Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 41 – Úhrnný trest a spoločný trest

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa sadzby najprísnejšie trestaného činu. Popri ňom možno uložiť aj iný druh trestu, ak je to odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa činov. Ak sa líšia dolné hranice trestov odňatia slobody, dolnou hranicou úhrnného trestu je najvyššia z nich.
(2)
Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom a boli spáchané rôznymi skutkami, horná hranica sadzby najprísnejšie trestaného činu sa zvyšuje o jednu tretinu. Táto zvýšená hranica nesmie presiahnuť dvadsaťpäť rokov, u mladistvých limity podľa § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno uložiť aj iný druh trestu, ak je to odôvodnené niektorým z činov.
(3)
Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, za ktorý už bol právoplatne odsúdený, zruší pôvodný výrok o vine, celý výrok o treste a súvisiace výroky. Súd na základe skutkových zistení z pôvodného rozsudku rozhodne znova o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového útoku a uloží spoločný trest, ktorý nesmie byť miernejší než ten pôvodný. Súd rozhodne aj o nadväzujúcich výrokoch. Ak sa ukladá trest za viac činov, použijú sa primerane pravidlá pre úhrnný a súhrnný trest.
(4)
Toto pravidlo sa nepoužije, ak predchádzajúci rozsudok vydal súd iného členského štátu Európskej únie.
Originál
(1)
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
(2)
Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3 . Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
(3)
Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak predchádzajúci rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

§ 42 – Súhrnný trest

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin spáchaný pred vyhlásením skoršieho rozsudku za iný jeho čin, uloží mu súhrnný trest podľa pravidiel pre úhrnný trest.
(2)
Súčasne zruší výrok o treste z pôvodného rozsudku a všetky naň nadväzujúce rozhodnutia, ktoré stratili opodstatnenie. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako ten pôvodný. V rámci súhrnného trestu súd uloží aj tresty straty titulov, hodností, prepadnutia majetku, peňažný trest, prepadnutie veci, zákaz činnosti alebo zákaz účasti na podujatiach, ak boli uložené už predtým a ak tomu nebráni § 34 ods. 7.
(3)
Pravidlá o súhrnnom treste sa nepoužijú, ak sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo ak skorší rozsudok vydal súd iného členského štátu Európskej únie.
Originál
(1)
Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
(2)
Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 .
(3)
Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

§ 43 – Ďalší trest

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin spáchaný pred vykonaním trestu z predchádzajúceho rozsudku a ukladá trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s nevykonanou časťou predchádzajúceho trestu prekročiť zákonný limit pre daný druh trestu. Ak ide o trest odňatia slobody, týmto limitom je dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Originál

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

§ 44 – Upustenie od súhrnného trestu a ďalšieho trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Súd upustí od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu, ak považuje trest uložený skorším rozsudkom za dostatočný na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti.

Originál

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 , ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

§ 45 – Započítanie väzby a trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak bol páchateľ vo väzbe a následne odsúdený, čas strávený vo väzbe sa mu započíta do trestu, úhrnného, spoločného alebo súhrnného trestu, ak je to vzhľadom na druh trestu možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu.
(2)
Ak bol páchateľ zadržaný a následne odsúdený, čas obmedzenia osobnej slobody sa započíta do trestu, ak je to možné.
(3)
Ak bol páchateľ už potrestaný za ten istý skutok, vykonaný trest sa mu započíta do nového trestu, ak je to možné. Súd tak postupuje aj pri úhrnnom, spoločnom alebo súhrnnom treste.
(4)
Ak započítanie väzby alebo trestu nie je možné, súd na túto skutočnosť prihliadne pri určovaní druhu alebo výmery trestu.
(5)
Rovnaké zásady platia, ak bol páchateľ vo väzbe alebo potrestaný orgánom cudzieho štátu za ten istý skutok.
Originál
(1)
Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu, spoločného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.
(2)
Ak v rámci trestného stíhania došlo k zadržaniu páchateľa a v tomto konaní dôjde k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba obmedzenia osobnej slobody do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
(3)
Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný trest, spoločný trest alebo súhrnný trest.
(4)
Ak nie je započítanie väzby alebo trestu podľa odsekov 1 až 3 možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určovaní druhu trestu, prípadne výmery trestu.
(5)
Podľa rovnakých zásad súd postupuje aj v prípade, ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok.

Načítané 5 z 527 paragrafov