§ 76 – Odstupné
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo ak zamestnanec stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť na prácu. Odstupné musí byť najmenej vo výške násobku priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov výpovednej doby podľa § 62.
(2)
Ak dostane zamestnanec výpoveď z dôvodov podľa odseku 1, môže pred začatím výpovednej doby požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou. Zamestnávateľ musí takejto žiadosti vyhovieť a zamestnancovi patrí odstupné v rovnakej výške ako pri výpovedi.
(3)
Ak sa dohodnú, že zamestnanec zostane v práci len časť výpovednej doby, patrí mu pomerná časť odstupného.
(4)
Odstupné vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku patrí zamestnancovi, ak sa pracovný pomer skončí kvôli pracovnému úrazu, chorobe z povolania alebo ohrozeniu touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. To neplatí, ak si úraz spôsobil sám porušením predpisov či pod vplyvom alkoholu alebo drog a zamestnávateľ tomu nemohol zabrániť.
(5)
Ak zamestnanec nastúpi po skončení pracovného pomeru späť k tomu istému zamestnávateľovi skôr, než uplynie čas zodpovedajúci vyplatenému odstupnému, musí odstupné alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak sa nedohodnú inak.
(6)
Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách prechádzajú práva a povinnosti na iného zamestnávateľa.
(7)
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ak sa nedohodnú inak.
(8)
Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné aj v iných prípadoch, než určuje zákon.
Originál
(1)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(2)
Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(3)
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.
(4)
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(5)
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(6)
Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(7)
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(8)
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4.“.