Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 237/2000 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 237/2000 Z. z.

§ 123a – Slovenská inšpekcia životného prostredia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku.
(2)
Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov, ktoré zistí pri kontrolách. Ak súčasne koná inšpekcia aj stavebný úrad, postupuje sa obdobne ako pri ukladaní pokút. Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe.
Originál
(1)
Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) je odborný kontrolný orgán, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach územného plánovania a stavebného poriadku.
(2)
Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri súbežnom konaní inšpekcie a stavebného úradu sa postupuje obdobne ako pri ukladaní pokút. Za porušenie povinností uložených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe ukladá pokuty.“.

§ 127a – Úľavy pri živelných pohromách a pri haváriách

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak je pre živelnú pohromu, haváriu alebo inú mimoriadnu udalosť, prípadne ich bezprostrednú hrozbu, nevyhnutné postaviť alebo odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy či zabezpečovacie práce na stavbe alebo upraviť terén na pozemku, možno s tým začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto práce vykonáva, ich musí bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu. Úrad potom určí, ako sa bude ďalej postupovať.
(2)
Ak sa stavba alebo pozemok poškodený či zničený živelnou pohromou, haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou obnovuje podľa pôvodných povolení, stačí obnovu vopred ohlásiť obci. Na postup sa primerane vzťahuje § 57.
(3)
Ak je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti nevyhnutné postaviť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo upraviť terén, stavebný úrad môže
a)
obmedziť žiadosť o stavebné povolenie alebo návrh na povolenie terénnych úprav, ako aj ich prílohy, na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie,
b)
upustiť od územného konania alebo ho spojiť so stavebným konaním či iným konaním,
c)
povoliť, aby sa doklady predložili dodatočne,
d)
vydať predbežné povolenie a určiť lehotu na dodatočné predloženie dokladov; po ich predložení vykoná konanie a vydá rozhodnutie.
Originál
(1)
Ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti, alebo ich bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup.
(2)
Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené živelnou pohromou, haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, stačí, ak sa ich obnova vopred ohlási obci. Na postup sa primerane vzťahuje ustanovenie § 57.
(3)
Ak je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti nevyhnutné uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy, stavebný úrad môže
a)
obmedziť rozsah žiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych úprav a ich príloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie,
b)
upustiť od územného konania alebo spojiť územné konanie so stavebným konaním alebo s inými konaniami,
c)
umožniť predloženie dokladov až dodatočne,
d)
vydať predbežné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné predloženie dokladov; po ich predložení vykoná konanie a vydá rozhodnutie.“.

§ 130 – Informačné systémy

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ministerstvo prevádzkuje informačný systém o územnom plánovaní a informačný systém o výstavbe. Oba systémy sú súčasťou štátneho informačného systému.
(2)
Krajské úrady, okresné úrady a obce sa v rámci svojej pôsobnosti podieľajú na informačných činnostiach podľa stanovených štandardov a na základe schválených projektov.
(3)
Údaje a informácie v systémoch podľa odseku 1 používajú jednotný spôsob územnej identifikácie a jednotnú štruktúru. Získavajú a spracúvajú sa podľa jednotnej metodiky a zapisujú sa na jednotné registračné listy.
(4)
Informačný systém o územnom plánovaní obsahuje
a)
podklady pre územné plánovanie a ďalšie údaje a informácie o stave územia, najmä o jeho priestorovom usporiadaní, funkčnom využití a obmedzeniach,
b)
dokumentáciu územného plánovania,
c)
ostatné podklady.
(5)
Informačný systém o výstavbe obsahuje
a)
údaje a informácie o stavbách a stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, využití, umiestnení, vlastníkoch a podmienkach výstavby, ktoré sa na ne vzťahujú,
b)
rozhodnutia stavebných úradov a obcí, najmä územné rozhodnutia, stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia.
Originál
(1)
Ministerstvo je prevádzkovateľom informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe. Informačné systémy sú časťami štátneho informačného systému.
(2)
V rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľajú na vykonávaní informačných činností podľa štandardov a na základe schválených projektov aj krajské úrady, okresné úrady a obce.
(3)
Obsah informačných systémov podľa odseku 1 je založený na jednotnom spôsobe územnej identifikácie a štruktúry údajov a informácií získaných a spracovaných podľa jednotnej metodiky a vedie sa na jednotných registračných listoch.
(4)
Informačný systém o územnom plánovaní obsahuje
a)
územnoplánovacie podklady a ďalšie údaje a informácie o stave územia, najmä o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o limitoch vzťahujúcich sa na územie,
b)
územnoplánovaciu dokumentáciu,
c)
ostatné podklady.
(5)
Informačný systém o výstavbe obsahuje
a)
údaje a informácie o stavbách a o stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, funkčnom využívaní, umiestnení, o ich vlastníkoch a o zastavovacích podmienkach, ktoré sa naň vzťahujú,
b)
rozhodnutia stavebných úradov a obcí, najmä územné rozhodnutia, stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia.“.

§ 139a – Pojmy územného plánovania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzné pravidlo, ktoré usmerňuje, kde a ako možno umiestniť určitý objekt alebo vykonávať určitú činnosť. Vyjadruje sa slovne, číselne a podľa možností aj graficky, a to hodnotami vlastností prvkov krajiny. Regulatív môže určovať zákaz, obmedzenie alebo podporu určitého spôsobu usporiadania a využívania územia. Tým stanovuje, ktoré činnosti alebo funkcie sú v území zakázané, obmedzené alebo prípustné.
(2)
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je proces, pri ktorom sa navzájom zosúlaďujú požiadavky na hospodársku a inú ľudskú činnosť v životnom prostredí.
(3)
Krajina je celok, ktorý tvorí priestor, poloha, georeliéf a ďalšie hmotné prvky, ktoré sú navzájom funkčne prepojené. Patria sem prirodzené prvky aj prvky zmenené alebo vytvorené človekom, najmä geologický podklad a pôdotvorný substrát, voda, pôda, rastliny a živočíchy, umelé objekty a prvky využitia územia. Súčasťou krajiny sú aj ich vzťahy vyplývajúce zo sociálno-ekonomických javov. Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov.
(4)
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, teda krajinno-ekologický plán, je proces zosúlaďovania priestorových požiadaviek na hospodársku a inú ľudskú činnosť s ekologickými podmienkami krajiny vyplývajúcimi z jej štruktúry. Zároveň zabezpečuje primeranú ekologickú stabilitu krajiny, ochranu a rozumné využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability aj ochranu bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky môžu požadované činnosti v území obmedzovať alebo podporovať.
(5)
Stav a podmienky územia opisujú údaje o jeho priestorovom usporiadaní, funkčnom využívaní a záväzných obmedzeniach. Tieto obmedzenia vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, schválenej územnoplánovacej dokumentácie a platných správnych rozhodnutí, ktoré sa na územie vzťahujú.
(6)
Urbánny priestor je časť zastavaného prostredia obce, v ktorej sa uplatňujú priestorové a funkčné princípy urbanizmu. Patrí sem najmä ulica, dvor a priestor vytvorený súvislou alebo rozvoľnenou zástavbou.
(7)
Územný rozvoj trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné potreby ľudí v krajine a zároveň neznižuje jej rozmanitosť. Zabezpečuje vhodné usporiadanie a využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a zachovanie územného systému ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov a ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.
(8)
Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, prípadne v skupine katastrálnych území, ktoré obec spravuje. Zahŕňa
a)
stavebné pozemky, zastavané plochy, dvory a susedné parcely využívané na účel, na ktorý boli stavby postavené,
b)
poľnohospodárske pozemky a vodné plochy obklopené parcelami uvedenými v písmene a),
c)
pozemky ostatných plôch,
d)
pozemky vhodné na zastavanie, ktoré na tento účel vymedzuje schválený územný plán obce alebo schválený územný plán zóny.
(9)
Zeleň tvoria rastliny vysadené alebo udržiavané v sídlach a ich okolí, ako aj pozdĺž líniových stavieb v ostatnej krajine.
(10)
Verejné dopravné a technické vybavenie územia tvoria
a)
diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
b)
celoštátne a regionálne železničné dráhy, električkové, trolejbusové a špeciálne dráhy,
c)
letiská,
d)
prístavy,
e)
jednotná telekomunikačná sieť,
f)
vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie,
g)
plynovody na tranzitnú prepravu plynu a zariadenia verejného rozvodu plynu,
h)
tepelné siete verejného rozvodu tepla,
i)
vodohospodárske diela na verejné zásobovanie obyvateľstva vodou, vodovodné rady na verejné zásobovanie pitnou vodou a kanalizačné rady s čistiarňami odpadových vôd z verejnej kanalizácie, priehrady, vodné nádrže, prieplavy a plavebné kanály,
j)
hate a otvorené privádzače vody,
k)
ochranné hrádze vodných tokov a iné stavby na ochranu územia pred povodňami,
l)
skládky odpadu a ďalšie stavby určené na nakladanie s odpadom,
m)
ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva.
Originál
(1)
Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
(2)
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
(3)
Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných navzájom funkčne prepojených hmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického podkladu a pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva, umelých objektov a prvkov využitia územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine. Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov.
(4)
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v danom území.
(5)
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
(6)
Urbánny priestor je časť urbanizovaného prostredia obce, v ktorom sa uplatňujú hmotnopriestorové a funkčné princípy urbanizmu; je ním najmä ulica, dvor a priestor vytvorený kompaktnou alebo rozvoľnenou zástavbou.
(7)
Územný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné potreby ľudí v krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a zachovanie územného systému ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.
(8)
Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané územie je súbor
a)
stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené,
b)
poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a),
c)
pozemkov ostatných plôch,
d)
pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny.
(9)
Zeleň sú vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž líniových stavieb v ostatnej krajine.
(10)
Verejným dopravným a technickým vybavením územia sú
a)
diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
b)
celoštátne a regionálne železničné dráhy, električkové dráhy, trolejbusové dráhy a špeciálne dráhy,
c)
letiská,
d)
prístavy,
e)
jednotná telekomunikačná sieť,
f)
vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie,
g)
plynovody tranzitnej prepravy plynu a zariadenia verejného rozvodu plynu,
h)
tepelné siete verejného rozvodu tepla,
i)
vodohospodárske diela na verejné zásobovanie obyvateľstva vodou, vodovodné rady na verejné zásobovanie pitnou vodou a kanalizačné rady s čistiarňami odpadových vôd z verejnej kanalizácie, priehrady, vodné nádrže, prieplavy a plavebné kanály,
j)
hate a otvorené privádzače vody,
k)
ochranné hrádze vodných tokov a iné stavby povodňovej ochrany územia,
l)
skládky odpadu a ďalšie stavby na nakladanie s odpadom,
m)
ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva.

§ 139b – Pojmy stavebného poriadku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za jednoduché stavby sa považujú:
a)
stavby na bývanie so zastavanou plochou najviac 300 m 2 a s jedným nadzemným podlažím; môžu mať aj podkrovie,
b)
stavby na individuálnu rekreáciu,
c)
prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska so zastavanou plochou najviac 300 m 2 a výškou najviac 15 m,
d)
oporné múry,
e)
podzemné stavby so zastavanou plochou najviac 300 m 2 a hĺbkou najviac 6 m.
(2)
Za jednoduché stavby sa nepovažujú sklady horľavín a výbušnín, stavby civilnej ochrany a požiarnej ochrany ani stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.
(3)
Zmeny stavieb pred ich dokončením sú zmeny oproti stavebnému povoleniu alebo dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
(4)
Zmenami dokončených stavieb sú:
a)
nadstavby, ktorými sa stavba zvýši,
b)
prístavby, ktorými sa stavba rozšíri do pôdorysu a ktoré sú s pôvodnou stavbou prevádzkovo prepojené,
c)
stavebné úpravy, pri ktorých sa nemení vonkajší pôdorysný ani výškový obrys stavby.
(5)
Drobné stavby dopĺňajú hlavnú stavbu (napr. stavbu na bývanie, občianske vybavenie, výrobu a skladovanie alebo individuálnu rekreáciu) a nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Patria sem:
a)
prízemné stavby so zastavanou plochou najviac 25 m 2 a výškou najviac 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobných zvierat, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b)
podzemné stavby so zastavanou plochou najviac 25 m 2 a hĺbkou najviac 3 m, napríklad pivnice a žumpy.
(6)
Za drobné stavby sa považujú aj:
a)
stavby organizácií na lesnej pôde, ktoré slúžia lesnej výrobe a poľovníctvu, majú zastavanú plochu najviac 30 m 2 a výšku najviac 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b)
oplotenie,
c)
prípojky všetkých stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu a pripojenia drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d)
nástupné ostrovčeky verejnej hromadnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a podobné stavby.
(7)
Za drobné stavby sa nepovažujú sklady horľavín a výbušnín, stavby civilnej ochrany a požiarnej ochrany, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení ani vodohospodárske diela.
(8)
Stavbami vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov 12 ) sú stavby na obranu štátu, ktoré sa zriaďujú v pôsobnosti ministerstva obrany.
(9)
Stavbami pre bezpečnosť štátu sú stavby v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby, ktoré tieto orgány používajú na služobné účely, a ich ostatné stavby určené na služobné potreby.
(10)
Stavbami Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sú stavby určené na služobnú činnosť tohto zboru a stavby, ktoré jeho útvary spravujú a používajú na služobné účely.
(11)
Stavbami uránového priemyslu sú stavby postavené alebo používané na ťažbu, spracovanie, prepravu a ukladanie rádioaktívnych surovín na území určenom na tieto účely.
(12)
Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vyznačených skutočne vykonanou skrývkou alebo ťažbou, prípadne v území priamo zasiahnutom ťažbou (napr. trhacími prácami), ak pozemky neboli rekultivované.
(13)
Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy. 4 )
(14)
Bežné udržiavacie práce, ktoré netreba ohlásiť, sú najmä:
a)
opravy fasády, opravy alebo výmena strešnej krytiny či povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa nemení jeho trasa,
b)
opravy alebo výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a zábradlí schodísk,
c)
údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby a výmena jeho častí, ak sa tým podstatne nezmení jeho pripojenie na verejnú infraštruktúru ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo životné prostredie; patrí sem najmä výmena klimatizácie, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d)
výmena zariadenia, najmä kuchynských liniek, vaní a vstavaných skríň,
e)
maliarske a natieračské práce.
Originál
(1)
Jednoduché stavby sú
a)
stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m 2 a ktoré majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj podkrovie,
b)
stavby na individuálnu rekreáciu,
c)
prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m 2 a výšku 15 m,
d)
oporné múry,
e)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m 2 a hĺbka 6 m.
(2)
Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.
(3)
Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
(4)
Zmeny dokončených stavieb sú
a)
nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b)
prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,
c)
stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
(5)
Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
a)
prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m 2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m 2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
(6)
Za drobné stavby sa považujú aj
a)
stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m 2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b)
oplotenie,
c)
prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d)
nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.
(7)
Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení a vodohospodárske diela.
(8)
Za stavby vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov 12 ) sa považujú stavby slúžiace na obranu štátu zriaďované v pôsobnosti ministerstva obrany.
(9)
Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú stavby v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby užívané na služobné účely a ostatné stavby týchto orgánov určené na služobnú potrebu.
(10)
Za stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sa považujú stavby na služobnú činnosť tejto stráže a stavby v jej správe a užívaní na služobné účely ich útvarov.
(11)
Za stavby uránového priemyslu sa považujú stavby postavené alebo slúžiace na účely ťažby, spracúvania, transportu a ukladania rádioaktívnych surovín na území vyhradenom na tieto účely.
(12)
Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne realizovanej skrývky alebo uskutočnenej ťažby, prípadne v území vystavenom priamym účinkom ťažby (napr. trhacích prác), ak pozemky neboli rekultivované.
(13)
Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy. 4 )
(14)
Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä
a)
opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
b)
opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
c)
údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d)
výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
e)
maliarske a natieračské práce.“.

Načítané 5 z 66 paragrafov