§ 62 – Výpovedná doba
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak bola podaná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
(2)
Výpovedná doba je jeden mesiac, ak zákon neurčuje inak.
(3)
Ak dostane zamestnanec výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo preto, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, výpovedná doba je:
a)
dva mesiace, ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa aspoň jeden rok a menej ako päť rokov,
b)
tri mesiace, ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa aspoň päť rokov.
(4)
Pri výpovedi z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 3, je výpovedná doba dva mesiace, ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa aspoň jeden rok.
(5)
Do trvania pracovného pomeru sa započítavajú aj predchádzajúce pracovné pomery na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ak na seba bezprostredne nadväzovali.
(6)
Ak dáva výpoveď zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval aspoň jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
(7)
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa posledným dňom príslušného mesiaca, ak zákon nestanovuje inak.
(8)
Ak zamestnanec počas výpovednej doby u zamestnávateľa nezostane, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca za jeden mesiac. Musia sa na tom vopred písomne dohodnúť v pracovnej zmluve, inak je táto dohoda neplatná.
(9)
V kolektívnej zmluve možno pre určité skupiny zamestnancov dohodnúť výšku tejto náhrady odchylne, najviac však ako násobok výpovednej doby a priemerného mesačného zárobku.
Originál
(1)
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
(2)
Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je
a)
dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b)
tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
(4)
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
(5)
Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.
(6)
Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
(7)
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
(9)
V kolektívnej zmluve možno vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je možné v pracovnej zmluve dohodnúť rozsah peňažnej náhrady za nezotrvanie počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa odchylne, ako je ustanovené v odseku 8, najviac však v sume násobku výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa, a sumy priemerného mesačného zárobku zamestnanca.“.