Zákon č. 257/2011

Zákon č. 257/2011 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon č. 257/2011

Zákon č. 257/2011 Z.z.

§ 29a

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak sa majú zamestnancovi pri prevode firmy zásadne zmeniť pracovné podmienky a on s tým nesúhlasí, jeho pracovný pomer sa ku dňu prevodu považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b). V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné podľa § 76.

Originál

Ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné podľa § 76.“.

§ 36 – Zánik práva

Trvalý odkaz
Jednoducho

Právo zaniká tým, že sa v určenej lehote neuplatnilo, ale deje sa to iba v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 8. Ak si niekto uplatní právo až po uplynutí lehoty, súd na tento zánik prihliadne, aj keď to druhá strana v konaní nenamieta.

Originál

K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.“.

§ 49a – Delené pracovné miesto

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Delené pracovné miesto je miesto, na ktorom si zamestnanci s kratším pracovným časom sami medzi sebou rozdelia pracovný čas a úlohy.
(2)
Skôr než zamestnávateľ uzavrie dohodu o takomto zaradení, musí zamestnancovi písomne oznámiť pracovné podmienky, ktoré sa k tomuto miestu viažu.
(3)
Dohoda o zaradení na delené pracovné miesto musí byť písomná, inak neplatí. Jej súčasťou musí byť aj písomné oznámenie podľa odseku 2.
(4)
Ak sa zamestnanci nedohodnú na tom, ako si rozvrhnú čas a prácu, určí to zamestnávateľ.
(5)
Ak má jeden zo zamestnancov na delenom mieste prekážku v práci, ostatní sú povinní ho zastúpiť, pokiaľ im v tom nebránia vážne dôvody. Zamestnávateľ musí zamestnanca bez zbytočného odkladu informovať, ak vznikne potreba zastupovania.
(6)
Dohodu o zaradení na delené pracovné miesto možno vypovedať v lehote jedného mesiaca od doručenia výpovede.
(7)
Ak delené pracovné miesto zaniká, ale jeho náplň zostáva, zamestnanec má právo na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a náplne, ktoré na toto miesto pripadali. Ak sa o miesto delilo viac ľudí, má právo na pomernú časť.
Originál
(1)
Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.
(2)
Pred uzatvorením dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi pracovné podmienky vzťahujúce sa na delené pracovné miesto.
(3)
Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto musí byť písomná, inak je neplatná. Jej súčasťou je písomné oznámenie podľa odseku 2.
(4)
Ak sa zamestnanci, s ktorými zamestnávateľ uzatvoril dohodu o zaradení na delené pracovné miesto, nedohodnú na rozvrhnutí pracovného času alebo pracovnej náplne, určí ich zamestnávateľ.
(5)
Ak nastane prekážka v práci na strane zamestnanca na delenom pracovnom mieste, zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto, sú povinní ho zastúpiť, ak tomu nebránia vážne dôvody na ich strane. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca bez zbytočného odkladu, ak vznikne potreba zastupovania podľa prvej vety.
(6)
Dohodu o zaradení na delené pracovné miesto možno vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia.
(7)
Ak delené pracovné miesto zaniká, ale pracovná náplň pripadajúca na toto pracovné miesto zostáva zachovaná, zamestnanec má právo na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a pracovnej náplne, ktorá pripadala na delené pracovné miesto, alebo ak sa o pracovné miesto delilo viac zamestnancov, v rozsahu ich pomernej časti.“.

§ 62 – Výpovedná doba

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak bola podaná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
(2)
Výpovedná doba je jeden mesiac, ak zákon neurčuje inak.
(3)
Ak dostane zamestnanec výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo preto, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, výpovedná doba je:
a)
dva mesiace, ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa aspoň jeden rok a menej ako päť rokov,
b)
tri mesiace, ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa aspoň päť rokov.
(4)
Pri výpovedi z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 3, je výpovedná doba dva mesiace, ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa aspoň jeden rok.
(5)
Do trvania pracovného pomeru sa započítavajú aj predchádzajúce pracovné pomery na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ak na seba bezprostredne nadväzovali.
(6)
Ak dáva výpoveď zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval aspoň jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
(7)
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa posledným dňom príslušného mesiaca, ak zákon nestanovuje inak.
(8)
Ak zamestnanec počas výpovednej doby u zamestnávateľa nezostane, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca za jeden mesiac. Musia sa na tom vopred písomne dohodnúť v pracovnej zmluve, inak je táto dohoda neplatná.
(9)
V kolektívnej zmluve možno pre určité skupiny zamestnancov dohodnúť výšku tejto náhrady odchylne, najviac však ako násobok výpovednej doby a priemerného mesačného zárobku.
Originál
(1)
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
(2)
Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je
a)
dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b)
tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
(4)
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
(5)
Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.
(6)
Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
(7)
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
(9)
V kolektívnej zmluve možno vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je možné v pracovnej zmluve dohodnúť rozsah peňažnej náhrady za nezotrvanie počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa odchylne, ako je ustanovené v odseku 8, najviac však v sume násobku výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa, a sumy priemerného mesačného zárobku zamestnanca.“.

§ 76 – Odstupné

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo ak zamestnanec stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť na prácu. Odstupné musí byť najmenej vo výške násobku priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov výpovednej doby podľa § 62.
(2)
Ak dostane zamestnanec výpoveď z dôvodov podľa odseku 1, môže pred začatím výpovednej doby požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou. Zamestnávateľ musí takejto žiadosti vyhovieť a zamestnancovi patrí odstupné v rovnakej výške ako pri výpovedi.
(3)
Ak sa dohodnú, že zamestnanec zostane v práci len časť výpovednej doby, patrí mu pomerná časť odstupného.
(4)
Odstupné vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku patrí zamestnancovi, ak sa pracovný pomer skončí kvôli pracovnému úrazu, chorobe z povolania alebo ohrozeniu touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. To neplatí, ak si úraz spôsobil sám porušením predpisov či pod vplyvom alkoholu alebo drog a zamestnávateľ tomu nemohol zabrániť.
(5)
Ak zamestnanec nastúpi po skončení pracovného pomeru späť k tomu istému zamestnávateľovi skôr, než uplynie čas zodpovedajúci vyplatenému odstupnému, musí odstupné alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak sa nedohodnú inak.
(6)
Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách prechádzajú práva a povinnosti na iného zamestnávateľa.
(7)
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ak sa nedohodnú inak.
(8)
Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné aj v iných prípadoch, než určuje zákon.
Originál
(1)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(2)
Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(3)
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.
(4)
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(5)
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(6)
Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(7)
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(8)
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4.“.

Načítané 5 z 26 paragrafov