcu za samostatného platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(11)

Odsek 10 sa primerane uplatní aj, ak člen skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, nemá právneho nástupcu; ak zanikol zástupca skupiny, žiadosť o zmenu registrácie skupiny môže podať ktorýkoľvek z členov skupiny.

(12)

Ak zástupca skupiny nesplní povinnosti podľa odsekov 8 až 10, daňový úrad príslušný pre skupinu uloží skupine pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

§ 5

Trvalý odkaz

(1)

Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba“), sa stáva platiteľom

a)

dodaním tovaru alebo služby, ktoré je predmetom dane podľa § 2 , okrem dodania tovaru alebo služieb uvedených v odseku 2,

b)

prijatím platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa písmena a) alebo

c)

nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2 , ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 , a ak nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré sa považuje za zdanené podľa § 45 ods. 2.

(2)

Zahraničná osoba sa nestáva platiteľom, ak v tuzemsku dodáva len

a)

prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 , 8 , 10 a 12 a § 48 ods. 8 ,

b)

služby alebo tovar, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby ( § 69 ods. 2 až 4 ),

c)

tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a ( § 69 ods. 9 ),

d)

tovar do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a ,

e)

tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 , na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ,

f)

tovar alebo služby, na ktoré uplatňuje osobitné úpravy podľa § 68a až 68c a členským štátom spotreby je Slovenská republika alebo osobitné úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a členským štátom spotreby je Slovenská republika,

g)

tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42 ,

h)

tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2 ,

i)

tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 68f ods. 2.

(3)

Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa odseku 1. Daňový úrad Bratislava zaregistruje platiteľa podľa odseku 1, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom; ak platiteľ má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2 , daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa druhej vety nemožno podať odvolanie. Ak Daňový úrad Bratislava zahraničnú osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestala platiteľom, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

(4)

Platiteľom sa stáva aj zahraničná osoba, na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý

a)

zanikol bez likvidácie, a to dňom keď sa stala právnym nástupcom platiteľa, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby,

b)

sa rozdelil odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby, alebo

c)

sa rozdelil cezhraničným odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby.

(5)

Platiteľ podľa odseku 4 je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, v ktorej uvedie skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do piatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra, doklady musia byť úradne overené. Daňový úrad Bratislava preverí skutkový stav a porovná ho s údajmi v žiadosti o registráciu pre daň a dokladoch a ak sú tieto údaje pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a dokladov podľa prvej vety, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom. Ak platiteľ má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2 , daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa druhej vety nemožno podať odvolanie. Ak Daňový úrad Bratislava zahraničnú osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestala platiteľom, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

§ 5a

Trvalý odkaz

Na účely tohto zákona sa za platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , považuje platiteľ, ktorý

a)

sa stal platiteľom po doručení rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 , a to počnúc dňom, keď sa stal platiteľom; ak platiteľ nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5 , tak počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahol obrat podľa § 4 ods. 1 písm. a) ,

b)

sa stal platiteľom pred doručením rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 alebo § 5 , a to počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia alebo

c)

je skupinou, počnúc dňom, ku ktorému daňový úrad vykoná registráciu skupiny.

§ 6 – Osobitná oznamovacia povinnosť platiteľa

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu každý vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 (ďalej len „bankový účet“), a to bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , alebo odo dňa, keď si takýto bankový účet následne zriadil.

(2)

Ak okrem bankového účtu oznámeného podľa odseku 1 alebo podľa § 85kk chce platiteľ používať aj iný bankový účet, je povinný tento účet oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu predtým, ako ho začne používať na podnikanie.

(3)

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 akúkoľvek zmenu, doplnenie alebo zrušenie týkajúce sa bankového účtu oznámeného podľa odsekov 1 a 2 alebo podľa § 85kk , a to bezodkladne odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

(4)

Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na platiteľa, ktorý je poskytovateľom platobných služieb, ak ide o iný ako platobný účet 5 ) určený na zúčtovanie platobných operácií vedený pre tohto poskytovateľa platobných služieb.

(5)

Oznámenie podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „webové sídlo finančného riaditeľstva“), prostredníctvom elektronickej podateľne podľa osobitného predpisu. 5ad )

(6)

Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva aktualizovaný zoznam bankových účtov platiteľa oznámených podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa odseku 5.

(7)

Ak platiteľ oznámi finančnému riaditeľstvu účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý patrí inej osobe, považuje sa tento účet na účely tohto zákona za bankový účet; platiteľ je povinný súčasne oznámiť meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tento bankový účet patrí. Osoba, ktorej tento bankový účet patrí, je spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z dodania tovaru alebo služby uvedenú na faktúre, ak dodávateľ túto daň alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota za toto plnenie alebo jej časť bola zaplatená na tento bankový účet.

(8)

Ak platiteľ na tlačive podľa odseku 5 uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

§ 6a – Zmena registrácie platiteľa

Trvalý odkaz

(1)

Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.

(2)

Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 a je registrovaná podľa § 4 , považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3)

Daňový úrad vydá nové rozhodnutie o registrácii pre daň ku dňu, keď nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

§ 7

Trvalý odkaz

(1)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 , alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

(2)

Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur.

(3)

Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2 , daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

(4)

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 4 ods. 7 alebo § 7a .

§ 7a

Trvalý odkaz

(1)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 , je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 , je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 .

(2)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 .

(3)

Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2 , daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

§ 8 – Dodanie tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Dodaním tovaru je

a)

prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a ) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b)

dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c)

odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

(2)

Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

(3)

Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

(4)

Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru, ktoré spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a , a okrem premiestnenia tovaru

a)

na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

b)

na účel predaja tohto tovaru na diaľku na území Európskej únie zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

c)

na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskej únie,

d)

určeného na vývoz tovaru do tretích štátov,

e)

určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,

f)

na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,

g)

na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,

h)

na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,

i)

na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) .

(5)

Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

(6)

Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.

(7)

Ak zdaniteľná osoba uľahčuje 5ab ) dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala. Ak zdaniteľná osoba uľahčuje 5ab ) predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielkach s vlastnou hodnotou 5ac ) nepresahujúcou 150 eur prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala.

§ 8a

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom alebo na jeho účet treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po skončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru podľa dohody uzatvorenej medzi touto zdaniteľnou osobou a platiteľom,

b)

platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa písmena a), nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený,

c)

zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ podľa písmena a) pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru jej obchodné meno a identifikačné číslo pre daň pridelené týmto členským štátom,

d)

platiteľ uviedol premiestnenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) ,

e)

platiteľ uviedol v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. e) identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudne tovar, členským štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.

(2)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční v lehote podľa odseku 3, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5 platí, že dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 sa považuje za uskutočnené platiteľom, ktorý tovar odoslal alebo prepravil alebo na účet ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu.

(3)

Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov, okrem situácií uvedených v odseku 6.

(4)

Premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené, ak

a)

nedošlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a tovar bol vrátený do tuzemska v lehote podľa odseku 3 a

b)

platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol vrátenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) .

(5)

Ak v lehote podľa odseku 3 zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) nahradila iná zdaniteľná osoba, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené v okamihu tohto nahradenia, ak

a)

sú splnené podmienky podľa odseku 1 uplatniteľné s ohľadom na nahradenie zdaniteľnej osoby a

b)

platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol nahradenie zdaniteľnej osoby

(6)

Okamihom, keď sa v lehote podľa odseku 3 prestane plniť niektorá z podmienok podľa odsekov 1 a 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené. Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do iného štátu, ako je členský štát, z ktorého bol tovar pôvodne odoslaný alebo prepravený, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne predtým, ako sa odoslanie alebo preprava tovaru do iného štátu začala. Ak dôjde k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru; ak tento deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.

§ 9 – Dodanie služby

Trvalý odkaz

(1)

Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 , vrátane

a)

prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b)

poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c)

prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d)

služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

(2)

Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a .

(3)

Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu. 5aa )

(4)

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

§ 9a – Dodanie tovaru a služby pri použití poukazu

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto zákona je

a)

poukazom nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja,

b)

jednoúčelovým poukazom poukaz, pri ktorom je v čase jeho vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo miesto dodania služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, a daň splatná z tohto tovaru alebo služby,

c)

viacúčelovým poukazom poukaz iný ako jednoúčelový poukaz.

(2)

Každý prevod jednoúčelového poukazu uskutočnený zdaniteľnou osobou, ktorá koná vo vlastnom mene, sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje. Skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za jednoúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo časť protihodnoty, sa nepovažuje za samostatnú transakciu.

(3)

Ak prevod jednoúčelového poukazu vykoná zdaniteľná osoba, ktorá koná v mene inej zdaniteľnej osoby, tento prevod sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, uskutočnené touto inou zdaniteľnou osobou, v mene ktorej zdaniteľná osoba koná.

(4)

Ak dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby nie je zdaniteľnou osobou, ktorá vo vlastnom mene vystavila jednoúčelový poukaz, má sa za to, že tento dodávateľ dodal tovar alebo dodal službu, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, tejto zdaniteľnej osobe.

(5)

Predmetom dane je skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za viacúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo jej časť; každý predchádzajúci prevod tohto viacúčelového poukazu nie je predmetom dane.

(6)

Ak prevod viacúčelového poukazu uskutoční iná zdaniteľná osoba ako dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby podľa odseku 5, každá služba dodaná v súvislosti s prevodom viacúčelového poukazu touto inou zdaniteľnou osobou, ako napríklad distribučná služba alebo propagačná služba, je samostatne predmetom dane.

§ 10

Trvalý odkaz

(1)

Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. d) ; nadobúdateľ, ktorý je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. d) , sa na účely tohto zákona považuje za právneho nástupcu zdaniteľnej osoby, ktorá podnik alebo časť podniku tvoriacu samostatnú organizačnú zložku predala alebo vložila ako nepeňažný vklad, a to v rozsahu hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa na neho prevádza.

(2)

Odsek 1 sa neuplatní, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41 ; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41 .

(3)

Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje ani prechod hmotného majetku alebo nehmotného majetku na nástupnícku spoločnosť platiteľa v rámci jeho rozdelenia odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, ak nástupnícka spoločnosť je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. e) alebo podľa § 5 ods. 4 písm. b) alebo písm. c) ; nástupnícka spoločnosť sa na účely tohto zákona považuje za právneho nástupcu tohto platiteľa, a to v rozsahu majetku, ktorý na ňu prechádza.

(4)

Za dodanie služby sa nepovažuje

a)

emisia cenného papiera emitentom,

b)

postúpenie pohľadávky,

c)

dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.

§ 11 – Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

(2)

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

a)

nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a

b)

dodávateľom je zdaniteľná osoba, ktorá je v inom členskom štáte, v ktorom sa začalo odoslanie alebo preprava tovaru dodaného za protihodnotu osobe podľa písmena a), identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v tomto inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 alebo sa od nej táto identifikácia vyžaduje, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.

(3)

Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou.

(4)

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak

a)

dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10 ,

b)

nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7 , alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7 , a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 14 000 eur za predchádzajúci kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne,

c)

nadobúdateľom je osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá má nárok na vrátenie dane podľa § 61 až 64 .

(5)

Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru

a)

ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu 6 ) povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi,

b)

zahraničnou osobou, ktorá neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 alebo zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

(6)

Do hodnoty 14 000 eur podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

(7)

Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň ( § 7 ). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

(8)

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4 .

(9)

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 6 .

(10)

Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.

(11)

Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je

a)

pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm 3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW určené na prepravu osôb a nákladov,

b)

plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej lode oslobodenej od dane podľa § 47 ods. 8 ,

c)

lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou lietadla oslobodeného od dane podľa § 47 ods. 10 .

(12)

Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je

a)

pozemné motorové vozidlo podľa odseku 11 písm. a), ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,

b)

plavidlo podľa odseku 11 písm. b), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky,

c)

lietadlo podľa odseku 11 písm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.

(13)

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúceho sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 13.

(14)

Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

§ 11a – Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock

Trvalý odkaz

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.

§ 12 – Dovoz tovaru

Trvalý odkaz

Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13 – Miesto dodania tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Miestom dodania tovaru,

a)

ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14 ,

b)

ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,

c)

ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje,

d)

pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy na území Európskej únie je miesto, kde sa osobná doprava začína,

e)

pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí obchodníkovi je miesto, kde obchodník má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa uvedený tovar dodáva, alebo ak obchodník nemá takéto miesto, je miestom dodania tovaru jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; obchodníkom na účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu ku kúpenému plynu, elektrine, teplu alebo chladu je ich ďalší predaj a ktorého vlastná spotreba týchto tovarov je zanedbateľná,

f)

pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí inej osobe ako obchodníkovi podľa písmena e) je miesto, kde zákazník skutočne využije a spotrebuje tento tovar; ak zákazník skutočne nespotrebuje tento tovar alebo jeho časť, považuje sa tento nespotrebovaný tovar za využitý a spotrebovaný v mieste, kde má tento zákazník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa tento tovar dodáva, alebo ak zákazník nemá takéto miesto, považuje sa tento nespotrebovaný tovar za využitý a spotrebovaný v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa obvykle zdržiava.

(2)

Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom ( § 69 ods. 8 ) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.

(3)

Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu.

§ 13a

Trvalý odkaz

(1)

Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre daň, ktoré jej pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba.

(2)

Na účely odseku 1 je prostrednou osobou dodávateľ, ktorý v reťazci dodaní nie je prvým dodávateľom a ktorý odosiela alebo prepravuje tovar alebo na účet ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou.

(3)

Priradenie prepravy podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na odoslanie alebo prepravu tovaru prvým odberateľom alebo na jeho účet podľa § 45 ods. 1 písm. d) .

§ 14 – Miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

predajom tovaru na diaľku na území Európskej únie dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet, a to aj keď dodávateľ zasahuje nepriamo do odoslania alebo prepravy tovaru, 6aaa ) z iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi, ak

b)

predajom tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet, a to aj keď dodávateľ zasahuje nepriamo do odoslania alebo prepravy tovaru, z územia tretích štátov k zákazníkovi v členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:

(2)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

(3)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí.

(4)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je v tomto členskom štáte, ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 68c .

(5)

Odseky 2 až 4 sa nevzťahujú na dodanie tovaru uvedeného v § 66 ods. 1 písm. a) až c) , ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 66 .

(6)

Ak zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala podľa § 8 ods. 7 , odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí k dodaniu uskutočnenému touto zdaniteľnou osobou.

§ 15

Trvalý odkaz

(1)

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(2)

Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3)

Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.

(4)

Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa

a)

zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b) , považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,

b)

právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu.

§ 16

Trvalý odkaz

(1)

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2)

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

(3)

Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú; ak sa kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby, ako napríklad služby na výstavách a veľtrhoch, vysielajú alebo iným spôsobom virtuálne sprístupňujú, miestom dodania týchto služieb, vrátane s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, je miesto, kde osoba iná ako zdaniteľná osoba má sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú; to neplatí, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.

(4)

Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(5)

Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

(6)

Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(7)

Na účely odsekov 5 a 6 je

a)

prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,

b)

miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,

c)

miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.

(8)

Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(9)

Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(10)

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.

(11)

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína.

(12)

Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.

(13)

Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.

(14)

Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

(15)

Miestom dodania služieb uvedených v odseku 16 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(16)

Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 15, sú tieto:

a)

prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,

b)

reklamné služby,

c)

poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,

d)

bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok,

e)

poskytnutie zamestnancov,

f)

nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

g)

poskytnutie prístupu k sústave zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, k sieti, ktorá je k takejto sústave pripojená, k elektrizačnej sústave, teplárenským sieťam, chladiarenským sieťam, preprava alebo distribúcia prostredníctvom uvedených sústav alebo sietí a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb.

(17)

Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä

a)

poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia,

b)

dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,

c)

dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,

d)

dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,

e)

vyučovanie na diaľku.

(18)

Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.

(19)

Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.

§ 16a

Trvalý odkaz

Osobitné miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie a osobitné miesto dodania určitých služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe

(1)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, a miestom dodania pri dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ktoré sú dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak

a)

dodávateľ tovaru alebo služby má len v jednom členskom štáte sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň alebo bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,

b)

tovar sa odosiela alebo prepravuje do iného členského štátu, ako je členský štát podľa písmena a), alebo služba sa dodáva osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, v inom členskom štáte, ako je členský štát podľa písmena a) a

c)

celková hodnota dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahla 10 000 eur.

(2)

Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 1 písm. c), dodaním tovaru alebo služby, ktorým sa prekročí tento limit, miesto dodania tovaru sa mení na miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služby sa mení na miesto dodania služby podľa § 16 ods. 14.

(3)

Dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, sa môže rozhodnúť pre miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 14 a je povinný tieto miesta uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

§ 17 – Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu

Trvalý odkaz

(1)

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

(2)

Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

(3)

Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25 .

(4)

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak

a)

prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,

b)

prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80 ,

c)

prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a

d)

odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a) .

§ 18 – Miesto dovozu tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskej únie s výnimkou podľa odseku 2.

(2)

Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskej únie postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

§ 19 – Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby

Trvalý odkaz

(1)

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

(2)

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

(3)

Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

a)

je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b)

sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 , pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,

c)

platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,

d)

sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby,

e)

sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

(4)

Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

(5)

Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

(6)

Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 , pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.

(7)

Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.

(8)

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 , dňom vzniku daňovej povinnosti je

a)

15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo

b)

deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

(9)

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu ( § 47 ods. 1 a 2 ), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

(10)

Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov 6aa ) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v záznamoch podľa § 70 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom, 6ab ) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.

(11)

Pri dodaní tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej únie a predaj tovaru na diaľku podľa § 8 ods. 7 , a pri dodaní tohto tovaru tejto zdaniteľnej osobe sa za deň dodania tovaru a deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň prijatia platby. 6abc )

§ 20 – Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Trvalý odkaz

(1)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

a)

15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo

b)

dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).

(2)

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

(3)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku.

§ 21 – Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká

a)

prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia, 6aba )

b)

prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla,

c)

v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru. 6abb )

(2)

Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

(3)

Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh. Colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla oznámi osobe povinnej platiť daň sumu dane podľa prvej vety a daň je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane; to neplatí, ak sa pri dovoze tovaru uplatňuje postup podľa § 84a ods. 3 .

(4)

Ak daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne podľa odseku 1 písm. c), daň sa zníži o sumu dane zaplatenej pri prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo pri prepustení do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo o sumu dane priznanej podľa § 84a ods. 3 .

(5)

Úrok z omeškania sa vymeria, ak

a)

vznikla daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. c),

b)

daň pri dovoze tovaru bola zaplatená oneskorene alebo

c)

bola v dôsledku kontroly po prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla dodatočne vymeraná vyššia daň pri dovoze tovaru.

(6)

Na úrok z omeškania podľa odseku 5 sa použijú colné predpisy okrem dane priznanej podľa § 84a ods. 3 , keď sa na úrok z omeškania použijú ustanovenia osobitného predpisu. 6abba )

§ 22 – Základ dane pri dodaní tovaru a služby

Trvalý odkaz

(1)

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

(2)

Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj

a)

iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,

b)

súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

(3)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. Pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje 6abd ) sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloh na tento obal.

(4)

Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.

(5)

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal opravu odpočítanej dane alebo úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.

(6)

Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.

(7)

Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.

(8)

Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je

a)

pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,

b)

pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.

(9)

Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú

a)

fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,

b)

fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

c)

osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

d)

osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

e)

osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

f)

fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu,

g)

fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou 6ac ) fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),

h)

právnické osoby, ktorých štatutárny orgán, spoločník alebo člen je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

i)

fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti, 24a )

j)

osoby blízke 6ac ) platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.

(10)

Základom dane pri dodaní tovaru alebo dodaní služby pri použití viacúčelového poukazu je protihodnota zaplatená za poukaz znížená o daň; ak dodávateľ nemá informáciu o tejto protihodnote, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodaný tovar alebo službu. Ustanovenie odseku 1 týmto nie je dotknuté.

§ 23 – Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Trvalý odkaz

(1)

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.

(2)

Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa § 22 ods. 6 .

§ 24 – Základ dane pri dovoze tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru.

(2)

Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj

a)

dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať,

b)

súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku.

(3)

Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.

(4)

Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskej únie, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe.

(5)

Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.

(6)

Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku 2; hodnota spracovateľských operácií sa do základu dane nezahrnie, ak sú tieto spracovateľské operácie službami s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 .

§ 25 – Oprava základu dane

Trvalý odkaz

(1)

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví

a)

pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru,

b)

pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,

c)

pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.

(2)

Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane.

(3)

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

(4)

Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa osobitného predpisu 6acaa ) s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa osobitného predpisu. 6acab ) Ak pri dovoze tovaru nevyrubuje daň colný orgán, zníženie základu dane a dane pri dovoze tovaru vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vráti alebo odpustí clo alebo v ktorom sa znížila hodnota položky podľa § 24 ods. 2 alebo ods. 4 , a zvýšenie základu dane a dane pri dovoze tovaru vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom colný orgán dodatočne vymeral colný dlh alebo v ktorom sa zvýšila hodnota položky podľa § 24 ods. 2 alebo ods. 4 ; oprava základu dane a dane sa nevykoná, ak platiteľ môže alebo mohol odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou platiteľ uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie podľa druhej vety.

(5)

Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak

a)

ide o tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a miestom určenia tovaru je iný členský štát ako tuzemsko a

b)

táto osoba preukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte určenia tovaru.

(6)

Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.

(7)

Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

§ 25a – Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby

Trvalý odkaz

(1)

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby môže platiteľ, ktorý je z tohto dodania povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 , znížiť, ak mu po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

(2)

Na účely tohto zákona sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stáva nevymožiteľnou pohľadávkou, ak

a)

uplynulo 150 dní od splatnosti pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, v rozsahu, v akom nebola zaplatená, a táto pohľadávka

b)

sa odberateľ (dlžník) nachádza v konkurznom konaní 6acb ) a

c)

sa odberateľ (dlžník) nachádza v oddlžení 6acc ) a

d)

odberateľ (dlžník), ktorý je právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu, a to dňom zániku,

e)

odberateľ (dlžník) zomrel a

f)

bolo zverejnené uznesenie o skončení reštrukturalizácie a pohľadávka v tomto konaní nebola prihlásená, a to dňom zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená, za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná.

(3)

Platiteľ môže vykonať opravu základu dane podľa odseku 1 najviac vo výške, ktorá zodpovedá neprijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2; pôvodný základ dane sa nemôže znížiť o sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby po tom, ako sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

(4)

Platiteľ nemôže vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2, ak

a)

odberateľ (dlžník) je alebo v deň dodania tovaru alebo služby bol vo vzťahu k platiteľovi osobou uvedenou v § 22 ods. 9 ,

b)

tovar alebo služba bola dodaná odberateľovi (dlžníkovi) po vyhlásení konkurzu na majetok odberateľa (dlžníka) alebo

c)

najneskôr ku dňu dodania tovaru alebo služby vedel alebo vedieť mal a mohol, že odberateľ (dlžník) úplne alebo čiastočne nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho obchodného vzťahu.

(5)

Právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2 zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, pričom pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2 zaniká uplynutím troch rokov od uplynutia lehoty splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Doba podľa prvej vety neplynie

a)

počas súdneho konania alebo rozhodcovského konania, ak platiteľ na základe výsledkov týchto konaní uplatnil alebo mohol uplatniť pohľadávku voči odberateľovi (dlžníkovi) v začatom konkurznom konaní,

b)

odo dňa začatia konkurzného konania do dňa zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku,

c)

odo dňa začatia konkurzného konania do dňa zistenia pohľadávky platiteľa v konkurznom konaní,

d)

odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o oddlžení konkurzom do dňa zrušenia konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

e)

odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o oddlžení konkurzom do dňa zistenia pohľadávky platiteľa v konkurznom konaní,

f)

odo dňa zverejnenia uznesenia o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi v Obchodnom vestníku do dňa skončenia konania o určení splátkového kalendára, v ktorom je zahrnutá pohľadávka platiteľa,

g)

odo dňa úmrtia dlžníka do dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o dedičstve alebo do prihlásenia pohľadávky v konaní o likvidácii dedičstva,

h)

od začatia reštrukturalizačného konania do jeho skončenia, ak platiteľ v tomto konaní pohľadávku neprihlásil.

(6)

Ak po znížení základu dane podľa odseku 3 platiteľ prijme v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2 akúkoľvek platbu, je platiteľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe; ak platiteľ postúpi pohľadávku inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky podľa odseku 2. Platiteľ vykoná opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom túto platbu prijal.

(7)

Platiteľ je povinný vyhotoviť opravný doklad, ak odberateľ bol v čase dodania tovaru alebo služby zdaniteľnou osobou a

a)

opravil základ dane podľa odseku 3 alebo

b)

bol povinný vykonať opravu zníženého základu dane podľa odseku 6.

(8)

Ak sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e), opravný doklad podľa odseku 7 sa nevyhotovuje.

(9)

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. a) musí obsahovať

a)

číselnú identifikáciu opravného dokladu,

b)

dátum vyhotovenia opravného dokladu,

c)

sumu, o ktorú platiteľ opravil základ dane a daň,

d)

slovnú informáciu „oprava základu dane podľa § 25a “,

e)

údaje podľa § 74 ods. 1 písm. a) až c) týkajúce sa faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka.

(10)

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. b) musí obsahovať

a)

číselnú identifikáciu opravného dokladu,

b)

dátum vyhotovenia opravného dokladu,

c)

údaje z opravného dokladu podľa odseku 9 písm. a) a b),

d)

slovnú informáciu „oprava základu dane podľa § 25a “,

e)

sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2 alebo jej časťou, a z toho sumu prislúchajúcej dane,

f)

dátum prijatia sumy podľa písmena e).

(11)

Platiteľ je povinný vyhotoviť a odoslať opravný doklad najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

a)

za ktoré vykonal opravu základu dane podľa odseku 3,

b)

v ktorom prijal platbu podľa odseku 6.

(12)

Platiteľ je povinný uviesť opravu základu dane podľa odsekov 3 a 6 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. i) .

(13)

Ak platiteľ opravil základ dane podľa odseku 3 a nesplnil povinnosť podľa odseku 11 písm. a), oprava základu dane uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal opravu základu dane, sa neuzná.

(14)

Na opravu základu dane pri predaji tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie osobitných úprav podľa § 65 a 66 z dôvodu, že zákazník úplne alebo čiastočne nezaplatil za tieto tovary alebo služby, a táto pohľadávka sa stala nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2, sa použijú odseky 3 až 6.

(15)

Platiteľ je povinný vykonať opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností uvedených v písmenách a) až c), ak po znížení základu dane podľa odseku 3, z dôvodu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu,

a)

platiteľ vezme žalobu celkom alebo sčasti späť,

b)

dôjde k zastaveniu konania podľa osobitného predpisu 6acg ) z dôvodov na strane platiteľa (dodávateľa) alebo

c)

súd celkom alebo sčasti nepriznal platiteľovi uplatňovaný nárok.

(16)

Opravu zníženého základu dane podľa odseku 15 platiteľ vykoná vo výške zodpovedajúcej sume, v akej sa na základe skutočností uvedených v odseku 15 písm. a) až c) nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní.

§ 26 – Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane

Trvalý odkaz

(1)

Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a ) v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

(2)

Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov.

(3)

Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

(4)

Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

§ 27 – Sadzby dane

Trvalý odkaz

(1)

Základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane.

(2)

Znížená sadzba dane 19 % zo základu dane sa uplatňuje na

a)

tovary uvedené v prílohe č. 7 bode 1 okrem dovážaného tovaru, pri ktorom sa daň priznáva a platí podľa § 68cb ,

b)

služby uvedené v prílohe č. 7a bode 1.

(3)

Znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa uplatňuje na:

a)

tovary uvedené v prílohe č. 7 bodoch 2 a 3 okrem dovážaného tovaru, pri ktorom sa daň priznáva a platí podľa § 68cb ,

b)

služby uvedené v prílohe č. 7a bode 2,

c)

tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky 6ad ) dodáva registrovaný sociálny podnik, 6ae ) ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa,

d)

dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo časť stavby stojí, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania 6ag ) v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom plnenia je prenajímateľ nájomného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, 6ah ) ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu 6ai ) štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem dodania nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie, 6aj )

e)

obnovu a prestavbu stavby alebo časti stavby vrátane stavebných a montážnych prác na stavbe, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania a prijímateľom plnenia je prenajímateľ nájomného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem obnovy a prestavby stavieb vrátane stavebných a montážnych prác, ktoré sa vzťahujú na nebytové priestory určené na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie.

(4)

Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu. 6b )

(5)

Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

§ 28 – Poštové služby

Trvalý odkaz

Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby. 7 ) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.

§ 29 – Zdravotná starostlivosť

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu 8 ) a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok.

(2)

Oslobodená od dane je aj

a)

ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia,

b)

kúpeľná starostlivosť, a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace,

c)

poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi,

d)

záchranná zdravotná služba a doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.

(3)

Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka.

§ 30 – Služby sociálnej pomoci

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu; 11 ) oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito službami, ak s dodaním týchto služieb priamo súvisí.

(2)

Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok:

a)

vykonáva činnosť na iný účel, ako je dosahovanie zisku, a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb,

b)

je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti,

c)

uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny, uplatňuje nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk.

§ 31 – Výchovné služby a vzdelávacie služby

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované

a)

podľa osobitných predpisov, 12 )

b)

právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2 ,

c)

ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa osobitného predpisu. 13 )

(2)

Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku 1.

§ 32 – Služby dodávané členom

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou.

(2)

Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak

a)

všetci jej členovia vykonávajú činnosť, ktorá je oslobodená od dane podľa odseku 1 a § 28 až 36 , alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane,

b)

tieto služby sú priamo nevyhnutné na vykonávanie činnosti podľa písmena a),

c)

táto právnická osoba požaduje od svojich členov len úhradu podielu na spoločných výdavkoch a

d)

toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.

§ 33 – Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou

Trvalý odkaz

Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2 .

§ 34 – Kultúrne služby

Trvalý odkaz

a)

právnickou osobou zriadenou zákonom, 14 )

b)

právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu, 15 )

c)

právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2 .

§ 35 – Zhromažďovanie finančných prostriedkov

Trvalý odkaz

Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa § 29 až 34 , na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov použitých na ich vlastnú činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.

§ 36 – Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu

Trvalý odkaz

Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie.

§ 37 – Poisťovacie služby

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

(2)

Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne 17 ) a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní. 18 )

§ 38 – Dodanie a nájom nehnuteľnosti

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, 19 ) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

a)

kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr,

b)

kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,

c)

kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.

(2)

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.

(3)

Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou

a)

ubytovacích služieb,

b)

nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,

c)

nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,

d)

nájmu bezpečnostných schránok.

(4)

Na účely odseku 3 písm. a) ubytovacími službami sú služby, ktoré patria do skupín 55.1 až 55.3 a 55.9 štatistickej klasifikácie podľa osobitného predpisu; 19aa ) služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace.

(5)

Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu, nájomného bytu, ktorým je nebytový priestor určený rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania, 6aj ) a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.

(6)

Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.

(7)

Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

a)

kolaudácie stavby, na základe ktorej sa povolilo prvé užívanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, a to podľa toho, čo nastane skôr,

b)

kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác; hodnotou bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľného bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,

c)

kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby, bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru po vykonaní stavebných prác na spoločných častiach stavby alebo jednotlivom byte, apartmáne alebo nebytovom priestore, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác.

(8)

Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu, dodaní nájomného bytu, ktorým je nebytový priestor určený rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania, a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie, a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.

(9)

Na účely odsekov 5 a 8 sa apartmánom v bytovom dome 19a ) rozumie miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu ako byt.

§ 39 – Finančné služby

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane sú:

a)

poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky, správa úveru a pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia,

b)

poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný záväzok, ako aj správa úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver,

c)

činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania,

d)

činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov,

e)

vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov,

f)

činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností; oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov,

g)

otvorenie akreditívu,

h)

obstaranie inkasa,

i)

činnosti týkajúce sa peňazí používaných ako zákonné platidlo vrátane sprostredkovania týchto činností,

j)

zmenárenská činnosť,

k)

správa podielového fondu podľa osobitného predpisu, 20 ) správa dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu 20a ) a správa doplnkového dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu, 20b )

l)

obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov.

(2)

Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období.

(3)

Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období.

§ 40 – Predaj poštových cenín a kolkov

Trvalý odkaz

Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu.

§ 41 – Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. 21 )

(2)

Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

§ 42 – Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň

Trvalý odkaz

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 a bez možnosti úpravy odpočítanej dane podľa § 54 vzťahujúcej sa na dodaný tovar, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7 .

§ 42a – Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tovaru

Trvalý odkaz

Ak sa tovar dodá zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tohto tovaru na území Európskej únie podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dodanie tovaru pre túto zdaniteľnú osobu je oslobodené od dane.

§ 43 – Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak

a)

nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b)

nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

(2)

Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

(3)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4)

Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8 ods. 4 ), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

(5)

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a)

kópiou faktúry,

b)

dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c)

potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať

d)

inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

(6)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby

a)

pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

b)

Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, 21a )

c)

medzinárodným organizáciám iným, ako sú uvedené v písmene b), zriadeným na území iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv, 24 )

d)

do iného členského štátu pre ozbrojené sily štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí,

e)

do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami členského štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky,

f)

Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie určené na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19, okrem tovarov a služieb, ktoré Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(7)

Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.

(8)

Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

(9)

Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 4 sa neuzná, ak dodávateľ nepodal súhrnný výkaz za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné; to neplatí, ak dodávateľ dostatočne odôvodní nepodanie súhrnného výkazu, nesprávnosť údajov alebo neúplnosť údajov v súhrnnom výkaze.

(10)

Oslobodenie od dane podľa odseku 1, 3, 4 alebo odseku 6 sa neuplatní, ak zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar, nie je platiteľ.

§ 44 – Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Trvalý odkaz

a)

by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane,

b)

by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 1 , 2 , 4 až 9 , 11 a 13 alebo

c)

by nadobúdateľ tovaru mal nárok na vrátenie dane v plnom rozsahu podľa § 55a alebo § 56 až 58 .

§ 45 – Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode

Trvalý odkaz

(1)

Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak

a)

sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,

b)

osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

c)

prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,

d)

tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,

e)

druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

f)

druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

(2)

Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

(3)

Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

(4)

Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé

a)

u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,

b)

u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

§ 46 – Oslobodenie prepravných služieb od dane

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi.

(2)

Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu

a)

z tuzemska do zahraničia,

b)

zo zahraničia do tuzemska,

c)

z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,

d)

medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo vodnej dopravy.

(3)

Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.

§ 47 – Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

(2)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.

(3)

Odoslanie alebo prepravu tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať dokladom o odoslaní alebo o preprave tovaru a

a)

colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, alebo

b)

inými dôkazmi podľa osobitného predpisu, 21b ) ak ide o

(4)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu 6 ) v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru.

(5)

Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.

(6)

Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41 , ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2 .

(7)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel

a)

používaných na plavbu po otvorených moriach, ktoré vykonávajú prepravu cestujúcich za odplatu, obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť,

b)

používaných na záchranné akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobrežný rybolov s výnimkou dodania potravín pre plavidlá vykonávajúce pobrežný rybolov,

c)

vojnových, kódu kombinovanej nomenklatúry ex 8906 00 10, ktoré opúšťajú tuzemsko a smerujú do zahraničného prístavu alebo kotviska.

(8)

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.

(9)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.

(10)

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.

(11)

Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.

(12)

Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskej únie, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.

(13)

Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží finančnému riaditeľstvu

a)

zoznam darovacích zmlúv uzatvorených medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok,

b)

zoznam evidenčných čísiel colných vyhlásení o vývoze tovaru darovaného platiteľom za príslušný kalendárny rok.

§ 48 – Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane.

(2)

Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu, 22 ) je oslobodený od dane, ak ide o

a)

malé zásielky tovaru neobchodného charakteru a ak ide o dovoz kávy alebo čaju, oslobodenie sa vzťahuje na

b)

osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskej únie,

c)

tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva,

d)

osobný majetok nadobudnutý dedením,

e)

vybavenie a študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov,

f)

premiestnenie obchodného majetku z tretieho štátu na územie Európskej únie; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obchodný majetok, ktorý je dovezený na účely činností, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41 ,

g)

poľnohospodárske výrobky,

h)

osivá, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín,

i)

zvieratá určené na výskum pre subjekty, ktoré poskytujú vzdelávanie alebo uskutočňujú vedecký výskum, ak sú poskytnuté bezodplatne,

j)

biologické látky alebo chemické látky určené na výskum pre subjekty, ktoré poskytujú vzdelávanie alebo uskutočňujú vedecký výskum,

k)

liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a typu tkaniva,

l)

farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach,

m)

tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie,

n)

tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy,

o)

čestné vyznamenania a ocenenia, dary venované v rámci medzinárodných vzťahov a tovar určený pre predstaviteľov štátu,

p)

vzorky tovaru nepatrnej hodnoty,

r)

reklamné tlačoviny a reklamné predmety,

s)

tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia,

t)

tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy,

u)

zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie,

v)

turistický propagačný materiál,

w)

rôzne dokumenty a predmety,

x)

doplnkový materiál, ktorý slúži na uloženie a ochranu tovaru počas prepravy, ak je súčasťou základu dane dovážaného tovaru,

y)

podstieľku, krmivo a napájanie pre zvieratá počas ich prepravy,

z)

palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch, aa) tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo cintorínov vojnových obetí, ab) rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety.

(3)

Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu ( § 69 ods. 8 ) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 . Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:

a)

svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a ,

b)

identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí,

c)

dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

(4)

Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený, osobou, ktorá ho vyviezla, ak sa naň vzťahuje oslobodenie od cla.

(5)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru

a)

osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, 23 ) ak sa na tento dovoz vzťahuje oslobodenie od cla,

b)

Európskou úniou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a orgánmi nimi zriadenými, Európskou centrálnou bankou a Európskou investičnou bankou v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, 21a )

c)

medzinárodnými organizáciami inými, ako sú uvedené v písmene b), a ich pracovníkmi v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv. 24 )

(6)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí.

(7)

Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska.

(8)

Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa § 24 .

(9)

Oslobodený od dane je dovoz plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, alebo privádzaného z plavidla určeného na dopravu plynu do sústavy zemného plynu alebo ťažobnej siete, dovoz elektriny a dovoz tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí.

(10)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane a ktorého vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, pri ktorom sa daň priznáva podľa osobitnej úpravy podľa § 68c alebo podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 68c , ak je colnému orgánu najneskôr pri podaní colného vyhlásenia poskytnuté identifikačné číslo pre daň s predponou IM pridelené

a)

zdaniteľnej osobe na účely uplatňovania osobitnej úpravy alebo

b)

sprostredkovateľovi pre každú zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje, ak je zdaniteľná osoba na účely uplatňovania osobitnej úpravy zastúpená sprostredkovateľom.

(11)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru Európskou komisiou, agentúrou alebo orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, ak je tento tovar určený na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije dovážaný tovar okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(12)

Ak sa prestali plniť podmienky na oslobodenie od dane v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 11, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať colný úrad; colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase.

(13)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

(14)

Malou zásielkou tovaru neobchodného charakteru sa na účely odseku 2 písm. a) rozumie zásielka tovaru zasielaná bezodplatne z tretieho štátu fyzickou osobou inej fyzickej osobe do tuzemska, ak

a)

je zasielaná príležitostne,

b)

obsahuje tovar určený výlučne na osobnú spotrebu príjemcu alebo členov jeho domácnosti 24a ) a povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že príjemca tovaru alebo členovia jeho domácnosti použijú tento tovar na obchodné účely, a

c)

hodnota zásielky nepresahuje 45 eur.

§ 48a – Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto ustanovenia sa rozumie

a)

cestujúcim leteckou dopravou osoba cestujúca leteckým dopravným prostriedkom okrem dopravného prostriedku súkromného rekreačného lietania,

b)

súkromným rekreačným lietaním použitie lietadla jeho vlastníkom alebo inou osobou na základe nájomného vzťahu alebo iného vzťahu na iné ako obchodné účely alebo na iné účely ako je preprava cestujúcich alebo tovaru alebo poskytovanie služieb za protihodnotu alebo pre potreby orgánov verejnej moci,

c)

osobnou batožinou batožina, ktorú môže cestujúci pri ukončení svojej cesty predložiť colnému orgánu, a tiež batožina, ktorú môže cestujúci predložiť tomuto colnému orgánu neskôr, za predpokladu, že táto batožina bola na začiatku jeho cesty zaregistrovaná ako príručná batožina spoločnosťou, ktorá je zodpovedná za jeho prepravu; pohonné látky iné ako v odseku 12 sa za osobnú batožinu nepovažujú,

d)

neobchodným dovozom dovoz tovaru, ak

e)

cigarkou cigara s jednotkovou hmotnosťou najviac 3 gramy.

(2)

Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia tretích štátov.

(3)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje

a)

300 eur na osobu inú ako uvedenú v písmenách b) a c),

b)

430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou,

c)

150 eur na osobu mladšiu ako 15 rokov bez ohľadu na dopravný prostriedok.

(4)

Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť.

(5)

Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batožiny cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej dočasnom vývoze, a hodnotu liekov nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho.

(6)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

a)

200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 40 kusov cigariet na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

b)

100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 20 kusov cigariek na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

c)

50 kusov cigár na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 10 kusov cigár na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

d)

250 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 50 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou.

(7)

Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku 6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

(8)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

a)

jeden liter alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovaného etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac,

b)

dva litre alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej.

(9)

Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

(10)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov.

(11)

Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov.

(12)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať litrov.

§ 48b – Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 , pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 , vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 . Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu. 24aa )

(2)

Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.

(3)

Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať

a)

meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

množstvo a druh tovaru,

c)

adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ,

d)

meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis,

e)

evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru.

(4)

Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

(5)

Ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

§ 48c – a

Trvalý odkaz

Oslobodenie od dane v colnom sklade

(1)

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. a) , je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie colného skladu (ďalej len „prevádzkovateľ colného skladu“) obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

(2)

Ak sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie okrem ukončenia colného režimu colné uskladňovanie, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa týmto okamihom zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie; oslobodenie od dane na prijaté služby sa nezrušuje, ak sú tieto služby oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6.

(3)

Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi colného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a)

faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak v súvislosti s ukončením colného režimu colné uskladňovanie nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 1 písm. c) ,

b)

faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru, ak faktúra nie je vyhotovená predtým, ako sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie.

(4)

Prevádzkovateľ colného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a)

množstve tovaru v metrických tonách umiestneného do colného skladu, dátume umiestnenia tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b)

údajoch oznámených podľa odseku 1,

c)

množstve tovaru v metrických tonách, ktorý bol vydaný z colného skladu, dátume vydania tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z colného skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 3.

(5)

Záznamy podľa odseku 4 je prevádzkovateľ colného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

(6)

Prevádzkovateľ colného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3. Ak prevádzkovateľ colného skladu umožní vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Ak prevádzkovateľ colného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z colného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z colného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

§ 48d – Oslobodenie od dane v osobitnom sklade

Trvalý odkaz

(1)

Osobitným skladom sa rozumie priestorovo ohraničené miesto v tuzemsku určené na uskladnenie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I so skladovacou kapacitou najmenej 50 000 000 l.

(2)

Osobitný sklad musí mať na uskladnenie tovaru pevne zabudovanú stacionárnu nádrž používanú ako meradlo objemu, ktorá musí byť vybavená určeným meradlom, 25b ) ktoré umožňuje pri príjme a výdaji tovaru merať množstvo pretečeného tovaru.

(3)

Na prevádzkovanie osobitného skladu musí mať platiteľ povolenie vydané daňovým úradom. Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(4)

Žiadosť podľa odseku 3 musí obsahovať

a)

meno a priezvisko platiteľa alebo obchodné meno alebo názov platiteľa,

b)

adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne,

c)

adresu osobitného skladu,

d)

údaj o skladovacej kapacite osobitného skladu.

(5)

Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je technická dokumentácia stacionárnej nádrže používanej ako meradlo objemu, počet určených meradiel, doklad o overení stacionárnych nádrží a určených meradiel a spôsob zabezpečenia tovaru pred neoprávneným použitím.

(6)

Osoba, ktorá chce prevádzkovať osobitný sklad, musí ku dňu podania žiadosti podľa odseku 3 spĺňať tieto podmienky:

a)

je platiteľom registrovaným podľa § 4 ,

b)

nie je na ňu vyhlásený konkurz alebo nevstúpila do likvidácie,

c)

nemá daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne viac ako 1 000 eur.

(7)

Platiteľ je povinný pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu zložiť zábezpeku na daň vo výške a lehote uvedenej v rozhodnutí daňového úradu. Zábezpeku na daň daňový úrad určí na základe skladovacej kapacity osobitného skladu, sadzby dane prislúchajúcej k tovaru a poslednej zverejnenej priemernej nominálnej ceny tovaru na webovom sídle Svetovej banky pred podaním žiadosti podľa odseku 3 prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový úrad vydal rozhodnutie, alebo nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený. Zábezpeka na daň sa skladá zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.

(8)

Daňový úrad pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu preverí skutočnosti a údaje podľa odsekov 4 až 6, a ak sú pravdivé a správne a platiteľ zložil zábezpeku podľa odseku 7, vydá povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu bezodkladne.

(9)

Ak daňový úrad povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu nevydá, bezodkladne uvoľní alebo vráti platiteľovi zábezpeku na daň zloženú podľa odseku 7.

(10)

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že časť zábezpeky na daň použil daňový úrad na úhradu dane.

(11)

Povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zaniká dňom

a)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu o odňatí povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu podľa odseku 12,

b)

vyhlásenia konkurzu alebo dňom vstupu do likvidácie,

c)

podania žiadosti o výmaz z obchodného registra alebo dňom podania žiadosti o zrušenie živnostenského oprávnenia,

d)

keď prevádzkovateľ osobitného skladu prestal byť platiteľom.

(12)

Daňový úrad odníme povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu, ak prevádzkovateľ osobitného skladu

a)

požiada o odňatie povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu,

b)

poruší podmienky alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 10,

c)

má daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne viac ako 1 000 eur nepretržite viac ako 90 dní.

(13)

Ak povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zanikne, daňový úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zloženú zábezpeku na daň alebo jej časť, ak zábezpeka bola použitá na úhradu dane.

(14)

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. b) , je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

(15)

Ak sa tovar vyjme z osobitného skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu.

(16)

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a)

faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak v súvislosti s vyňatím tovaru nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 1 písm. c) ,

b)

faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k vyňatiu tovaru z osobitného skladu, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru, ak faktúra nie je vyhotovená pred vyňatím tovaru z osobitného skladu.

(17)

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a)

množstve tovaru v metrických tonách umiestneného do osobitného skladu, dátume umiestnenia tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b)

údajoch oznámených podľa odseku 14,

c)

množstve tovaru v metrických tonách, ktorý bol vydaný z osobitného skladu, dátume vydania tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z osobitného skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 16.

(18)

Záznamy podľa odseku 17 je prevádzkovateľ osobitného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

(19)

Prevádzkovateľ osobitného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z osobitného skladu. Zábezpeka na daň zložená podľa odseku 7 sa použije na úhradu nezaplatenej dane; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi osobitného skladu. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z osobitného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z osobitného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

§ 48e – Oslobodenie od dane v daňovom sklade

Trvalý odkaz

(1)

Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a) z miesta dovozu tovaru do daňového skladu v tuzemsku sa uplatní, ak pred začatím prepravy je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, do ktorého je tovar určený na umiestnenie. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu. 25c )

(2)

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu. 25d )

(3)

Ak sa na prepravovaný tovar oslobodený od dane podľa odseku 1 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu, 25e ) je osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu, 25f ) a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 1; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

(4)

Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. b) môže zdaniteľná osoba uplatniť, ak pred začatím prepravy tovaru, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu, je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa na dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého sa prepravuje tovar určený na umiestnenie do iného daňového skladu. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.

(5)

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.

(6)

Ak sa na prepravovaný tovar podľa odseku 4 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu, oslobodenie od dane sa zrušuje a osoba povinná platiť daň je povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu, a to vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení tovaru alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň podľa odseku 4; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

(7)

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c) , je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru.

(8)

Ak sa tovar vyjme z daňového skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. c) , ktoré tomu predchádzalo, oslobodenie od dane uplatnené na nadobudnutie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. d) , ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby podľa § 48c ods. 2 písm. b) až d) sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu; ak sa z daňového skladu vyjme tovar, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a) , bez toho, aby došlo k dodaniu tovaru v daňovom sklade, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane.

(9)

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a)

faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru, ak v súvislosti s vyňatím tovaru nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 2 písm. c) ,

b)

faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k vyňatiu tovaru z daňového skladu, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru, ak faktúra nie je vyhotovená pred vyňatím tovaru z daňového skladu.

(10)

Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a)

množstve tovaru umiestneného do daňového skladu, dátume umiestnenia tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b)

údajoch oznámených podľa odseku 7,

c)

množstve tovaru, ktorý bol vydaný z daňového skladu, dátume vydania tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z daňového skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 9.

(11)

Záznamy podľa odseku 10 je prevádzkovateľ daňového skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

(12)

Prevádzkovateľ daňového skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9. Ak prevádzkovateľ daňového skladu umožní vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z daňového skladu. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, keď sa tovar vyňal z daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný.

§ 49 – Odpočítanie dane platiteľom

Trvalý odkaz

(1)

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2)

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)

voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b)

ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4 , 7 a 9 až 12 ,

c)

ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a ,

d)

ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3)

Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 , s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 , ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 , a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 , nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6 .

(4)

Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3 alebo odseku 6, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 .

(5)

Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia majetku podľa prvej vety na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu ( § 8 ods. 3 ) alebo dodanie služby za protihodnotu ( § 9 ods. 2 alebo ods. 3 ); ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, na postup platiteľa sa vzťahuje § 54d . Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d) , a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) , b) alebo písm. c) , na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Odsek 4 týmto nie je dotknutý.

(6)

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku; to neplatí, ak platiteľ použije tovary a služby na dodanie tovarov a služieb v inom členskom štáte, v ktorom uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g .

(7)

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a)

kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,

b)

prechodných položkách podľa § 22 ods. 3 .

(8)

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

(9)

Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 , nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.

(10)

Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa § 5 , má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1.

§ 49a

Trvalý odkaz

(1)

Daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) , ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(2)

Pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

§ 50 – Pomerné odpočítanie dane

Trvalý odkaz

(1)

Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.

(2)

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z

a)

predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

b)

predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,

c)

finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 , ak ich platiteľ poskytol príležitostne,

d)

príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.

(3)

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

(4)

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

(5)

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

§ 51 – Uplatnenie práva na odpočítanie dane

Trvalý odkaz

(1)

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a)

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 ,

b)

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 ,

c)

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu; ak platiteľ nemá faktúru, môže uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným dokladom osvedčujúcim nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom období,

d)

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

(2)

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) , c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

(3)

Ak v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) , má platiteľ právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

(4)

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

(5)

Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

§ 52 – Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku

Trvalý odkaz

Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze alebo ním uplatnenú pri dovoze, alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň.

Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

§ 52a

Trvalý odkaz

(1)

Na účely opravy odpočítanej dane podľa § 53 a 53a a úpravy odpočítanej dane podľa § 54 až 54d sa rozumie

a)

prvotným použitím prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 ,

b)

dlhodobým majetkom platiteľa majetok, ktorý platiteľ používa na účely svojho podnikania, okrem majetku nadobudnutého alebo majetku vytvoreného vlastnou činnosťou na účely ďalšieho predaja, a ktorého doba použiteľnosti je viac ako jeden rok.

(2)

Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a alebo podľa § 54d je

a)

päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) a d) ,

b)

20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) .

(3)

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a alebo podľa § 54d sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

§ 53 – Oprava odpočítanej dane

Trvalý odkaz

(1)

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ

a)

uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25 , ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň,

b)

uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25 alebo § 68d , ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň,

c)

uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa § 49 ods. 4 alebo ak platiteľ nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 , 3 alebo ods. 7 , dôjde k prvotnému použitiu,

(2)

Opravu odpočítanej dane podľa

a)

odseku 1 písm. a) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom

b)

odseku 1 písm. b) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane, a ak sa oprava základu dane vykoná podľa § 68d ods. 8 , oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil, a oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane s výnimkou podľa odseku 4,

c)

odseku 1 písm. c) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu alebo v ktorom sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde; to neplatí, ak k prvotnému použitiu nedôjde z dôvodov nezávislých od vôle platiteľa a platiteľ mal preukázateľne v úmysle použiť tovary alebo služby na podnikanie.

(3)

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.

(4)

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu.

(5)

Pri nezákonnom prisvojení si tovaru inou osobou, pri kúpe ktorého alebo jeho súčasti alebo vytvorení ktorého alebo jeho súčasti bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, je platiteľ povinný odviesť daň, ktorú z tohto tovaru odpočítal; výšku dane platiteľ vypočíta rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 , pričom platiteľ odvedie vypočítanú daň najviac do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil, že mu bol tovar odcudzený.

(6)

Platiteľ, ktorý odviedol daň podľa odseku 5, má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane, ak získa späť tovar, ktorý mu bol odcudzený, v rozsahu, v akom platiteľ použije späť získaný tovar na podnikanie s možnosťou odpočítania dane; opravu platiteľ vykoná v zdaňovacom období, v ktorom tovar získal späť, a to najviac do výšky dane odvedenej podľa odseku 5.

(7)

Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu.

(8)

Na účely opravy odpočítanej dane podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu sa použije sadzba dane platná v čase vzniku práva na odpočítanie dane.

§ 53a

Trvalý odkaz

(1)

Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) , pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie dane, a táto služba viedla k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku, je povinný opraviť odpočítanú daň z tejto služby v zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne.

(2)

Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 60. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 240. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Pri oprave odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku.

§ 53b – Oprava odpočítanej dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak

a)

úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby, z ktorého je osobou povinnou platiť daň dodávateľ podľa § 69 ods. 1 , v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku, alebo

b)

nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa písmena a) a po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25a ods. 2 písm. b) , c) alebo písm. f) a platiteľ dostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) , a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal tento doklad, a to v rozsahu, v akom za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil.

(2)

Ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, za ktoré úplne alebo čiastočne nezaplatil, až po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku, je povinný súčasne vykonať opravu odpočítanej dane v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil.

(3)

Pri oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane.

(4)

Platiteľ má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom

a)

došlo k úplnému alebo čiastočnému zaplateniu za dodanie tovaru alebo služby, a to vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru alebo služby, ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) , alebo

b)

platiteľ dostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b) po tom, čo nastala akákoľvek skutočnosť, na základe ktorej bol dodávateľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane podľa § 25a ods. 6 , a to vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru alebo služby.

(5)

Pri oprave opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane; ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 z dôvodu, že za dodanie tovaru alebo služby úplne nezaplatil, zohľadní aj úpravy odpočítanej dane, ktoré by bol povinný vykonať, ak by neopravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(6)

Ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo opravil opravenú odpočítanú daň podľa odseku 4, zohľadní tieto opravy pri úprave odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a alebo § 54d .

(7)

Platiteľ je povinný uviesť opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 a opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. j) .

(8)

Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

§ 54 – Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

Trvalý odkaz

(1)

Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, platiteľ zmení účel jeho použitia,

a)

je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku,

b)

má právo upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku.

(2)

Investičným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý majetok platiteľa, ktorým sú

a)

hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,

b)

stavby, 26a ) stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,

c)

nadstavby stavieb, prístavby stavieb, vstavby 26b ) a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali rozhodnutie o stavebnom zámere, 27 )

d)

nehmotný majetok 31 ) s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.

(3)

Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ

a)

investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,

b)

investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,

c)

investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky ročného koeficientu ( § 50 ods. 4 ) o hodnotu väčšiu ako 0,10.

(4)

Ak platiteľ nadobudne investičný majetok na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c) , pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

(5)

Zmena účelu použitia investičného majetku sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1 . Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0.

(6)

Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1 .

(7)

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane.

§ 54a

Trvalý odkaz

(1)

Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) , platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

a)

je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

b)

má právo upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

(2)

Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c) , pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

(3)

Zmena rozsahu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) alebo písm. c) sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0 eur.

(4)

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

§ 54b

Trvalý odkaz

(1)

Ak investičný majetok podľa § 54 ods. 2 prechádza na právneho nástupcu platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, je právny nástupca povinný pokračovať v úprave odpočítanej dane tohto investičného majetku podľa § 54 , § 54a a 54d .

(2)

Platiteľ, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane podľa § 10 ods. 1 , a platiteľ, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, sú povinní nadobúdateľovi oznámiť údaj o dani vzťahujúcej sa k nadobudnutému investičnému majetku podľa § 54 ods. 2 , údaj o odpočítanej dani a o vykonaných úpravách odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a a 54d .

(3)

Ak nadobúdateľ podniku alebo časti podniku alebo platiteľ, na ktorého prešiel investičný majetok platiteľa v rámci jeho rozdelenia odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, nemá k dispozícii údaje podľa odseku 2, predpokladá sa, že odpočítanie dane pri nadobudnutí investičného majetku bolo uplatnené v roku nadobudnutia tohto majetku právnym nástupcom, a to vo výške 100 % zo základu dane, ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku podľa osobitného predpisu. 31 )

§ 54c

Trvalý odkaz

(1)

Ak platiteľ nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2 a uplatňuje odpočítanie dane až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a alebo § 54d , je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

(2)

Na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a alebo § 54d vykonávanej platiteľom, ktorý nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2 , a vykonávanej platiteľom podľa § 68d ods. 2 sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v prílohe č. 1 rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil.

§ 54d

Trvalý odkaz

(1)

Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) , pri ktorom bola odpočítaná časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety alebo pri ktorom nebola odpočítaná daň, platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

a)

je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

b)

má právo upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

(2)

Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c) , pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

(3)

Zmena rozsahu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1.

(4)

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie.

§ 55 – Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa a pri oneskorenej registrácii platiteľa

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ môže výlučne v prvom zdaňovacom období uplatniť právo na odpočítanie dane viažucej sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, alebo ktoré nadobudne alebo prijme v postavení platiteľa, ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu 27a ) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26 ) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.

(2)

Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50 a § 51 ods. 1 a 5. Pri odpočítaní dane je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b , ktorú by bol povinný vykonať pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak by mal postavenie platiteľa.

(3)

Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, môže v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti podáva daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2 , uplatniť v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50 , § 51 ods. 1 , 3 a 5 a odseku 4 právo na odpočítanie dane inej ako v odseku 1, ktorá bola

a)

voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,

b)

ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 , 3 , 7 alebo ods. 9 ,

c)

ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 alebo § 11a alebo

d)

zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(4)

Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, môže odpočítať daň podľa odseku 3 v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak ku dňu podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie spĺňa podmienky podľa § 51 ods. 1.

(5)

Pri odpočítaní dane podľa odseku 3 je platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, povinný zohľadniť aj

a)

opravu odpočítanej dane podľa § 53b , ktorú by bol povinný vykonať, keby si registračnú povinnosť podľa § 4 alebo § 5 splnil včas, alebo

b)

úpravu odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a alebo § 54d , ktorú by bol povinný vykonať, keby si registračnú povinnosť podľa § 4 alebo § 5 splnil včas.

(6)

Na účely tohto zákona sa platiteľom, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, rozumie platiteľ, ktorý

a)

nepodal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 ,

b)

podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 oneskorene,

c)

nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5 ,

d)

splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5 oneskorene,

e)

nepodal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 alebo

f)

podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 oneskorene.

§ 55a

Trvalý odkaz

(1)

Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e .

(2)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak

a)

je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,

c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania

(3)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(4)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49 .

(5)

Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2 . Ak žiadateľ podľa zákona platného v inom členskom štáte uplatňuje osobitnú úpravu zodpovedajúcu ustanoveniam podľa § 65 , nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných na účel uskutočnenia cesty.

(6)

Žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68b alebo § 68c , má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) a c) ; splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) sa nevyžaduje.

§ 55b

Trvalý odkaz

(1)

Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane; ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Daňový úrad Bratislava bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať

a)

priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

elektronickú adresu žiadateľa,

c)

opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu, 27b )

d)

obdobie podľa § 55c ods. 1 , na ktoré sa žiadosť vzťahuje,

e)

vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) ,

f)

identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte,

g)

údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC).

(3)

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to:

a)

priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru,

c)

dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,

d)

základ dane a sumu dane v eurách,

e)

výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 a 4 ,

f)

v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 vyjadrenú v percentách,

g)

číselný kód podľa odseku 4, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby,

h)

bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu 27ba ) pri použití číselného kódu 9 podľa odseku 4 písm. i).

(4)

Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi:

a)

pohonná látka číselným kódom 1,

b)

nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2,

c)

výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b), číselným kódom 3,

d)

poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4,

e)

cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5,

f)

ubytovacie služby číselným kódom 6,

g)

jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7,

h)

vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8,

i)

výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9,

j)

iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10.

(5)

Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

(6)

Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa § 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku.

§ 55c

Trvalý odkaz

(1)

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na

a)

kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná pred vznikom daňovej povinnosti,

b)

dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje.

(3)

Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

(4)

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.

(5)

Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(6)

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je žiadateľ povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal. Vrátenie dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave základu dane a dane. Spolu s oznámením žiadateľ predloží elektronickými prostriedkami doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ je povinný vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia.

§ 55d

Trvalý odkaz

(1)

Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.

(2)

Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava požiadať o ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o dodatočné informácie a žiadosť o ďalšie dodatočné informácie sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu. 27bc )

(3)

Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa § 55b ods. 5 .

(4)

Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.

(5)

Ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

(6)

Ak Daňový úrad Bratislava žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

(7)

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.

(8)

Daňový úrad Bratislava vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte, ak ju nemožno použiť podľa osobitného predpisu. 27bd ) Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.

(9)

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu. 27c )

(10)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu. 27d ) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.

(11)

Daňový úrad Bratislava vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane vykonanej podľa § 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa § 55c ods. 5 , Daňový úrad Bratislava rozhodne o zvýšení alebo znížení dane na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane.

(12)

Na účely § 55c ods. 6 a odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.

§ 55e

Trvalý odkaz

(1)

Ak Daňový úrad Bratislava nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d ods. 7 , žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu. 27e )

(2)

Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa § 55d ods. 4 , alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods. 5 .

§ 55f

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami na webovom sídle finančného riaditeľstva. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 ; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.

(2)

Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis. 27f )

§ 55g

Trvalý odkaz

(1)

Finančné riaditeľstvo bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti.

(2)

Finančné riaditeľstvo neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi finančné riaditeľstvo elektronickými prostriedkami platiteľovi.

§ 56

Trvalý odkaz

(1)

Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskej únie obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba z tretieho štátu“), má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2.

(2)

Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak

a)

je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle nezdržiavala,

c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania

d)

by daň bola odpočítateľná podľa § 49 .

(3)

Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2 .

(4)

Zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a až 68c v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c , má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 ; splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. c) a § 58 ods. 5 sa nevyžaduje.

§ 57

Trvalý odkaz

(1)

Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane je uvedený v prílohe č. 2 . Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane; ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane môže podať zahraničná osoba z tretieho štátu aj za obdobie kalendárneho polroka, ak suma dane, ktorej vrátenie žiada, je najmenej 1 000 eur, a ak taká žiadosť bola podaná za prvý kalendárny polrok, suma dane, ktorej vrátenie žiada za druhý kalendárny polrok, je najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane za kalendárny polrok sa podáva najneskôr v lehote podľa odseku 1.

(3)

Žiadosť o vrátenie dane za druhý kalendárny polrok sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do žiadosti za prvý kalendárny polrok a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

(4)

Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

a)

originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane,

b)

potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č. 3 .

(5)

Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

a)

spĺňa podmienky podľa § 56 ods. 2 ,

b)

údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,

c)

sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.

§ 58

Trvalý odkaz

(1)

Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnej osobe z tretieho štátu do 60 dní od ich predloženia; tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť.

(2)

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový úrad Bratislava môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane.

(3)

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu. 27c )

(4)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu 27d ) a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na základe nepravdivých údajov.

(5)

Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu, ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.

(6)

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je zahraničná osoba z tretieho štátu povinná vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadala. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava, že dostala doklad o oprave základu dane a dane, a to najneskôr do 60 dní odo dňa, keď tento doklad dostala. Spolu s oznámením zahraničná osoba z tretieho štátu predloží doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava vydá zahraničnej osobe z tretieho štátu rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vrátiť daň do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

§ 59

Trvalý odkaz

(1)

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.

(2)

Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.

(3)

Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

a)

celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 100 eur,

b)

má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom,

c)

vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený,

d)

vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskej únie, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“), alebo v informačnom systéme na to určenom.

(4)

Vrátenie dane sa uplatňuje u

a)

platiteľa, ktorý tovar predal,

b)

osoby, ktorú platiteľ podľa písmena a) poveril vrátením dane, alebo

c)

osoby, ktorú cestujúci poveril, aby v jeho mene uplatnila vrátenie dane, ak táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s finančným riaditeľstvom.

(5)

Dohoda podľa odseku 4 písm. c) obsahuje najmä

a)

spôsob potvrdzovania vývozu tovaru colným úradom,

b)

spôsob overenia splnenia podmienok na vrátenie dane,

c)

spôsob podávania žiadosti o vrátenie dane,

d)

spôsob a rozsah evidencie dokladov o predaji tovaru a spôsob identifikácie cestujúcich,

e)

spôsob a lehoty uchovávania elektronicky predložených dokladov týkajúcich sa vrátenia dane.

(6)

Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.

§ 60

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:

a)

svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň,

b)

dátum predaja tovaru,

c)

druh a množstvo predaného tovaru,

d)

predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane,

e)

meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho.

(2)

Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane ( § 59 ods. 3 a 6 ) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.

(3)

Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.

(4)

Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

(5)

Ak sa vrátenie dane uplatňuje u poverenej osoby podľa § 59 ods. 4 písm. c) , táto osoba vráti daň cestujúcemu po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane ( § 59 ods. 1 , 3 a 6 ) na základe elektronicky predloženého dokladu o kúpe tovaru a potvrdenia vývozu tovaru colným úradom.

(6)

Daň vrátenú podľa odseku 5 uplatní poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň vrátená cestujúcemu. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane je zoznam dokladov o kúpe tovaru, z ktorých bola vrátená daň. Zoznam dokladov o kúpe tovaru sa uvádza v členení podľa cestujúcich a obsahuje údaje v rozsahu dohodnutom podľa § 59 ods. 5 písm. d) .

(7)

Žiadosť o vrátenie dane a príloha k tejto žiadosti podľa odseku 6 sa podáva na tlačive, ktorého vzor uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(8)

Daňový úrad Bratislava vráti poverenej osobe podľa § 59 ods. 4 písm. c) sumu dane uplatnenú v žiadosti o vrátenie dane v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku do 30 dní od jej podania; ak sa daň vráti v požadovanej výške, rozhodnutie sa nevydá.

(9)

Poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) uchováva doklady, ktoré jej boli predložené cestujúcimi, po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnila v žiadosti o vrátenie dane, a na požiadanie Daňového úradu Bratislava je povinná umožniť prístup k týmto dokladom, ich sťahovanie a používanie.

§ 61

Trvalý odkaz

(1)

Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, 23 ) a medzinárodné organizácie 24 ) a ich pracovníci (ďalej len „zahraničný zástupca“) majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu.

(2)

Zahraničnými zástupcami sú

a)

diplomatické misie a konzulárne úrady so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,

b)

diplomatické misie a konzulárne úrady, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,

c)

medzinárodné organizácie alebo oblastné úradovne medzinárodných organizácií (ďalej len „medzinárodná organizácia“), ktoré sú zriadené podľa medzinárodných zmlúv,

d)

diplomatickí zástupcovia misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

e)

konzulárni úradníci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou honorárnych konzulov,

f)

členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

g)

konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou zamestnancov konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,

h)

pracovníci medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike a sú trvalo pridelení na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

(3)

Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto odseku sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.

(4)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov, pohonných látok, stavieb a stavebných prác.

(5)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a pohonných látok.

(6)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená

a)

v cene jedného osobného automobilu na každého akreditovaného člena alebo úradníka počas dvoch rokov,

b)

v cenách najviac troch úžitkových automobilov počas dvoch rokov vrátane dane zaplatenej v cenách pohonných látok,

c)

v cenách pohonných látok na jeden osobný automobil v rozsahu najviac 4 000 litrov ročne.

(7)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre

a)

vedúceho misie 3 319,39 eura,

b)

vedúceho konzulárneho úradu 3 319,39 eura,

c)

člena diplomatického personálu 2 655,51 eura,

d)

člena administratívneho a technického personálu 1 991,64 eura.

(8)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

(9)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok.

(10)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre

a)

vedúceho misie 1 659,70 eura,

b)

vedúceho konzulárneho úradu 1 659,70 eura,

c)

člena diplomatického personálu 995,82 eura,

d)

člena administratívneho a technického personálu 497,91 eura.

(11)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 1 991,64 eura za kalendárny rok.

(12)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu na jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

(13)

Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným diplomatickým evidenčným číslom CD, CC alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň podľa odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily sa zničia alebo odcudzia, zahraničnému zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo úžitkového automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu podľa prvej vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, automobil predá alebo daruje, je povinný vrátenú daň vrátiť; to neplatí, ak zahraničný zástupca predá alebo daruje tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca podľa ods. 2 písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v Slovenskej republike do šiestich mesiacov od registrácie tohto automobilu podľa prvej vety, je povinný vrátiť vrátenú daň. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 3.

(14)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní stavby a stavebných prác, ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v prípade, ak vysielajúci štát potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám a konzulárnym úradom.

(15)

Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu 6 ) je oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umožnené vrátenie dane podľa odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 62

Trvalý odkaz

(1)

Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 . Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí elektronicky Daňovému úradu Bratislava splnenie podmienky vzájomnosti podľa § 61 ods. 3 . Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka.

(2)

Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa § 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu.

(3)

Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.

(4)

Daňový úrad Bratislava opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi.

(5)

Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok.

(6)

Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká.

§ 62a – a

Trvalý odkaz

Vrátenie dane Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie

(1)

Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov alebo služieb určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije tovar alebo služby okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(2)

Nárok na vrátenie dane podľa odseku 1 sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.

(3)

Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane a vráti daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(4)

Ak sa po podaní žiadosti podľa odseku 2 prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Daňový úrad Bratislava.

(5)

Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 a rozhodnutie o vrátení dane už bolo vydané, Daňový úrad Bratislava toto rozhodnutie zruší. Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 len čiastočne, Daňový úrad Bratislava novým rozhodnutím zruší rozhodnutie o vrátení dane a určí sumu dane, na vrátenie ktorej má Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie nárok.

(6)

Ak bolo rozhodnutie zrušené podľa odseku 5 a ak už bola daň vrátená, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť vrátenú daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5; ak bola určená suma dane na vrátenie podľa odseku 5 druhej vety, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť rozdiel medzi pôvodne vrátenou sumou dane a daňou, na vrátenie ktorej má nárok, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5.

§ 63

Trvalý odkaz

Oslobodenie od dane pri dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu a vrátenie dane Ministerstvu obrany Slovenskej republiky

(1)

Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb v tuzemsku

a)

ozbrojeným silám iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí,

b)

ozbrojeným silám iného členského štátu, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

(2)

Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 1 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane 27g ) potvrdeným Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ktoré sú ozbrojené sily podľa odseku 1 povinné odovzdať platiteľovi najneskôr pri dodaní tovaru alebo služby.

(3)

Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky má nárok na vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb. Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb a doklady o dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu; ak je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 z kúpených tovarov a služieb Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, k žiadosti sa musia doložiť aj doklady preukazujúce uvedenie základu dane a dane z týchto tovarov a služieb v daňovom priznaní.

§ 64 – Vrátenie dane neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému krížu

Trvalý odkaz

(1)

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby 28 ) a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskej únie na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť.

(2)

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž uplatňujú nárok na vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musí doložiť

a)

doklad o kúpe tovaru od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane,

b)

colné vyhlásenie o vývoze tovaru.

§ 64a

Trvalý odkaz

Na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15 , 19 , 22 , 25 , 26 , 49 , 50 , 51 , 53 , 55 , 74 , 77 , 78 a príloha č. 1 , ak ustanovenia § 65 až 68d o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak.

§ 65 – Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu“) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária“), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

(2)

Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.

(3)

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.

(4)

Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.

(5)

Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50 , pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.

(6)

Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.

(7)

Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 47 ods. 12 . Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti.

(8)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3 a záznamy o oprave základu dane podľa odsekov 10 a 11 a podľa § 25a .

(9)

Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.

(10)

Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a)

sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb nižšie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b)

nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane.

(11)

Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a)

sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb vyššie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b)

nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.

(12)

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.

§ 66 – Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto ustanovenia

a)

umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5 ,

b)

starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov,

c)

použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene,

d)

obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja,

e)

predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

(2)

Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a)

zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 alebo ktorá nemá tento status podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, alebo nezdaniteľnou osobou,

b)

osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,

c)

iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

(3)

Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.

(4)

Na účely odseku 3 je

a)

predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo od tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov (výdavkov) ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav a ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), súčasťou predajnej ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve,

b)

kúpnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu podľa písmena a), ktoré obchodník zaplatil alebo má zaplatiť dodávateľovi.

(5)

Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní

a)

umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol; v tých prípadoch sa kúpnou cenou podľa odseku 4 rozumie všetko, čo tvorí základ dane a daň uplatnenú alebo vyrubenú pri dovoze tovaru,

b)

umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca.

(6)

Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.

(7)

Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.

(8)

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň

a)

zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,

b)

voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.

(9)

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane podľa odseku 3 viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov.

(10)

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

(11)

Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4 . Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň

a)

zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,

b)

voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.

(12)

Odpočítať daň podľa odseku 11 môže obchodník najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vznikne daňová povinnosť pri dodaní tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka.

(13)

Osobitná úprava uplatňovania dane sa nevzťahuje na nové dopravné prostriedky ( § 11 ods. 12 ) dodané z tuzemska do iného členského štátu.

(14)

Nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 .

(15)

Ustanovenia o oslobodení od dane dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 , prípadne podľa § 45 sa nevzťahujú na dodanie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava.

(16)

Ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n) .

§ 67 – Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom

a)

je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac,

b)

sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80 %.

(2)

Národná banka Slovenska vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 1 písm. b). Zoznam bude uverejnený vo Vestníku Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska informuje každoročne do 1. júla Európsku komisiu o zlatých minciach, ktoré sa obchodujú v Slovenskej republike.

(3)

Od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

(4)

Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.

(5)

Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň

a)

ním uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa odseku 4,

b)

voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

c)

ním uplatnenú pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

d)

zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

e)

voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.

(6)

Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže odpočítať daň z tovarov a služieb prijatých na túto činnosť.

§ 68

Trvalý odkaz

(1)

Osobitná úprava podľa

a)

§ 68a sa vzťahuje na dodanie služby zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie s miestom dodania podľa § 16 na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území Európskej únie,

b)

§ 68b sa vzťahuje na

c)

§ 68c sa vzťahuje na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielke, ak vlastná hodnota zásielky nepresahuje 150 eur a tovar nie je predmetom spotrebnej dane.

(2)

Na účely uplatňovania osobitných úprav podľa odseku 1 sa daňovým priznaním rozumie podanie, ktoré obsahuje údaje podľa osobitného predpisu 28aa ) potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala splatnou v každom členskom štáte.

(3)

Zdaniteľná osoba, ktorá sa rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a , § 68b alebo § 68c , je povinná doručovať písomnosti týkajúce sa osobitnej úpravy daňovému úradu elektronickými prostriedkami; spôsob doručovania písomností elektronickými prostriedkami podľa osobitného predpisu 28ab ) sa nevzťahuje na podávanie písomností zdaniteľnou osobou, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu. 28ab )

(4)

Písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a , § 68b alebo podľa § 68c sa doručujú zdaniteľnej osobe, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu, elektronickými prostriedkami; písomnosti sa doručujú na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti a za deň doručenia sa považuje deň odoslania dátovej správy.

§ 68a – Osobitná úprava uplatňovania dane na služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie

Trvalý odkaz

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 14 je

a)

zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

b)

členským štátom identifikácie členský štát, ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie zvolí pre oznámenie, že začala na území Európskej únie dodávať služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) ,

c)

členským štátom spotreby členský štát, v ktorom je miesto dodania služby uvedenej v § 68 ods. 1 písm. a) .

(2)

Ak si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) , zvolí za členský štát identifikácie tuzemsko, oznámi Daňovému úradu Bratislava začatie tejto činnosti. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, vyhlásenie, že nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie, a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise. 28aa ) Daňový úrad Bratislava oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy a súčasne jej pridelí a oznámi osobitné identifikačné číslo pre daň s predponou EU na účely uplatňovania osobitnej úpravy; toto číslo sa môže použiť len na účely uplatňovania osobitnej úpravy. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(3)

Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, Daňový úrad Bratislava vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

(4)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá má povolenie podľa odseku 2, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) .

(5)

Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava.

(6)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(7)

Daňový úrad Bratislava zruší zdaniteľnej osobe neusadenej na území Európskej únie povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme osobitné identifikačné číslo pre daň, ak

a)

táto zdaniteľná osoba oznámi Daňovému úradu Bratislava, že prestala dodávať služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) ,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala dodávať služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) ,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(8)

Daňový úrad Bratislava o zrušení povolenia podľa odseku 7 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

(9)

Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2 , je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(10)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná v daňovom priznaní uviesť

a)

osobitné identifikačné číslo pre daň s predponou EU pridelené v tuzemsku,

b)

celkovú hodnotu služieb podľa § 68 ods. 1 písm. a) bez dane dodaných v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť.

(11)

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a ) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

(12)

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet daňového úradu.

(13)

Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V nasledujúcom daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodanú službu podľa odseku 11.

(14)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v rozsahu podľa osobitného predpisu, 28ac ) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) . Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy Daňovému úradu Bratislava na požiadanie.

§ 68b

Trvalý odkaz

Osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie, určité domáce dodania tovaru a služby dodané pre osoby iné ako zdaniteľné osoby

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 20 je

a)

zdaniteľnou osobou neusadenou v členskom štáte spotreby zdaniteľná osoba, ktorá má na území Európskej únie sídlo alebo prevádzkareň a nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte spotreby,

b)

členským štátom identifikácie členský štát,

c)

členským štátom spotreby členský štát, v ktorom

(2)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar podľa § 68 ods. 1 písm. b) prvého bodu a tretieho bodu , a zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby, ktorá dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) druhého bodu , rozhodnú pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko alebo si tuzemsko zvolia ako členský štát identifikácie, oznámia daňovému úradu začatie tejto činnosti. Zdaniteľné osoby podľa prvej vety musia v oznámení o začatí činnosti uviesť obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise. 28aa ) Daňový úrad oznámi zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy a súčasne jej pridelí a oznámi identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak táto zdaniteľná osoba nemá v tuzemsku pridelené identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(3)

Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

(4)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 sa nesmie identifikovať na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy v inom členskom štáte.

(5)

Pri uplatňovaní osobitnej úpravy používa zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 identifikačné číslo pre daň, ktoré jej bolo pridelené v tuzemsku ako platiteľovi podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , alebo ktoré jej bolo pridelené podľa § 7 , § 7a alebo podľa odseku 2.

(6)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) .

(7)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. b) druhom bode a štvrtom bode, ktorej daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začala uplatňovať osobitnú úpravu.

(8)

Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná oznámiť daňovému úradu.

(9)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(10)

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe uvedenej v odseku 2 povolenie uplatňovať osobitnú úpravu, ak

a)

táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. b) ,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. b) ,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(11)

Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odseku 10 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Zrušením povolenia zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy.

(12)

Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2 , je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom tovar a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(13)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť

a)

identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,

b)

celkovú hodnotu tovarov a služieb podľa § 68 ods. 1 písm. b) bez dane dodaných v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť.

(14)

Ak sa tovar odosiela alebo prepravuje z iných členských štátov, zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť aj celkovú hodnotu dodaných tovarov podľa § 68 ods. 1 písm. b) bez dane, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov, z ktorých sa tovar odosiela alebo prepravuje, ak sa uskutočňuje

a)

predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie podľa § 14 ods. 1 písm. a) ,

b)

predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie podľa § 8 ods. 7 prvej vety a určité domáce dodanie tovaru podľa § 68 ods. 1 písm. b) tretieho bodu .

(15)

Ak zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. a), daňové priznanie musí obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné číslo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil. Ak zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. b), daňové priznanie musí obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil.

(16)

Ak má zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských štátoch, z ktorých dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) , v daňovom priznaní je povinná uviesť údaje podľa odseku 13 písm. b) za každý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, a identifikačné číslo pre daň prevádzkarne alebo daňové identifikačné číslo prevádzkarne.

(17)

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a ) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

(18)

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet daňového úradu.

(19)

Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V tomto nasledujúcom daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar alebo službu podľa odseku 17.

(20)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná viesť záznamy o dodaných tovaroch a službách podľa § 68 ods. 1 písm. b) v rozsahu podľa osobitného predpisu, 28ac ) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala tovar alebo službu podľa § 68 ods. 1 písm. b) . Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

§ 68c – Osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov

Trvalý odkaz

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 25 je

a)

zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

b)

sprostredkovateľom zdaniteľná osoba so sídlom alebo prevádzkarňou na území Európskej únie, ktorú zdaniteľná osoba uskutočňujúca predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov určila ako osobu povinnú platiť daň a plniť povinnosti ustanovené touto osobitnou úpravou v jej mene a na jej účet,

c)

členským štátom identifikácie členský štát,

d)

členským štátom spotreby členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi.

(2)

Osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 na predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) môže uplatňovať

a)

platiteľ, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g a ktorý má v tuzemsku sídlo, alebo platiteľ, ktorý má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie,

b)

zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo prevádzkareň v treťom štáte, s ktorým Európska únia uzatvorila dohodu o vzájomnej pomoci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti dane z pridanej hodnoty, a ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku z tohto tretieho štátu,

c)

zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie iná ako zdaniteľná osoba podľa písmena b), len ak je zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku alebo má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie,

d)

zdaniteľná osoba usadená na území Európskej únie, okrem zdaniteľnej osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa písmena a), alebo nie je identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4 , § 4b alebo § 4c alebo ktorá je v inom členskom štáte identifikovaná pre osobitnú úpravu pre malé podniky, alebo zdaniteľná osoba podľa písmena b), ak sa rozhodne byť zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku alebo má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie.

(3)

Osobitná úprava uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 sa vzťahuje len na tovar, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný z územia tretích štátov v zásielke, ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur.

(4)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) a ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko alebo si tuzemsko zvolí ako členský štát identifikácie, je povinná predtým, ako začne uplatňovať osobitnú úpravu, oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise. 28aa ) Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad jej oznámi, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(5)

Ak sa sprostredkovateľ rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, ktorá uskutočňuje alebo chce uskutočňovať predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) , a členským štátom identifikácie je tuzemsko, sprostredkovateľ je povinný predtým, ako začne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu, identifikačné číslo pre daň sprostredkovateľa a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise. 28aa ) Ak sprostredkovateľ spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, daňový úrad mu oznámi, že mu povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(6)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) a ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko, je sprostredkovateľ povinný oznámiť daňovému úradu túto zdaniteľnú osobu predtým, ako táto zdaniteľná osoba začne uplatňovať osobitnú úpravu. V oznámení musí sprostredkovateľ uviesť svoje evidenčné identifikačné číslo pridelené podľa odseku 7 písm. b) a obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo zastúpenej zdaniteľnej osoby. Ak zastúpená zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad oznámi sprostredkovateľovi, že zdaniteľnej osobe povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(7)

Daňový úrad na účely uplatňovania osobitnej úpravy pridelí

a)

zdaniteľnej osobe, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, identifikačné číslo pre daň s predponou IM,

b)

sprostredkovateľovi evidenčné identifikačné číslo s predponou IN,

c)

sprostredkovateľovi identifikačné číslo pre daň s predponou IM pre každú zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje.

(8)

Identifikačné číslo pre daň pridelené podľa odseku 7 písm. a) a c) a evidenčné identifikačné číslo pridelené podľa odseku 7 písm. b) sa môže použiť len na účely uplatňovania osobitnej úpravy.

(9)

Zdaniteľná osoba, ktorá má povolenie na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 25, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky predaje tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) .

(10)

Zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov, si môže zvoliť na uplatňovanie osobitnej úpravy len jedného sprostredkovateľa.

(11)

Ak zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo odseku 6 nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie.

(12)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a sprostredkovateľ uvedený v odseku 1 písm. c) piatom bode, ktorým daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, sú viazaní svojím rozhodnutím uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začali uplatňovať osobitnú úpravu.

(13)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní oznámiť daňovému úradu každú zmenu údajov v oznámení podľa odseku 4, 5 alebo odseku 6.

(14)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebudú spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(15)

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm. a), ak

a)

táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c) ,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c) ,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(16)

Daňový úrad zruší sprostredkovateľovi povolenie uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby a odníme evidenčné identifikačné číslo podľa odseku 7 písm. b), ak sprostredkovateľ

a)

počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov nekonal ako sprostredkovateľ,

b)

prestal spĺňať podmienky na to, aby konal ako sprostredkovateľ, alebo

c)

opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(17)

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm. c), ak

a)

sprostredkovateľ oznámi daňovému úradu, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c) ,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c) ,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy,

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy alebo

e)

sprostredkovateľ oznámi daňovému úradu, že prestal zastupovať túto zdaniteľnú osobu.

(18)

Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odsekov 15, 16 alebo odseku 17 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

(19)

Pri predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) , na ktorý sa uplatňuje osobitná úprava, vzniká daňová povinnosť dodaním tovaru; tovar sa považuje za dodaný dňom prijatia platby.

(20)

Zdaňovacím obdobím, za ktoré sú zdaniteľná osoba a sprostredkovateľ povinní podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2 , je kalendárny mesiac; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa neuskutočnil predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) . Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(21)

Daňové priznanie musí obsahovať tieto údaje:

a)

identifikačné čísla podľa odseku 7,

b)

celkovú hodnotu predaja tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) bez dane, pri ktorom vznikla daňová povinnosť v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť.

(22)

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a ) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia kurz určený a vyhlásený.

(23)

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet daňového úradu.

(24)

Každá zmena údajov z pôvodného daňového priznania sa uvedie v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V tomto nasledujúcom daňovom priznaní sa uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa pri predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) úhrada uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar podľa odseku 22.

(25)

Zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu a nie je zastúpená sprostredkovateľom, a sprostredkovateľ sú povinní viesť záznamy o predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) v rozsahu podľa osobitného predpisu, 28ac ) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodal tovar. Osoby podľa prvej vety sú povinné elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

§ 68d – Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ registrovaný podľa § 4 sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 3 až 13, ak

a)

za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat 100 000 eur a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat 100 000 eur a

b)

na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie.

(2)

Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 3 až 13, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.

(3)

Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 , okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a 47 .

(4)

Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby; ak platiteľ postúpi pohľadávku, daňová povinnosť vzniká dňom postúpenia pohľadávky a základom dane je cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu. Faktúra vyhotovená platiteľom podľa odseku 2 okrem faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) , ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak platiteľ takú slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19 . Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

(5)

Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa odseku 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa odseku 2 dodávateľovi; ak platiteľ zaplatí za tovar alebo službu inej osobe ako dodávateľovi z dôvodu postúpenia pohľadávky, právo odpočítať daň vznikne dňom zaplatenia tejto inej osobe. Ak platiteľ podľa odseku 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

(6)

Ak platiteľ podľa odseku 2 uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 , § 54a alebo § 54d , je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

(7)

Odpočítanie dane podľa § 55 môže platiteľ podľa odseku 2 uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

(8)

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1 , ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

(9)

Platiteľ podľa odseku 2 má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.

(10)

Platiteľ podľa odseku 2 sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy. Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu.

(11)

Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak

a)

v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat 100 000 eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat,

b)

sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny,

c)

je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie,

d)

sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku,

e)

je fyzickou osobou pokračujúcou v podnikaní po úmrtí platiteľa podľa § 83 , a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve,

f)

nastane skutočnosť na zmenu registrácie pre daň podľa § 6a ods. 2 , a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala.

(12)

Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy podľa odseku 11 platiteľ alebo jeho právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil.

(13)

Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa § 81 ods. 4 , vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal.

(14)

Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur, ak

a)

platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil podmienky podľa odseku 1,

b)

platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 10 alebo odseku 11,

c)

platiteľ podľa odseku 2 na faktúre neuvedie slovnú informáciu podľa odseku 4.

(15)

Pri určení výšky pokuty podľa odseku 14 prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

(16)

Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.

(17)

Oznámenie podľa odsekov 2, 10 a 12 sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

§ 68e – Na účely uplatňovania osobitných úprav podľa § 68f a 68g je

Trvalý odkaz

a)

ročným obratom v tuzemsku celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15 ,

b)

ročným obratom v Únii celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou na území Európskej únie počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15 a podľa ustanovení zákonov platných v iných členských štátoch zodpovedajúcich § 4 ods. 15.

§ 68f – Osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby

Trvalý odkaz

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 7 je

a)

malým podnikom zahraničnej osoby zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, ak v

b)

členským štátom usadenia iný členský štát, na území ktorého má malý podnik zahraničnej osoby sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(2)

Dodanie tovaru a služby uskutočnené v tuzemsku malým podnikom zahraničnej osoby je oslobodené od dane, ak je malý podnik zahraničnej osoby v členskom štáte usadenia identifikovaný pre túto osobitnú úpravu, a to odo dňa, kedy mu bolo príslušným orgánom členského štátu usadenia oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, do dňa podľa odseku 5 alebo do okamihu podľa odseku 6.

(3)

Na malý podnik zahraničnej osoby sa v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa odseku 2, nevzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ani povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 .

(4)

Ak malý podnik zahraničnej osoby nesplní povinnosť ustanovenú zákonom platným v členskom štáte usadenia zodpovedajúcu § 68g ods. 8 , je povinný za príslušný kalendárny štvrťrok oznámiť daňovému úradu dodania tovarov a služieb oslobodené od dane podľa odseku 2 elektronickými prostriedkami na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota na splnenie tejto povinnosti; táto povinnosť sa vzťahuje aj na malý podnik zahraničnej osoby, ktorý v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal žiadne takéto tovary alebo služby. Ak sa na malý podnik zahraničnej osoby nevzťahuje povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu, 28ab ) spôsob podania tlačiva podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(5)

Ak sa malý podnik zahraničnej osoby rozhodne prestať uplatňovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, toto oslobodenie sa prestane uplatňovať

a)

od prvého dňa kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, v ktorom malý podnik zahraničnej osoby oznámi príslušnému orgánu členského štátu usadenia rozhodnutie prestať uplatňovať toto oslobodenie v tuzemsku, alebo

b)

od prvého dňa druhého mesiaca kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, v ktorom malý podnik zahraničnej osoby oznámi príslušnému orgánu členského štátu usadenia rozhodnutie prestať uplatňovať toto oslobodenie, ak bolo toto rozhodnutie oznámené počas posledného mesiaca kalendárneho štvrťroka.

(6)

Zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, nemôže uplatňovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, počnúc

a)

prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla 50 000 eur,

b)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 62 500 eur alebo

c)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 100 000 eur.

(7)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 6 nemôže uplatňovať oslobodenie od dane podľa odseku 2 ani počas kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat podľa odseku 6 písm. a), b) alebo písm. c).

(8)

Ak príslušný orgán členského štátu usadenia neoznámil alebo nepotvrdil zdaniteľnej osobe individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko z dôvodu, že nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 7, zdaniteľná osoba môže podať námietku v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku miestne príslušnému daňovému úradu v lehote do 30 dní odo dňa, kedy bola zdaniteľná osoba o tejto skutočnosti príslušným orgánom členského štátu usadenia vyrozumená. Podaná námietka musí byť vecne odôvodnená a zdaniteľná osoba je povinná preukázať, že námietka je podaná v lehote podľa prvej vety.

§ 68g – Osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

Trvalý odkaz

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 16 je malým podnikom tuzemskej osoby zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, 100 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, 100 000 eur.

(2)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, chce uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje najmä

a)

obchodné meno alebo názov zdaniteľnej osoby, predmet podnikania, právnu formu a adresu,

b)

členský štát alebo členské štáty, v ktorých chce zdaniteľná osoba uplatňovať túto osobitnú úpravu, s uvedením identifikačného čísla pre daň alebo daňového registračného čísla, ak jej bolo v príslušnom členskom štáte pridelené,

c)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, počas kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podané, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak nedodala v príslušnom období v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby,

d)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, od začiatku prebiehajúceho kalendárneho roka do podania oznámenia, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak nedodala v príslušnom období v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby.

(3)

Ak v inom členskom štáte nie je možné uplatňovať osobitnú úpravu po dobu dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku, v ktorom bol presiahnutý ročný obrat ustanovený týmto členským štátom, na účely odseku 2 písm. c) sa uvádza celková hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou v tomto členskom štáte počas dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podľa odseku 2 podané.

(4)

Ak podané oznámenie podľa odseku 2 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, je zdaniteľná osoba povinná podať opravné oznámenie bezodkladne po tom, ako neúplnosť alebo nesprávnosť údajov zistila alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom oznámení.

(5)

Ak je zdaniteľná osoba podľa odseku 2 malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi jej každý členský štát podľa odseku 2 písm. b), ktorý spôsobom podľa osobitného predpisu 28af ) potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, a každý členský štát, ktorý spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. Rozhodnutie podľa prvej vety musí byť malému podniku tuzemskej osoby doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia podľa odseku 4, ak aspoň jeden členský štát v lehote podľa osobitného predpisu 28af ) potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, alebo bezodkladne po tom, ako bolo prvé takéto potvrdenie doručené po uplynutí lehoty podľa osobitného predpisu; ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského štátu podľa odseku 2 písm. b) o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tomto členskom štáte alebo členský štát podľa odseku 2 písm. b) požiadal daňový úrad o predĺženie lehoty podľa osobitného predpisu, daňový úrad bezodkladne oznámi malému podniku tuzemskej osoby potvrdenie o splnení podmienok alebo potvrdenie o nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území tohto členského štátu po tom, ako ho získa. Ak všetky členské štáty podľa odseku 2 písm. b) potvrdili, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na ich území, daňový úrad mu individuálne identifikačné číslo s príponou EX nepridelí; rozhodnutie musí byť malému podniku tuzemskej osoby doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia podľa odseku 4, ak bolo potvrdenie o nesplnení podmienok doručené od všetkých členských štátov v lehote podľa osobitného predpisu, alebo bezodkladne po tom, ako daňový úrad získa potvrdenie od posledného členského štátu. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety alebo podľa tretej vety nie je možné podať odvolanie.

(6)

Ak členský štát podľa odseku 2 písm. b) spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje právny predpis tohto členského štátu.

(7)

Ak zdaniteľná osoba podľa odseku 2 nie je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad jej nepridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Rozhodnutie podľa prvej vety musí byť zdaniteľnej osobe doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia podľa odseku 4.

(8)

Malý podnik tuzemskej osoby je povinný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňoval osobitnú úpravu, podať výkaz na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva; ak koniec lehoty na podanie výkazu pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Malý podnik tuzemskej osoby vo výkaze podľa prvej vety uvedie tieto údaje:

a)

individuálne identifikačné číslo s príponou EX,

b)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných v tuzemsku v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15 , alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v tuzemsku žiadne takéto tovary alebo služby,

c)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných v iných členských štátoch v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa ustanovení zákonov platných v týchto členských štátoch zodpovedajúcich § 4 ods. 15 , v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby.

(9)

Ak malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa odseku 2

a)

pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, je povinný v prvom výkaze podľa odseku 8 uviesť ako súčasť hodnôt uvedených v odseku 8 písm. b) a c) aj hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa odseku 8 písm. b) a c) za obdobie od podania oznámenia podľa odseku 2 do skončenia kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo toto oznámenie podané,

b)

počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, neuvádza v prvom výkaze podľa odseku 8 ako súčasť hodnôt uvedených v odseku 8 písm. b) a c) hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa odseku 8 písm. b) a c) v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré uviedol v tomto oznámení.

(10)

Ak podaný výkaz podľa odseku 8 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, je malý podnik tuzemskej osoby povinný podať za príslušný kalendárny štvrťrok opravný výkaz bezodkladne po tom, ako neúplnosť alebo nesprávnosť údajov zistil alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom výkaze.

(11)

Ak malý podnik tuzemskej osoby pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom v inom členskom štáte prijíma platbu v cudzej mene, táto platba sa na účely splnenia povinnosti ustanovenej v odseku 2 písm. c) a d) a odseku 8 písm. c) prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v prvý deň príslušného kalendárneho roka alebo nasledujúci deň, ak nebol tento kurz v prvý deň príslušného kalendárneho roka určený a vyhlásený.

(12)

Ak malý podnik tuzemskej osoby podľa odseku 5 chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom osobitnú úpravu uplatňuje, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2; ak malý podnik tuzemskej osoby oznámi túto skutočnosť pred doručením oznámenia daňového úradu o potvrdení splnenia alebo nesplnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území posledného z členských štátov podľa odseku 2 písm. b), považuje sa táto skutočnosť za oznámenú malým podnikom tuzemskej osoby v deň doručenia oznámenia daňového úradu. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené. Malý podnik tuzemskej osoby nie je povinný v oznámení podľa prvej vety uviesť údaje podľa odseku 2 písm. c) a d), ktoré uviedol vo výkazoch podaných podľa odseku 8; v prípade, že podané oznámenie obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, na postup malého podniku tuzemskej osoby sa primerane vzťahuje odsek 4. Ak členský štát, v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu, spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby. Ak členský štát, v ktorom malý podnik tuzemskej osoby chce uplatňovať osobitnú úpravu, spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby; na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje odsek 6. Na postup daňového úradu podľa štvrtej vety alebo piatej vety sa primerane vzťahuje odsek 5.

(13)

Ak sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte oznámenom daňovým úradom podľa odseku 5 alebo odseku 12 alebo sa rozhodne skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené, a označenie každého členského štátu, v ktorom sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu, alebo vyznačenie skutočnosti, že sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v členskom štáte označenom v oznámení podľa prvej vety alebo v žiadnom členskom štáte, ak v tomto oznámení vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak bolo oznámenie doručené počas posledného mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Ak malý podnik tuzemskej osoby v oznámení podľa prvej vety vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX ku dňu, počnúc ktorým malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(14)

Ak hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, zdaniteľnou osobou presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku 100 000 eur, je zdaniteľná osoba povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu počnúc dodaním, ktorým bol tento obrat presiahnutý; zdaniteľná osoba je súčasne povinná do 15 pracovných dní od tohto dňa podať výkaz podľa odseku 8 za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa, v ktorom hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, presiahla 100 000 eur.

(15)

Daňový úrad bezodkladne

a)

rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak

b)

oznámi malému podniku tuzemskej osoby skutočnosť, že mu príslušný orgán iného členského štátu, v ktorom malý podnik tuzemskej osoby uplatňoval osobitnú úpravu, oznámil, že malý podnik tuzemskej osoby nie je oprávnený na uplatňovanie oslobodenia od dane na jeho území, alebo že sa oslobodenie od dane na území tohto iného členského štátu prestalo uplatňovať; na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje odsek 6.

(16)

Na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy sa písomnosti doručujú elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu. 28ag )

§ 69 – Osoby povinné platiť daň správcovi dane

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri

a)

službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4 , 10 a 11 , ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 , alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku,

b)

tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 , alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem

(3)

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7 , sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 , alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

(4)

Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.

(5)

Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

(6)

Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a .

(7)

Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.

(8)

Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, ak § 84a ods. 3 neustanovuje inak.

(9)

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a , ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) , je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

(10)

Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

(11)

Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4 , je povinný platiť daň platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

(12)

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na

a)

dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov,

b)

prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu 28b ) v tuzemsku,

c)

dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 8 ,

d)

dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji, 28c )

e)

dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky; 28d ) pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky,

f)

dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, 28da ) ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) ,

g)

dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka 28da ) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, 28da ) iných ako uvedených v písmene a) okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) ,

h)

dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac,

i)

dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 eur a viac,

j)

dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b) , ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, 28db ) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu. 28db )

(13)

Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že

a)

protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,

b)

v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

c)

protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ako bankový účet dodávateľa, ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený v zozname bankových účtov oznámených podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 ; za deň uskutočnenia platby sa považuje deň, keď platiteľ zadal poskytovateľovi platobných služieb alebo zahraničnému poskytovateľovi platobných služieb pokyn k vkladu alebo prevodu finančných prostriedkov ako protihodnotu za plnenie na účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb.

(14)

Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 3 písm. b) druhého bodu , finančné riaditeľstvo ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(15)

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) , sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a) , c) až e) a j) , ktoré sú dodané iným platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 .

(16)

Ak platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou alebo montážou a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 a je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň.

§ 69a – Daňový zástupca pri dovoze tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.

(2)

Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať

a)

vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu,

b)

vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona,

c)

splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.

(3)

Daňový úrad Bratislava pridelí na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná v mene zastúpeného dovozcu, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Daňový zástupca pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov.

(4)

Daňový zástupca je povinný viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Záznamy musia obsahovať priezvisko a meno alebo názov zastúpeného dovozcu a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a číslo rozhodnutia vydaného v colnom konaní, ktorým bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu.

(5)

Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca. K daňovému priznaniu je daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu.

(6)

Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa § 80 Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca.

(7)

Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva.

(8)

Daňový úrad Bratislava zruší daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň, ak daňový zástupca

a)

opakovane poruší povinnosti podľa odsekov 4 až 6,

b)

požiada o odňatie osobitného identifikačného čísla pre daň,

c)

v období 12 kalendárnych mesiacov nezastupoval žiadneho dovozcu,

d)

prestane byť platiteľom,

e)

nebol oprávnený konať za dovozcu na základe písomného plnomocenstva.

(9)

Proti rozhodnutiu, ktorým Daňový úrad Bratislava zrušil daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň podľa odseku 8 písm. b), nemožno podať odvolanie.

(10)

Ak si dovozca, ktorý je zahraničnou osobou, zvolí daňového zástupcu, nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 .

§ 69b – Ručenie za daň

Trvalý odkaz

(1)

Daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len „nezaplatená daň“), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 13 (ďalej len „ručiteľ“), ak § 69c ods. 2 neustanovuje inak.

(2)

Zánikom dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiteľa ručiť dotknutá.

(3)

Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (ďalej len „daňový úrad dodávateľa“) rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

(4)

V rozhodnutí podľa odseku 3 uvedie daňový úrad dodávateľa výšku nezaplatenej dane. Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, ktoré nemá odkladný účinok.

(5)

Ručiteľ má v súvislosti s úhradou nezaplatenej dane právo nazerať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane v rozsahu nevyhnutnom pre uplatnenie opravného prostriedku.

(6)

Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý má byť vrátený podľa § 79 , daňový úrad dodávateľa použije na úhradu nezaplatenej dane alebo jej časti nadmerný odpočet alebo jeho časť. O použití nadmerného odpočtu alebo jeho časti daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Použitie nadmerného odpočtu podľa tohto odseku má prednosť pred použitím nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 33 )

(7)

Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil nadmerný odpočet na úhradu nezaplatenej dane, daňový úrad bezodkladne vráti ručiteľovi sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane.

(8)

Ak ručiteľ nezaplatenú daň alebo jej časť uhradil a došlo k úhrade nezaplatenej dane alebo jej časti aj dodávateľom a výsledná suma dane uhradená ručiteľom a dodávateľom je vyššia ako nezaplatená daň podľa odseku 1, daňový úrad sumu uhradenú ručiteľom, ktorá prevyšuje nezaplatenú daň, vráti bezodkladne ručiteľovi.

§ 69c – Osobitný spôsob úhrady dane

Trvalý odkaz

(1)

Daň uvedenú na faktúre, ktorú je z dodania tovaru alebo služby povinný platiť dodávateľ podľa § 69 ods. 1 , môže najneskôr pred doručením rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zaplatiť spôsobom podľa osobitného predpisu 28dba ) na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa podľa osobitného predpisu 28dbb ) platiteľ (odberateľ), ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov uvedených v § 69 ods. 13 vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.

(2)

Ak vznikla nezaplatená daň podľa § 69b ods. 1 a platiteľ (odberateľ) zaplatil daň podľa odseku 1, postup podľa § 69b sa neuplatní; ak daňový úrad dodávateľa vydal rozhodnutie podľa § 69b ods. 3 , toto rozhodnutie sa zaplatením dane zrušuje.

(3)

Daň zaplatená podľa odseku 1 predstavuje daňový preplatok dodávateľa, ak dodávateľ uhradil daň v lehote splatnosti podľa § 78 ; platiteľ (odberateľ), ktorý zaplatil daň podľa odseku 1, nemôže požiadať o preúčtovanie daňového preplatku podľa osobitného predpisu. 28dbc )

(4)

Ak platiteľ (odberateľ) zaplatil daň podľa odseku 1 a dodávateľ neuhradil daň v lehote splatnosti podľa § 78 za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, ktorého sa daň uvedená na faktúre týka, použije sa na túto úhradu daň zaplatená podľa odseku 1. Kladný rozdiel medzi daňou zaplatenou podľa odseku 1 a sumou dane použitej podľa prvej vety predstavuje daňový preplatok dodávateľa; platiteľ (odberateľ), ktorý zaplatil daň podľa odseku 1, nemôže požiadať o preúčtovanie daňového preplatku podľa osobitného predpisu.

(5)

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie daňového preplatku podľa odseku 3 alebo podľa odseku 4 začne daňovú kontrolu, tento daňový preplatok vráti do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, ak sa daňovou kontrolou nezistil rozdiel vo výške tohto daňového preplatku, inak do desiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(6)

Daňový úrad vráti daňový preplatok podľa odseku 3 alebo podľa odseku 4 na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 a ak dodávateľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad vráti daňový preplatok do desiatich dní odo dňa, keď dodávateľ takúto povinnosť dodatočne splnil; postup podľa osobitného predpisu týmto nie je dotknutý. 27bd )

§ 70 – Vedenie záznamov

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

(2)

Platiteľ vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o

a)

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 ,

b)

premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 písm. f), g) a h) z tuzemska do iného členského štátu,

c)

dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 okrem služieb oslobodených od dane podľa § 28 až 41 ,

d)

dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte, dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, ktorá je oslobodená od dane, a dodaní služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 až 4 , 10 a 11 v inom členskom štáte,

e)

dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou s miestom dodania v inom členskom štáte, ak sa preprava tohto tovaru začala v tuzemsku,

f)

dodaní tovaru podľa § 47 ods. 13 ,

g)

premiestnení tovaru, vrátení tovaru alebo nahradení zdaniteľnej osoby podľa § 8a ods. 1 písm. c) v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu, 28dc )

h)

tovare, ktorý bol pre neho odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu,

i)

oprave základu dane podľa § 25 a 25a ,

j)

oprave odpočítanej dane podľa § 53 , § 53a , § 53b ods. 1 a 2 a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4.

(3)

Platiteľ vedie osobitne záznamy potrebné na identifikáciu hnuteľného hmotného majetku z iného členského štátu, na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.

(4)

Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o

a)

nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu,

b)

dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 ,

c)

prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 ,

d)

tovare, ktorý bol pre ňu odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu. 28dc )

(5)

Platiteľ, ktorému vzniká daňová povinnosť zo zálohovaných obalov podľa § 19 ods. 10 , vedie na účely určenia základu dane osobitne záznamy o počte všetkých zálohovaných obalov uvedených spolu s tovarom na trh v tuzemsku a o počte všetkých prázdnych zálohovaných obalov vrátených z trhu v tuzemsku.

(6)

Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo uvedené v § 11 ods. 11 písm. a) z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte na účely ďalšieho predaja a tento tovar je odoslaný alebo prepravený do tuzemska, je povinný viesť záznamy o tomto tovare. Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať

a)

meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte,

b)

hodnotu tovaru,

c)

identifikačné číslo vozidla VIN, 28e )

d)

počet najazdených kilometrov,

e)

dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky,

f)

dátum vyhotovenia faktúry,

g)

dátum nadobudnutia tovaru,

h)

údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol dodaný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru.

(7)

Platiteľ je povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpi tovar podľa odseku 6, doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania záznamy podľa odseku 6. Záznamy sa podávajú na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(8)

Ak platiteľ nedoručí záznamy podľa odseku 6 daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť protiprávneho stavu.

(9)

Platiteľ je povinný pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 viesť podrobné záznamy preukazujúce účel použitia tohto majetku na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane alebo na podnikanie s možnosťou pomerného odpočítania dane a rozsah použitia tohto majetku na podnikanie a na iný účel ako podnikanie.

(10)

Zdaniteľná osoba iná ako zdaniteľná osoba podľa § 8 ods. 7 , ktorá uľahčuje dodanie tovaru alebo dodanie služby podľa osobitného predpisu 28f ) osobe inej ako zdaniteľnej osobe na území Európskej únie prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, je povinná uchovávať záznamy o týchto dodaniach. Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná viesť podrobné záznamy 28g ) tak, aby umožnili daňovému úradu preveriť správnosť výšky dane, ktorá sa vzťahuje na dodanie tovaru alebo dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku; zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná sprístupniť tieto záznamy elektronickými prostriedkami na požiadanie daňového úradu.

(11)

Záznamy podľa

a)

odsekov 1 až 6 a 10 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú,

b)

odseku 9 vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) a d) sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane pri tomto investičnom majetku podľa § 49 ods. 1 ,

c)

odseku 9 vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) sa uchovávajú do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52 ods. 2 písm. b).

§ 70a – Poskytovatelia platobných služieb

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto ustanovenia

a)

poskytovateľom platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb podľa osobitného predpisu, 28h )

b)

tuzemským poskytovateľom platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb podľa písmena a), ktorého domovským členským štátom alebo hostiteľským členským štátom je tuzemsko,

c)

platobnou službou je platobná služba podľa osobitného predpisu, 28i )

d)

platbou je platobná operácia 28j ) alebo poukázanie peňazí, 28k )

e)

poskytovateľom platby je platiteľ podľa osobitného predpisu, 28l )

f)

príjemcom platby je príjemca, 28m )

g)

domovským členským štátom je domovský členský štát podľa osobitného predpisu, 28n )

h)

hostiteľským členským štátom je hostiteľský členský štát podľa osobitného predpisu, 28o )

i)

cezhraničnou platbou je platba, ak sa poskytovateľ platby nachádza v členskom štáte určenom podľa odseku 6 a príjemca platby sa nachádza v inom členskom štáte alebo v treťom štáte určenom podľa odseku 7.

(2)

Tuzemský poskytovateľ platobných služieb je povinný, na účel vykonávania kontroly dodania tovaru alebo dodania služby s miestom dodania na území Európskej únie, viesť záznamy podľa odseku 8 o príjemcovi platby cezhraničnej platby a o cezhraničnej platbe v súvislosti s platobnou službou, ktorú poskytol, a to za obdobie kalendárneho štvrťroka, počas ktorého poskytol platobné služby zodpovedajúce viac ako 25 cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby. Počet cezhraničných platieb podľa prvej vety sa určí podľa platobných služieb, ktoré tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytol, a podľa identifikátorov uvedených v odseku 7. Ak má tuzemský poskytovateľ platobných služieb informáciu, že príjemca platby má niekoľko identifikátorov, počet cezhraničných platieb sa určí podľa príjemcu platby.

(3)

Povinnosť podľa odseku 2 sa vzťahuje na tuzemského poskytovateľa platobných služieb

a)

príjemcu platby,

b)

poskytovateľa platby, ak sa ani jeden z poskytovateľov platobných služieb príjemcu platby nenachádza na území Európskej únie.

(4)

Pre určenie počtu cezhraničných platieb podľa odseku 2 je tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby podľa odseku 3 písm. b) povinný zahrnúť všetky platobné služby poskytnuté poskytovateľovi platby, ktoré zodpovedajú cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby.

(5)

Tuzemský poskytovateľ platobných služieb podľa odseku 3 je povinný

a)

viesť záznamy podľa odseku 8 v elektronickom formáte počas obdobia troch kalendárnych rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola platba vykonaná,

b)

sprístupniť finančnému riaditeľstvu elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 8 prostredníctvom elektronického formulára najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ktorého sa tieto záznamy týkajú podľa osobitného predpisu. 28p )

(6)

Za miesto poskytovateľa platby, ktorý vykoná cezhraničnú platbu, sa na účely tohto ustanovenia považuje členský štát identifikovaný podľa

a)

IBAN platobného účtu poskytovateľa platby alebo akéhokoľvek iného identifikátora, ktorý určuje poskytovateľa platby a jeho miesto, alebo

b)

BIC alebo akéhokoľvek iného obchodného identifikačného kódu, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho v mene poskytovateľa platby a jeho miesto, ak identifikátory podľa písmena a) nie sú k dispozícii.

(7)

Za miesto príjemcu platby cezhraničnej platby sa považuje členský štát alebo tretí štát identifikovaný podľa

a)

IBAN platobného účtu príjemcu platby alebo akéhokoľvek iného identifikátora, ktorý určuje príjemcu platby a jeho miesto, alebo

b)

BIC alebo akéhokoľvek iného obchodného identifikačného kódu, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho v mene príjemcu platby a jeho miesto, ak identifikátory podľa písmena a) nie sú k dispozícii.

(8)

Záznamy podľa odseku 2, ktoré je povinný viesť tuzemský poskytovateľ platobných služieb podľa odseku 3, musia obsahovať

a)

BIC alebo akýkoľvek iný obchodný identifikačný kód, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb,

b)

meno a priezvisko príjemcu platby alebo obchodné meno alebo názov príjemcu platby, uvedené v záznamoch poskytovateľa platobných služieb,

c)

identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo príjemcu platby, ak je k dispozícii,

d)

IBAN alebo akýkoľvek iný identifikátor, ktorý určuje príjemcu platby a jeho miesto, ak IBAN nie je k dispozícii,

e)

BIC alebo akýkoľvek iný obchodný identifikačný kód, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho v mene príjemcu platby a jeho miesto, ak príjemca platby prijíma finančné prostriedky a nemá platobný účet,

f)

adresu príjemcu platby, ak je k dispozícii, uvedenú v záznamoch poskytovateľa platobných služieb,

g)

údaje o všetkých cezhraničných platbách podľa odseku 2,

h)

údaje o vrátených platbách vzťahujúcich sa k cezhraničným platbám podľa písmena g).

(9)

Pri údajoch podľa odseku 8 písm. g) sa uvedie

a)

dátum a čas platby,

b)

suma a mena platby,

c)

členský štát pôvodu platby, ktorú prijal príjemca platby alebo ktorá bola prijatá v mene príjemcu platby, a druh identifikátorov podľa odseku 6 použitých na účely určenia tohto členského štátu,

d)

akákoľvek informácia, ktorá identifikuje platbu,

e)

informácia o platbe vykonanej v priestoroch dodávateľa tovaru alebo služby, ak má o nej poskytovateľ platobných služieb vedomosť.

(10)

Pri údajoch podľa odseku 8 písm. h) sa uvedie

a)

dátum a čas vrátenia platby,

b)

suma a mena vrátenej platby,

c)

členský štát určenia vrátenej platby a druh identifikátorov podľa odseku 6 použitých na účely určenia tohto členského štátu.

(11)

Tuzemský poskytovateľ platobných služieb podľa odseku 3 je povinný spôsobom podľa odseku 5 písm. b) a v lehote určenej vo výzve daňového úradu sprístupniť finančnému riaditeľstvu záznamy podľa odseku 8 za príslušný kalendárny štvrťrok, ak

a)

tieto záznamy nesprístupnil v lehote alebo spôsobom podľa odseku 5 písm. b) alebo

b)

sprístupnené záznamy sú neúplné alebo nesprávne.

(12)

Nesplnenie povinnosti podľa odseku 11 sa považuje za správny delikt podľa osobitného predpisu. 28r )

§ 71 – Faktúra

Trvalý odkaz

(1)

Na účely tohto zákona

a)

faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry,

b)

elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c)

vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d)

neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e)

elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

(2)

Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Faktúrou podľa prvej vety nie je opravný doklad podľa § 25a .

(3)

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a)

kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,

b)

zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29 ) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,

c)

elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d)

iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

§ 72 – Osoby povinné vyhotoviť faktúru

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri

a)

dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

b)

dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,

c)

dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d)

predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie s miestom dodania v tuzemsku okrem predaja tovaru na diaľku, pri ktorom dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b ,

e)

dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 ,

f)

prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g)

prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c),

h)

dodaní služby uvedenej v § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b .

(2)

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby.

(3)

Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní.

(4)

Zahraničná osoba, ktorá je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a , je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku.

(5)

Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru podľa tohto zákona.

(6)

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.

(7)

Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

(8)

Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 a na dodanie poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte.

§ 73 – Lehota na vyhotovenie faktúry

Trvalý odkaz

(1)

Faktúra podľa § 72 musí byť vyhotovená do 15 dní

a)

odo dňa dodania tovaru alebo služby, ak odsek 2 neustanovuje inak,

b)

odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá, ak odsek 2 neustanovuje inak,

c)

od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43 ,

d)

od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte,

e)

od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

(2)

Ak platiteľ, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 alebo v ustanovenej lehote splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ďalej len „platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť“), nemá do uplynutia lehoty na vyhotovenie faktúry podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5 , je povinný faktúru vyhotoviť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5.

§ 74 – Obsah faktúry

Trvalý odkaz

(1)

Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať

a)

meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,

b)

meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,

c)

poradové číslo faktúry,

d)

dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e)

dátum vyhotovenia faktúry,

f)

množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g)

základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h)

uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“,

i)

výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66 ,

j)

slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6 ,

k)

slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,

l)

údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12 ,

m)

slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65 ,

n)

slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66 ,

o)

meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a , adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a .

(2)

Faktúra vyhotovená pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. g) až i), ak formou odkazu na množstvo alebo rozsah a druh tovaru alebo služby možno určiť základ dane.

(3)

Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je

a)

doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g),

b)

doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient podľa osobitného predpisu, 29a ) ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g),

c)

faktúra podľa § 71 ods. 2 ; faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry, ktorým môže byť aj pôvodný identifikátor pokladničného dokladu podľa osobitného predpisu, 29a ) a údaje, ktoré sa menia.

(4)

Zjednodušená faktúra podľa odseku 3 písm. a) a b) sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru alebo služby podľa § 72 ods. 1 písm. b) , d) a e) .

(5)

Za identifikačné číslo pre daň sa na účely vyhotovenia zjednodušenej faktúry podľa odseku 3 písm. b) považuje aj daňové identifikačné číslo, ktoré bolo platiteľovi pridelené podľa osobitného predpisu, 29aaa ) alebo identifikačné číslo, ktoré bolo platiteľovi pridelené podľa osobitného predpisu, 29aab ) ak ku dňu vyhotovenia tejto zjednodušenej faktúry platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5 .

(6)

Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 1 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.

(7)

Ak elektronické faktúry sú poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.

§ 75 – Súhrnná faktúra

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.

(2)

Ak dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody alebo tepla, pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, a dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, obsahujú údaje podľa § 74 ods. 1 , nie je platiteľ povinný vyhotovovať faktúru za každý opakovane dodaný tovar alebo službu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku.

§ 76 – Uchovávanie faktúr

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ je povinný uchovávať

a)

kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b)

prijaté faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a 54a ,

c)

dovozné doklady a vývozné doklady potvrdené colným orgánom do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

(2)

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je povinná uchovávať

a)

kópie faktúr podľa § 72 ods. 2 , ktoré vyhotovila alebo ktoré vyhotovil v jej mene a na jej účet odberateľ alebo tretia osoba, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b)

prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

(3)

Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je povinná uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

(4)

Každá osoba, ktorá predá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a každá osoba, ktorá kúpi nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná uchovať faktúru o predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe.

(5)

Zdaniteľná osoba, ktorá uchováva faktúry elektronicky, je povinná umožniť daňovému úradu na účely kontroly prístup k týmto faktúram, ich sťahovanie a používanie.

(6)

Elektronickým uchovávaním faktúry sa rozumie uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie vrátane digitálnej kompresie a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov.

(7)

Ak je faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, sú platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, povinní na požiadanie daňového úradu na účel kontroly zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka; ustanovenie osobitného predpisu 29aa ) týmto nie je dotknuté.

§ 76a – Doručovacia služba

Trvalý odkaz

(1)

Doručovacou službou je služba zasielania a doručovania elektronickej faktúry, ktorú poskytuje certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby.

(2)

Certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby je povinný zabezpečiť, aby prostredníctvom doručovacej služby bolo možné

a)

automatizovane skontrolovať splnenie formálnych náležitostí elektronickej faktúry,

b)

zabezpečiť vysokú úroveň spoľahlivosti identifikácie odosielateľa aj adresáta,

c)

zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť elektronickej faktúry od jej odoslania po jej doručenie adresátovi,

d)

preukázať dátum a čas odoslania, doručenia a prijatia elektronickej faktúry,

e)

automatizovane plniť informačné povinnosti podľa § 80 , 80a a 85o .

(3)

Ak v Európskej únii existuje štandard výmeny elektronických dokumentov prostredníctvom jednotných pravidiel spravovanej infraštruktúry a postupov, ktorý nie je spravovaný osobou založenou na účely dosahovania zisku a ktorým sa zabezpečí splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. a) až d) (ďalej len „európsky doručovací štandard“), doručovacia služba sa poskytuje v súlade s podmienkami európskeho doručovacieho štandardu a s použitím nástrojov a postupov podľa tohto štandardu, ak je tento štandard všeobecne akceptovaný a rozšírený v členských štátoch.

(4)

Podmienka všeobecnej akceptácie a rozšírenia podľa odseku 3 je splnená, ak je európsky doručovací štandard dostupný a používaný pre doručovaciu službu najmenej v polovici členských štátov a ak sa na činnosti osoby spravujúcej tento štandard podieľajú aj orgány verejnej moci najmenej polovice členských štátov.

(5)

Finančné riaditeľstvo vedie evidenciu európskych doručovacích štandardov a certifikovaných poskytovateľov doručovacej služby pôsobiacich na území Slovenskej republiky a zverejňuje ju prostredníctvom svojho webového sídla.

(6)

Finančné riaditeľstvo zapíše do evidencie podľa odseku 5 európsky doručovací štandard, ktorý je všeobecne akceptovaný a rozšírený v členských štátoch.

(7)

Osoba môže v Slovenskej republike poskytovať doručovaciu službu ako certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, ak je zapísaná v evidencii podľa odseku 5; splnenie podmienok na podnikanie v tejto oblasti a iných podmienok podľa osobitných predpisov tým nie je dotknuté.

(8)

Finančné riaditeľstvo zapíše ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby osobu, ktorá podala žiadosť o zápis do evidencie podľa odseku 5, a to do 30 dní odo dňa podania žiadosti, ak

a)

má sídlo alebo miesto podnikania na území Európskej únie,

b)

je bezúhonná a jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

c)

preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2,

d)

preukáže oprávnenie poskytovať doručovaciu službu v súlade s podmienkami európskeho doručovacieho štandardu a s použitím nástrojov a postupov podľa tohto štandardu.

(9)

Súčasťou žiadosti podľa odseku 8 sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 8 písm. a), c) a d). Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 8 písm. b) poskytne osoba

a)

výpis z registra trestov 29aad ) nie starší ako tri mesiace,

b)

iný rovnocenný doklad výpisu z registra trestov vydaný príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o zahraničnú osobu.

(10)

Ak osoba, ktorá podala žiadosť podľa odseku 8, nespĺňa podmienky podľa odseku 8, finančné riaditeľstvo rozhodne o nezapísaní tejto osoby do evidencie podľa odseku 5 v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti; proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

(11)

Finančné riaditeľstvo bezodkladne vymaže z evidencie podľa odseku 5 osobu, ktorá

a)

podala žiadosť o výmaz z evidencie podľa odseku 5,

b)

nespĺňa podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 8 alebo

c)

zanikla bez právneho nástupcu.

(12)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 11 písm. a) a b) nemožno podať opravný prostriedok; ak finančné riaditeľstvo vymaže z evidencie podľa odseku 5 osobu, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, rozhodnutie nevydá.

(13)

Na zápis osoby do evidencie podľa odseku 5 a na výmaz osoby z tejto evidencie sa použije správny poriadok.

(14)

Na doručovanie písomností vo veci zápisu osoby do evidencie podľa odseku 5 a vo veci výmazu osoby z tejto evidencie sa použije postup podľa osobitného predpisu; 33a ) ak osoba, ktorá chce požiadať o zápis do evidencie podľa odseku 5, je zahraničnou osobou a nemá aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu, 33a ) je povinná zvoliť si na účel doručovania písomností zástupcu na doručovanie, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu.

(15)

Finančné riaditeľstvo zabezpečuje spoluprácu Slovenskej republiky s osobou spravujúcou európsky doručovací štandard.

§ 77 – Zdaňovacie obdobie

Trvalý odkaz

(1)

Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.

(2)

Platiteľ sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur.

(3)

Ak sa platiteľ rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je povinný oznámiť túto zmenu daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sa splnili podmienky podľa odseku 2. Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ splnil podmienky podľa odseku 2. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia platiteľ prestane plniť podmienky podľa odseku 2, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom podmienky prestal plniť.

(4)

Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.

(5)

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.

§ 78 – Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti

Trvalý odkaz

(1)

Daň, ktorú je povinný platiť platiteľ, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len „vlastná daňová povinnosť“) uvedie do daňového priznania.

(2)

Platiteľ, ktorý

a)

má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť, okrem platiteľa, ktorý

b)

je zahraničnou osobou, je povinný, ak odsek 9 neustanovuje inak, podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla povinnosť platiť daň, dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 , nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa § 44 alebo uplatňuje odpočítanie dane, a v tej istej lehote je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť; ak platiteľovi, ktorý splnil registračnú povinnosť podľa § 5 , nebolo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 5 , je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5.

(3)

Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň ( § 69 ), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4. Osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur.

(4)

Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň. Ak osobe podľa prvej vety nebolo oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre túto osobu, je povinná zaplatiť daň do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

(5)

Každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.

(6)

Osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.

(7)

Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

(8)

Ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa § 68 .

(9)

Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal daňové priznanie v lehote podľa odseku 2, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím; ak je platiteľ zahraničnou osobou, je povinný podať daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré by ho nebol povinný podať podľa odseku 2 písm. b).

§ 78a – Kontrolný výkaz

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá do uplynutia lehoty na podanie kontrolného výkazu podľa prvej vety za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5 , je povinný podať kontrolný výkaz do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom

a)

nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,

b)

je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) .

(2)

Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení:

a)

údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j) , okrem zjednodušenej faktúry,

b)

údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,

c)

údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2 ,

d)

údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku,

e)

údaje o oprave základu dane podľa § 25a a údaje o oprave odpočítanej dane podľa § 53b .

(3)

Ak platiteľ nie je povinný mať faktúru na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. b) , uvedie údaje do kontrolného výkazu z iného dokladu o dodaní tovaru alebo služby a ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) na základe iného dokladu ako faktúry, uvedie údaje do kontrolného výkazu z tohto iného dokladu.

(4)

Z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

a)

identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo má byť dodaná,

b)

poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú identifikáciu obsahuje,

c)

dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová povinnosť,

d)

základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,

e)

sadzba dane,

f)

výška odpočítanej dane,

g)

druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i) .

(5)

Ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) a g) , uvádzajú sa v kontrolnom výkaze aj prvé štyri číslice číselného kódu podľa osobitného predpisu 28da ) a množstvo tovaru.

(6)

Ak platiteľ dane má o dodaní tovarov a služieb zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) , uvádza na účely odseku 2 písm. b) bodu 2 v kontrolnom výkaze celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si za dané zdaňovacie obdobie uplatňuje odpočítanie dane. Ak za dané zdaňovacie obdobie je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň.

(7)

Z faktúry podľa § 71 ods. 2 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 4 písm. a) a b), poradové číslo pôvodnej faktúry, údaje podľa odseku 4 písm. d) až g) a odseku 5, ak sa menia. Ak platiteľ nemá faktúru a opraví odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1 , v kontrolnom výkaze uvádza údaje podľa prvej vety okrem údaja podľa odseku 4 písm. b).

(8)

O dodaní tovarov a služieb podľa odseku 2 písm. d) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

a)

celková suma obratov podľa osobitného predpisu 29ab ) evidovaných pokladnicou eKasa 29a ) v členení na základ dane a sumu dane podľa sadzieb dane,

b)

celková suma základov dane vrátane opráv základu dane a celková suma dane podľa sadzieb dane pri plneniach, ktoré sa neevidujú pokladnicou eKasa. 29a )

(9)

Pri oprave základu dane podľa § 25a ,

a)

pri ktorej je platiteľ povinný vyhotoviť opravný doklad, sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

b)

pri ktorej platiteľ nie je povinný vyhotoviť opravný doklad, sa v kontrolnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa opravil základ dane a daň.

(10)

Pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. b) a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. b) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

a)

identifikačné číslo pre daň dodávateľa,

b)

číselná identifikácia opravného dokladu,

c)

poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka,

d)

suma, o ktorú sa opravila odpočítaná daň,

e)

sadzba dane.

(11)

Pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. a) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 10 písm. a) , d) a e) a poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava týka.

(12)

Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz, pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

(13)

Ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný výkaz podal, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť.

(14)

Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím.

(15)

Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

(16)

Platiteľ uvedie údaje podľa odsekov 2 až 11 v kontrolnom výkaze v členení, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Kontrolný výkaz sa podáva vo formáte Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania je zverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva; na kontrolný výkaz, ktorý platiteľ doručil inak, sa neprihliada.

§ 79 – Nadmerný odpočet

Trvalý odkaz

(1)

Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru vyrubenej colným úradom.

(2)

Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak

a)

zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,

b)

platiteľ bol platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 , § 4b , § 4c alebo § 5 , najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a

c)

platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov 29b ) v súhrne viac ako 1 000 eur.

(3)

Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

(4)

Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, výzva na podanie kontrolného výkazu alebo výzva na odstránenie nedostatkov v podanom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, 29ba ) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

(5)

Ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, 29ba ) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

(6)

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

(7)

Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu podľa odseku 6, vráti časť nadmerného odpočtu pred skončením daňovej kontroly vo výške uvedenej v čiastkovom protokole vyhotovenom podľa osobitného predpisu. 29c ) Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu.

(8)

Ak bol nadmerný odpočet vrátený v lehote podľa odseku 2 na základe nepravdivých údajov, daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu.

(9)

Daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť na bankový účet podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk oznámený spôsobom podľa § 6 ods. 5.

(10)

Ak platiteľ nesplnil povinnosť podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk , daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť do desiatich dní odo dňa, keď platiteľ túto povinnosť dodatočne splnil; lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2, 4, 5, 6 alebo podľa odseku 7 sa považuje za dodržanú.

(11)

Ustanovenie osobitného predpisu 27bd ) nie je odsekmi 9 a 10 dotknuté.

§ 79a – Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly

Trvalý odkaz

(1)

Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 , 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 , 2 alebo ods. 5 , platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku 2.

(2)

Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 , 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane; do výpočtu úroku sa nezapočítava doba, počas ktorej daňový úrad nemohol vrátiť nadmerný odpočet z dôvodu, že platiteľ nesplnil povinnosť podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5.

(3)

O priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 ; ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad zaplatí úrok z nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa, keď platiteľ takúto povinnosť dodatočne splnil.

(4)

Ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých sa vrátený nadmerný odpočet zníži alebo zruší, z úradnej moci sa zníži alebo zruší aj úrok z nadmerného odpočtu; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní úroku z nadmerného odpočtu zrušuje. Platiteľ je povinný vrátiť sumu úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia o znížení alebo zrušení úroku z nadmerného odpočtu. Na vrátenie sumy úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia o daňovom nedoplatku podľa osobitného predpisu. 33 )

(5)

Ak platiteľ počas daňovej kontroly nadmerného odpočtu opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti, opakovane sa bez ospravedlnenia nedostavil na predvolanie daňového úradu alebo opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie.

(6)

Ustanovenia osobitného predpisu 33 ) o použití daňového preplatku sa vzťahujú aj na použitie úroku z nadmerného odpočtu.

(7)

Úrok z nadmerného odpočtu daňový úrad neprizná, ak nie je viac ako 5 eur.

§ 80 – Súhrnný výkaz

Trvalý odkaz

(1)

Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za kalendárny mesiac, ak

a)

dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

b)

premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4 ,

c)

sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ,

d)

dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň,

e)

odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock,

f)

zdaniteľná osoba, pre ktorú bol tovar odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bola nahradená inou zdaniteľnou osobou podľa § 8a ods. 5 ,

g)

tovar, ktorý bol odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bol vrátený do tuzemska.

(2)

Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur; možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 50 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

(3)

Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm. d). Ak sa táto zdaniteľná osoba zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods. 1 , na podávanie súhrnného výkazu sa vzťahuje odsek 2.

(4)

Súhrnný výkaz musí obsahovať

a)

identifikačné číslo pre daň osoby, ktorá podáva súhrnný výkaz,

b)

pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne,

c)

pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. b) identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6 ,

d)

pri trojstrannom obchode podľa odseku 1 písm. c) identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru dodaného druhému odberateľovi,

e)

pri dodaní služby identifikačné číslo pre daň príjemcu služby, pod ktorým mu bola služba dodaná, a celkovú hodnotu dodaných služieb pre každého príjemcu služieb,

f)

pri odoslaní alebo preprave tovaru v režime call-off stock identifikačné číslo pre daň zdaniteľnej osoby, ktorej sa má tovar dodať, a ak túto zdaniteľnú osobu nahradila iná zdaniteľná osoba podľa § 8a ods. 5 , identifikačné číslo pre daň tejto zdaniteľnej osoby.

(5)

V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby.

(6)

Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor. Ak dodávateľ služby do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu nemá identifikačné číslo pre daň príjemcu služby a príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie identifikačného čísla pre daň, uvedie dodávateľ služby dodanie služby do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre daň príjemcovi služby pridelené.

(7)

Pri oprave základu dane podľa § 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby.

(8)

Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

(9)

Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva. Ak platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu podľa prvej vety za prvé obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5 , je povinný podať súhrnný výkaz do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5.

(10)

Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

(11)

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala, a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov riadne preukázala. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala, povinná do piatich dní od doručenia výzvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť.

§ 81

Trvalý odkaz

(1)

Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je registrovaný

a)

podľa § 4 , a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur,

b)

podľa § 5 , a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, a odôvodnene predpokladá, že bude v tuzemsku uskutočňovať výlučne dodania tovarov a služieb podľa § 5 ods. 2 písm. a) až h) .

(2)

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 ods. 2 . Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom.

(3)

Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň

a)

na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 a 2, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie,

b)

ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ

(4)

Daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ak právnická osoba alebo fyzická osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b , platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy nezaniká.

(5)

V poslednom zdaňovacom období sa majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná alebo ktorý platiteľ nadobudol bez dane ( § 10 ods. 1 alebo ods. 3 ) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje za dodaný platiteľom podľa § 8 ods. 3. Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5 , najviac však do výšky odpočítanej dane, okrem dane vzťahujúcej sa na majetok, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7 , pri ktorom sa daň vypočíta vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že zmenil rozsah použitia tohto majetku len na iný účel ako na podnikanie. Ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. d) , v poslednom zdaňovacom období je platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň postupom podľa prílohy č. 1 , z dôvodu, že sa tento majetok posudzuje až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

(6)

Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal opravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa odseku 5. Pri výpočte dane podľa odseku 5 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.

(7)

Daňová povinnosť podľa odseku 5 nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 5 ods. 4 písm. a) .

(8)

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4 , ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 5 ods. 4 písm. a) .

(9)

Ak platiteľ opraví základ dane alebo zmení výšku dane pri tovare alebo službe, ktoré dodal osobe, ktorá prestala byť platiteľom, je táto osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane, ak táto suma dane nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa odseku 5. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry alebo odo dňa prijatia opravného dokladu podľa § 25a ods. 7 písm. a) ; ak osoba podľa prvej vety neprijala opravný doklad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom jej bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad prijala v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

(10)

Ak bolo zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň podľa § 4 alebo § 5 oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, táto osoba prestáva byť platiteľom dňom, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia; túto skutočnosť daňový úrad bezodkladne oznámi zdaniteľnej osobe. Uplynutím dňa, kedy zdaniteľná osoba podľa prvej vety prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ustanovenia odsekov 5 až 9 týmto nie sú dotknuté.

§ 81a

Trvalý odkaz

(1)

Daňový úrad zruší registráciu skupiny podľa § 4b k 31. decembru kalendárneho roka, ak zástupca skupiny podá žiadosť o zrušenie registrácie skupiny najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

(2)

Ak skupina podľa § 4b alebo § 4c prestane spĺňať podmienky podľa § 4a , zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zrušenie registrácie skupiny. Daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti o zrušenie registrácie skupiny. Ak daňový úrad zistí, že skupina prestane spĺňať podmienky podľa § 4a , zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

(3)

Platnosť identifikačného čísla pre daň skupiny podľa § 4b alebo § 4c zaniká ku dňu zrušenia registrácie skupiny.

(4)

V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny podľa § 4b alebo § 4c prechádzajú práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona na členov skupiny v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, a členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi. Daňový úrad týchto platiteľov zaregistruje pre daň a pridelí im identifikačné čísla pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

§ 82

Trvalý odkaz

(1)

Osoba registrovaná podľa § 7 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 14 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahla 14 000 eur.

(2)

Osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a je povinná bezodkladne požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku podnikanie.

(3)

Daňový úrad zruší registráciu pre daň na žiadosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie pre daň, alebo zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak osoba podľa odseku 2 nesplnila povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň; proti rozhodnutiu o zrušení registrácie nie je možné podať odvolanie. Daňový úrad zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak sa osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a stala platiteľom, a to ku dňu, keď sa stala platiteľom; daňový úrad rozhodnutie o zrušení registrácie nevydáva. Zrušením registrácie zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ak právnická osoba alebo fyzická osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b , platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy nezaniká.

§ 83

Trvalý odkaz

(1)

Fyzická osoba, ktorá pokračuje v podnikaní po úmrtí platiteľa 32 ) (ďalej len „osoba pokračujúca v podnikaní“), oznámi túto skutočnosť daňovému úradu, ktorý bol príslušný poručiteľovi, najneskôr do 30 dní odo dňa jeho úmrtia. Daňový úrad vykoná príslušné zmeny v registri, v ktorom uvedie meno, priezvisko, bydlisko osoby pokračujúcej v podnikaní a poznámku, že ide o pokračovanie v podnikaní po úmrtí platiteľa; zmeny v registri a identifikačné číslo pre daň poručiteľa sú platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. Vykonané zmeny v registri oznámi daňový úrad osobe pokračujúcej v podnikaní do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety.

(2)

V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v podnikaní považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v podnikaní vo faktúrach vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza svoje meno, priezvisko a miesto podnikania. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v podnikaní je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie vzniká osobe pokračujúcej v podnikaní daňová povinnosť podľa § 81 , pričom pri výpočte dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Daňová povinnosť nevzniká pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v podnikaní a ktorý je platiteľom alebo ktorý požiada o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.

(3)

Ak sa po úmrtí platiteľa nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca daňové priznanie do troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný zaplatiť daň. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, vzniká právnemu nástupcovi daňová povinnosť podľa § 81 . Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň.

§ 84

Trvalý odkaz

Na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, 33 ) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 84a – Úhrada dane pri dovoze tovaru

Trvalý odkaz

(1)

Daň pri dovoze tovaru vyrubuje colný úrad a daň vyrubená colným úradom je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov, ak odseky 2 až 5, § 21 ods. 3 a § 84b neustanovujú inak.

(2)

Postup podľa odseku 1 sa neuplatní pri dovoze tovaru, pri ktorom daňová povinnosť vznikla podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) , ak

a)

platiteľ, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie, má v čase vzniku daňovej povinnosti

b)

platiteľ, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, má v čase vzniku daňovej povinnosti

(3)

Platiteľ podľa odseku 2, na účet ktorého bolo podané colné vyhlásenie na tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) , je povinný daň pri dovoze tovaru vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť; tento platiteľ je osobou povinnou zaplatiť túto daň. V daňovom priznaní podľa prvej vety platiteľ uvedie aj dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od dane.

(4)

Ak platiteľ uplatnil postup podľa odseku 3 a podmienky podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu neboli splnené, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane pri dovoze tovaru, ktorú by bol colný úrad vyrubil, ak by sa neuplatnil postup podľa odseku 3.

(5)

Správu dane podľa odseku 2 vykonáva daňový úrad a na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, 33 ) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 84b – Osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania

Trvalý odkaz

(1)

Ak daňová povinnosť vznikla podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a colné vyhlásenie bolo v rámci centralizovaného colného konania podané na účet osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b) , colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu vypočíta sumu dane a oznámi ju osobe povinnej platiť daň ( § 69 ods. 8 ). Na oznámenie sumy vypočítanej dane sa primerane použijú ustanovenia colných predpisov o oznámení colného dlhu. Daň podľa prvej vety je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane.

(2)

Ak je osoba povinná platiť daň ( § 69 ods. 8 ) zahraničnou osobou a nemá aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu, 33a ) je povinná zvoliť si pred prvým podaním colného vyhlásenia podľa odseku 1 zástupcu na doručovanie, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu.

§ 85

Trvalý odkaz

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

(2)

Registrácia platiteľov vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za registráciu pre daň podľa § 4 tohto zákona .

(3)

Ak pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola nadobúdateľovi odovzdaná do užívania do 30. apríla 2004 vrátane, nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, určí sa vznik daňovej povinnosti podľa doterajších predpisov.

(4)

Pri opakovanom a čiastkovom dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, sa vznik daňovej povinnosti určuje podľa § 19 ods. 3 a 4 tohto zákona .

(5)

Pri oprave základu dane zdaniteľného plnenia uskutočneného do 31. decembra 2003 vrátane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

(6)

Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené do 30. apríla 2004 vrátane a ktorá sa vzťahuje na tovar dovezený do 30. apríla 2004 vrátane, sa vzťahujú doterajšie predpisy s výnimkou odpočítania dane viažucej sa na majetok, ktorú platiteľ môže odpočítať pri registrácii pre daň.

(7)

Pri predbežnom odpočítaní dane podľa § 50 tohto zákona v zdaňovacích obdobiach roku 2004 použije platiteľ koeficient vypočítaný podľa doterajších predpisov.

(8)

Na investičný majetok podľa § 54 , pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri 2002, sa vzťahuje úprava odpočítanej dane podľa tohto zákona s výnimkou podľa odseku 9.

(9)

Ak bol platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu použitia tohto majetku v roku 2003, použije pri prípadnej ďalšej zmene účelu použitia investičného majetku na úpravu odpočítanej dane doterajšie predpisy.

(10)

Žiadosti o zrušenie registrácie pre daň podané pred účinnosťou tohto zákona, o ktorých daňový úrad nerozhodol do 30. apríla 2004 vrátane, sa posudzujú podľa § 81 tohto zákona .

(11)

Lekáreň a výdajňa zdravotníckych pomôcok na základe súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok, pri ktorých nebolo možné podľa doterajšieho predpisu odpočítať daň, môže odpočítať daň z týchto zásob podľa súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok vykonaného k 30. aprílu 2004.

(12)

Platiteľ, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný osobitne podať za posledné dva mesiace druhého kalendárneho štvrťroka 2004 daňové priznanie vydané podľa vzoru ustanoveného týmto zákonom; daňové priznanie za prvý mesiac druhého kalendárneho štvrťroka 2004 je platiteľ povinný podať do 25. júla 2004 podľa vzoru daňového priznania platného k 30. aprílu 2004.

(13)

Na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2003.

(14)

Daňový úrad vráti daň pri projektoch zahraničnej pomoci podľa doterajších predpisov, ak je žiadosť o vrátenie dane podaná daňovému úradu do 30. apríla 2004 vrátane.

(15)

Pri tovare, ktorý je k 30. aprílu 2004 v tuzemsku a pri vstupe do tuzemska bol predložený colnému úradu a má postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a tento stav trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa pre tovar dočasné uskladnenie alebo colne schválené určenie neskončí.

(16)

Pri tovare, ktorý bol do 30. apríla 2004 vrátane prepustený do spoločného tranzitného režimu 34 ) alebo iného colného režimu tranzit a tento režim trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa tento colný režim neskončí.

(17)

Ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, sa posudzuje

a)

vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z colného režimu dočasné použitie, do ktorého bol tovar prepustený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004,

b)

vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z dočasného uskladnenia, z umiestnenia alebo colného režimu podľa odseku 15, do ktorých bol tovar prepustený alebo umiestnený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004,

c)

skončenie režimu podľa odseku 16 alebo porušenie podmienok režimu podľa odseku 16, ktorý bol začatý do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 16, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, s výnimkou, ak sa preukáže tovar, že tovar nie je dodaný za protihodnotu osobou, ktorá je zdaniteľnou osobou podľa práva príslušného štátu.

(18)

Ak bol tovar vyvezený do 30. apríla 2004 vrátane zo štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a osoba, ktorej bol tovar dodaný, použije tento tovar po 30. apríli 2004, posudzuje sa toto použitie tovaru ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, ak

a)

dodanie tohto tovaru bolo oslobodené od dane podľa práva štátu, z ktorého sa tovar vyviezol, a

b)

tovar nebol do 30. apríla 2004 vrátane dovezený do tuzemska podľa doterajších predpisov.

(19)

Tovar podľa odsekov 17 a 18 nie je predmetom dane, ak

a)

tovar je odoslaný alebo prepravený na územie tretích štátov,

b)

tovar podľa odseku 17 písm. a) je späť odoslaný alebo prepravený do členského štátu, z ktorého bol vyvezený, a to osobe, ktorá tento tovar vyviezla, okrem dopravných prostriedkov, alebo

c)

tovarom podľa odseku 17 písm. a) je dopravný prostriedok, ktorý bol nadobudnutý alebo dovezený do 30. apríla 2004 vrátane v súlade s daňovými podmienkami platnými na domácom trhu štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a nebol pri vývoze oslobodený od dane ani daň viažuca sa na dopravný prostriedok nebola vrátená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak dopravný prostriedok bol prvýkrát použitý pred 1. májom 1996 alebo ak je výška dane pri jeho dovoze zanedbateľná.

(20)

Tovar, ktorý bol colným úradom vývozu prepustený do colného režimu vývoz do 30. apríla 2004 vrátane a do tohto dňa vrátane neopustil tuzemsko, sa posudzuje ako vývoz tovaru podľa § 37 doterajšieho predpisu , ak tovar vystúpil z tuzemska do štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a výstup tovaru platiteľ preukáže namiesto potvrdenia colného úradu výstupu týmito dokladmi:

a)

prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou,

b)

potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

c)

vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ.

§ 85a – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005

Trvalý odkaz

(1)

Ustanovenie § 11a sa môže uplatniť aj v prípade, ak zahraničná osoba je platiteľom podľa tohto zákona k 1. januáru 2005 len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho následného dodania. Na dodanie tovaru, ktorý je k 31. decembru 2004 uskladnený pre platiteľa, ktorému má byť dodaný, sa vzťahuje doterajší predpis.

(2)

Zahraničná osoba podľa odseku 1 požiada o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť.

(3)

Osobitná úprava uplatňovania dane podľa § 66 sa nevzťahuje na nájom ojazdeného osobného automobilu na základe nájomnej zmluvy, ak obchodník pri jeho kúpe odpočítal daň do 31. decembra 2004.

§ 85b

Trvalý odkaz

(1)

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike má nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na jeho spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom má nárok na vrátenie dane podľa § 61 vedúci diplomatickej misie.

(2)

Členovia administratívneho a technického personálu Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom majú nárok na vrátenie dane podľa § 61 členovia administratívneho a technického personálu diplomatickej misie.

(3)

Na uplatnenie nároku na vrátenie dane osobám podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje § 62 .

§ 85c – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006

Trvalý odkaz

(1)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 20 ods. 1 nevznikne, ak vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 4 doterajšieho predpisu.

(2)

Ak sa doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, vyhotovil do 31. decembra 2005 vrátane a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane.

(3)

Na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu.

§ 85d – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008

Trvalý odkaz

(1)

Ak bol tovar na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky [ § 8 ods. 1 písm. c) ], odovzdaný nájomcovi do 31. decembra 2007 vrátane a nájom bol zdaňovaný ako dodanie služby, postupuje sa podľa doterajšieho predpisu až do ukončenia nájmu.

(2)

Platiteľ, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, môže odpočítať daň zo zálohovaných obalov, ktoré má podľa stavu inventarizácie vykonanej podľa osobitného predpisu 35 ) na sklade k 31. decembru 2007 alebo ktoré má na sklade podľa fyzickej inventúry vykonanej k 31. decembru 2007, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok. Odpočítanie dane môže platiteľ podľa prvej vety uplatniť, ak má faktúru o dodaní zálohovaných obalov, pri ktorých nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. d) doterajšieho predpisu.

(3)

Platiteľ môže použiť postup podľa § 65 ods. 10 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 voči zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2008.

§ 85e – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

Trvalý odkaz

(1)

Ak zdaniteľné osoby dosiahli k 31. decembru 2008 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 31. decembra 2008, sú povinné podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. januára 2009.

(2)

Do obratu ustanoveného v § 4 a § 81 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace roku 2008. Obrat za kalendárne mesiace roku 2008 v slovenských korunách sa prepočíta konverzným kurzom na eurá.

(3)

Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave základu dane a dane kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

(4)

Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských korunách alebo eurách, použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz.

(5)

Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane podľa § 25 , ktorá má za následok zníženie dane, a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v slovenských korunách, daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej konverzným kurzom.

(6)

Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 57 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane za obdobie, ktoré uplynie najneskôr 31. decembra 2008.

(7)

Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 59 ods. 3 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru kúpeného najneskôr 31. decembra 2008.

(8)

Vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a vzťahuje sa k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť pred 1. januárom 2009 a platba bola dohodnutá v slovenských korunách, sa údaje o základe dane a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách.

§ 85f – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009

Trvalý odkaz

(1)

Ustanovenia § 55 ods. 3 , § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa nepoužijú, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009.

(2)

Ustanovenia § 79 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je apríl 2009.

§ 85g – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2009

Trvalý odkaz

(1)

Zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a stala sa platiteľom, môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom podala žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(2)

Daňový úrad po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre daň bezodkladne určí platiteľovi deň, ktorým platiteľ prestáva byť platiteľom, a týmto dňom zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Platiteľ je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa, keď prestal byť platiteľom.

(3)

Platiteľ, ktorý požiada o zrušenie registrácie pre daň podľa odseku 1, nemôže odpočítať daň podľa § 55 ods. 1 a 2 okrem odpočítania dane z majetku, ktorý dodal ako platiteľ; ak platiteľ odpočítal daň podľa § 55 ods. 1 a 2 , v poslednom zdaňovacom období mu vzniká daňová povinnosť podľa § 81 ods. 6 a 7 .

(4)

Zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009 a ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň do 30. júna 2009, daňový úrad nezaregistruje s výnimkou, ak táto zdaniteľná osoba do 15. júla 2009 písomne oznámi daňovému úradu, že jej žiadosť o registráciu pre daň sa má považovať za podanú podľa § 4 ods. 4 .

(5)

Ak zdaniteľná osoba dosiahla k 30. júnu 2009 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009, nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. júla 2009.

(6)

Ak zdaniteľná osoba bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a žiadosť o registráciu pre daň nepodala, daňový úrad neuloží pokutu podľa osobitného predpisu, 33 ) ak zdaniteľná osoba nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň.

§ 85h – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

Trvalý odkaz

(1)

Ak je služba dodaná inak ako podľa odseku 2 zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona a osobou povinnou platiť daň bol príjemca služby a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa § 19 ods. 4 , vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2009.

(2)

Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 z celkového základu dane, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010.

(3)

Ustanovenia § 55a až 55g sa vzťahujú na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009.

(4)

Na žiadosti o vrátenie dane zahraničným osobám z tretích štátov za obdobie do 31. decembra 2009 sa vzťahujú ustanovenia § 56 až 58 v znení účinnom do 31. decembra 2009.

§ 85i – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

Trvalý odkaz

(1)

Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.

(2)

Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.

§ 85j – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011

Trvalý odkaz

(1)

V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36 ) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2)

Ak platiteľ investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010, uplatní § 9 ods. 2 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(3)

Ak bol platiteľ povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) za obdobie rokov 2004 až 2010, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku desať rokov podľa § 54 ods. 4 predpisu účinného do 31. decembra 2010 a platiteľ použije pri každej zmene účelu použitia postup podľa prílohy č. 1 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(4)

Žiadosť o vrátenie dane podľa § 55a ods. 1 a § 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa môže podať najneskôr do 31. marca 2011.

(5)

Lehota podľa § 79 ods. 4 predpisu účinného od 1. januára 2011 na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2010.

§ 85k – m

Trvalý odkaz

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023

(1)

Daňový úrad zastaví registračné konanie podľa osobitného predpisu, 38 ) ak zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 , podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2022 a táto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu pre daň späť pred dňom doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň.

(2)

Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa uplatní na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, pri ktorých 150 dní od splatnosti uplynulo po 31. decembri 2022.

(3)

Ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) v znení účinnom do 31. decembra 2022 sa uplatnia na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2.

(4)

Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022 sa uplatní na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2.

(5)

Ak platiteľ dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) po 31. decembri 2022 z dôvodu, že dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 3 , pretože sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022, je povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane tento doklad. Na opravu odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022 a na povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(6)

Ak platiteľ nie je povinný opraviť odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 a dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 3 , pretože sa jeho pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023, je platiteľ povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) . Na opravu odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022, § 53b ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2023 a na povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(7)

Platiteľ má právo opraviť opravenú odpočítanú daň, ak po 31. decembri 2022 dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b) z dôvodu, že dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 6 , pretože prijal akúkoľvek platbu v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022. Na opravu opravenej odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022 a na povinnosť vykázať opravu opravenej odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(8)

Povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 sa nevzťahuje na zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 , a od dosiahnutia obratu uskutočňuje výlučne dodania tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 , ak

a)

táto osoba do 31. decembra 2022 nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo

b)

táto osoba podala do 31. decembra 2022 žiadosť o registráciu pre daň s oneskorením viac ako 30 dní a daňový úrad zastavil registračné konanie podľa osobitného predpisu 38 ) z dôvodu, že žiadosť o registráciu pre daň bola pred dňom doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň vzatá späť.

(9)

Ak daňový úrad podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2022 nezačal daňovú kontrolu do 31. decembra 2022, na preverenie údajov v podanom daňovom priznaní sa uplatní postup podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023.

(10)

Do 31. marca 2023 sa znížená sadzba dane 10 % zo základu dane uplatňuje na prepravu osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení na účely vykonávania športu, na vstupné do umelých kúpalísk 39 ) a na reštauračné a stravovacie služby. 40 )

§ 85l – Prechodné ustanovenie k uplatneniu samozdanenia pri dovoze tovaru

Trvalý odkaz

Postup podľa § 84a sa prvýkrát použije na dovoz tovaru, pri ktorom daňová povinnosť pri dovoze tovaru podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) vznikla po 30. júni 2025.

§ 85m – Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2025

Trvalý odkaz

Ustanovenie § 61 ods. 13 v znení účinnom do 30. júna 2025 sa vzťahuje na osobný automobil alebo úžitkový automobil s prideleným diplomatickým evidenčným číslom EE aj po 30. júni 2025.

§ 85n

Trvalý odkaz

Prechodné ustanovenia k odpočítaniu dane pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito motorovými vozidlami účinné od 1. januára 2026

(1)

Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne dlhodobý majetok podľa § 52a ods. 1 písm. b) , ktorým je motorové vozidlo kategórie M1, L1e alebo L3e (ďalej len „osobné motorové vozidlo“), iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %; použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu ( § 9 ods. 2 alebo ods. 3 ) a v rozsahu, v akom pri tomto tovare nebola odpočítaná daň, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu ( § 8 ods. 3 ). Ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 týmto nie sú dotknuté.

(2)

Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane používa na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy osobné motorové vozidlo iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na túto službu v rozsahu 50 %; použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu ( § 9 ods. 3 ). Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(3)

Platiteľ, ktorý v súvislosti s osobným motorovým vozidlom používaným na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane prijme služby alebo nadobudne tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) , odpočíta daň vzťahujúcu sa na tieto služby alebo tovar v rozsahu 50 %; ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(4)

Odseky 1 až 3 sa, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 , neuplatnia na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ

a)

nadobudol alebo používa výlučne na podnikanie, ktorým je

b)

používa výlučne ako predvádzacie alebo testovacie osobné motorové vozidlo alebo ako náhradné osobné motorové vozidlo poskytnuté zákazníkovi platiteľa na dobu opravy osobného motorového vozidla zákazníka alebo počas ktorej sú na osobnom motorovom vozidle zákazníka vykonávané iné služby.

(5)

Odseky 1 až 3 sa neuplatnia ani na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ nadobudol ako dlhodobý majetok podľa § 52a ods. 1 písm. b) výlučne na podnikanie alebo osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ používa výlučne na podnikanie, ak platiteľ vedie podrobné záznamy podľa odseku 6, preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie; ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 týmto nie sú dotknuté.

(6)

Záznamy preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 5 výlučne na podnikanie je platiteľ povinný viesť v elektronickej podobe osobitne za každé nadobudnuté alebo používané osobné motorové vozidlo a obsahujú najmä

a)

identifikačné číslo osobného motorového vozidla VIN,

b)

evidenčné číslo osobného motorového vozidla, názov a typ osobného motorového vozidla,

c)

stav počítadla kilometrov osobného motorového vozidla v deň začatia vedenia záznamov, na konci každého zdaňovacieho obdobia a v deň ukončenia vedenia záznamov,

d)

evidenciu o každom použití osobného motorového vozidla, ktorá obsahuje najmä tieto údaje:

e)

evidenciu o nadobudnutí tovaru a prijatí služieb podľa odseku 3 slúžiacich na prevádzku osobného motorového vozidla v členení na jednotlivé tovary a služby s uvedením ich špecifikácie, obstarávacej ceny bez dane a dátumu nadobudnutia tovaru alebo prijatia služby.

(7)

Platiteľ je povinný na výzvu daňového úradu, v lehote určenej vo výzve, sprístupniť elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 6.

(8)

Na uchovávanie záznamov podľa odseku 6 sa vzťahuje § 70 ods. 11 písm. b) .

(9)

Použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva; pri osobnom motorovom vozidle používanom na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy je platiteľ povinný oznámiť použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane prvýkrát. Ak dôjde k zmene použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 4 na použitie podľa odseku 5 alebo naopak, platiteľ túto skutočnosť oznámi daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom táto skutočnosť nastala. Povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa nevzťahuje na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ nadobudol do 31. decembra 2025.

(10)

Ustanovenie § 54d sa nevzťahuje na osobné motorové vozidlo, ktoré je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) , pri ktorom bola odpočítaná daň podľa odseku 1; to neplatí, ak platiteľ v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52a ods. 2 písm. a)

a)

dodá toto osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, alebo

b)

oznámi najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka daňovému úradu na tlačive podľa odseku 9, že od nasledujúceho kalendárneho roka začne toto osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, používať prvýkrát výlučne podľa odseku 4 alebo odseku 5; platiteľ podľa odseku 5 je povinný viesť záznamy podľa odseku 6 počnúc 1. januárom kalendárneho roka, v ktorom začne používať toto osobné motorové vozidlo výlučne na podnikanie.

§ 85o – Prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu

Trvalý odkaz

(18)

Na zápis osoby ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5 sa

a)

v roku 2026 nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11,

b)

do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.

(19)

Finančné riaditeľstvo

a)

vymaže 1. januára 2027 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. decembra 2026 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11,

b)

vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.

(20)

Ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) sa neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.

(21)

V období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 sa elektronickou faktúrou na účely § 76a rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté

a)

vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a

b)

v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu. 28s )

(22)

Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti v období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 zasiela elektronickú faktúru podľa odseku 21 doručovacou službou a príjemca zabezpečil, že môže prijať elektronickú faktúru doručovacou službou, nevyžaduje sa súhlas príjemcu podľa § 71 ods. 1 písm. b); to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). V období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 sa na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa odseku 21, ktorá sa nezasiela doručovacou službou, vyžaduje súhlas príjemcu.

§ 86

Trvalý odkaz

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6 .

§ 87 – Zrušujú sa:

Trvalý odkaz

Zrušujú sa:

§ 87a – Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2021

Trvalý odkaz

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. októbra 2019 č. MF/014640/2019-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (oznámenie č. 404/2019 Z. z. ).

§ 88

Trvalý odkaz

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.