Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 37 – Príťažlivé okolnosti trestného činu

Trvalý odkaz
Jednoducho
a)
spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b)
spáchal trestný čin ako odplatu za to, že iný plnil zákonnú povinnosť, najmä proti pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi,
c)
spáchal trestný čin, aby inému zmaril uplatnenie základných práv alebo aby zakryl iný trestný čin,
d)
spáchal trestný čin s využitím negatívnych dôsledkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo verejný poriadok,
e)
zneužil svoje zamestnanie, funkciu alebo postavenie na získanie neoprávnenej výhody,
f)
spáchal trestný čin verejne,
g)
spáchal trestný čin na mieste s osobitnou ochranou, najmä v cudzom dome alebo byte,
h)
spáchal viac trestných činov,
i)
zneužil na spáchanie činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j)
zviedol na spáchanie činu mladistvého,
k)
spáchal trestný čin ako organizátor,
l)
spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo činiteľom,
m)
bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať,
n)
spáchal trestný čin ako člen skupiny počas cesty na verejné podujatie alebo z neho,
o)
spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.
Originál
a)
spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b)
spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c)
spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
d)
spáchal trestný čin s využitím negatívnych dôsledkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,
e)
zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,
f)
spáchal trestný čin verejne,
g)
spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
h)
spáchal viac trestných činov,
i)
zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j)
zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
k)
spáchal trestný čin ako organizátor,
l)
spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
m)
bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať,
n)
spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo
o)
spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.

§ 38 – Určovanie trestu a okolnosti spáchania činu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, sa nesmie použiť ako poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť, ani ako podmienka na zníženie či zvýšenie trestu pod alebo nad zákonom stanovené hranice.
(2)
Pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd zohľadniť mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
(3)
Pri opätovnom spáchaní zločinu sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu.
(4)
Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu; vtedy sa odsek 3 nepoužije.
(5)
Zvýšenie podľa odsekov 3 a 4 sa nepoužije, ak sa ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest a súčasné použitie týchto pravidiel by bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
(6)
Zvýšenie dolnej hranice sa vykoná v rámci zákonnej sadzby, pričom základom pre výpočet je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou sadzby. Zvýšenie sa nepoužije, ak zákon stanovuje iba trest dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Originál
(1)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
(2)
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(3)
Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
(4)
Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 3 nepoužije.
(5)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
(6)
Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

§ 39 – Mimoriadne zníženie trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak súd po zvážení okolností prípadu alebo pomerov páchateľa usúdi, že zákonná trestná sadzba by bola príliš prísna a na ochranu spoločnosti stačí kratší trest, môže páchateľovi uložiť trest aj pod zákonom stanovenú dolnú hranicu.
(2)
Súd môže trest znížiť pod dolnú hranicu aj vtedy, ak páchateľa odsudzuje:
a)
za prípravu alebo pokus o zločin, ak súd vzhľadom na ich povahu a závažnosť považuje zákonnú sadzbu za neprimerane prísnu a na ochranu spoločnosti postačuje kratší trest,
b)
za to, že významne pomohol objasniť trestný čin spáchaný v prospech zločineckej alebo teroristickej skupiny, prípadne pomohol zabrániť takému činu tým, že o ňom informoval orgány činné v trestnom konaní, čím im pomohol zabrániť následkom, odhaliť páchateľov alebo získať dôkazy,
c)
za trestný čin spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti, ak súd vzhľadom na zdravotný stav a súčasné uloženie ochranného liečenia usúdi, že na ochranu spoločnosti stačí kratší trest; v tomto prípade sa na súd nevzťahujú obmedzenia z odseku 3,
d)
za to, že sa zvlášť významne podieľal na objasnení trestného činu korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej alebo teroristickej skupiny alebo obzvlášť závažného zločinu organizovanej skupiny, alebo pomohol usvedčiť páchateľa poskytnutím dôkazov, ak súd vzhľadom na povahu činu usúdi, že účel trestu možno dosiahnuť kratším trestom; toto zníženie však neplatí pre organizátora, návodcu alebo objednávateľa činu, o ktorom poskytol dôkazy.
(3)
Pri znižovaní trestu pod zákonnú hranicu však súd nesmie uložiť:
a)
trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov pri úkladnej vražde, genocíde, teroristickom útoku, neľudskosti alebo vojnovom bezpráví v prípadoch podľa osobitnej časti zákona,
b)
trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak zákon stanovuje dolnú hranicu aspoň pätnásť rokov,
c)
trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak zákon stanovuje dolnú hranicu aspoň desať rokov,
d)
trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak zákon stanovuje dolnú hranicu aspoň päť rokov,
e)
trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak zákon stanovuje dolnú hranicu menej ako päť rokov,
f)
trest domáceho väzenia, zákazu činnosti, zákazu pobytu alebo vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.
(4)
Pri dohode o vine a treste môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu, pričom pri trestných činoch podľa odseku 3 písm. a) nesmie byť trest kratší ako dvadsať rokov. Ak sú zároveň splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, súd môže uložiť trest podľa podmienok v odseku 3.
(5)
Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu, pričom pri trestných činoch podľa odseku 3 písm. a) nesmie byť trest kratší ako dvadsať rokov. Ak sú zároveň splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, súd môže uložiť trest podľa podmienok v odseku 3.
Originál
(1)
Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
(2)
Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
a)
za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
b)
ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny,
c)
ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie, alebo
d)
ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona , trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 , trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.
(3)
Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť
a)
trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 , genocídia podľa § 418 ods. 3 , teroristického útoku podľa § 419 ods. 2 , neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2 ,
b)
trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
c)
trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
d)
trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
e)
trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a
f)
trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.
(4)
V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
(5)
Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

§ 40 – Upustenie od potrestania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Od potrestania za prečin, ktorým nebola spôsobená smrť ani ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak:
a)
páchateľ sa priznal, ľutuje čin, snaží sa o nápravu a súd usúdi, že samotné prejednanie veci stačí na jeho nápravu,
b)
súd prijme záruku za nápravu páchateľa a usúdi, že trest nie je potrebný vzhľadom na výchovný vplyv ručiteľa, povahu činu a osobu páchateľa,
c)
páchateľ spáchal prečin v stave zmenšenej príčetnosti a súd usúdi, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí nápravu a ochranu spoločnosti viac ako trest; to neplatí, ak si stav spôsobil návykovou látkou.
(2)
Od potrestania možno upustiť, ak osoba spáchala čin z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bola obeťou obchodovania s ľuďmi, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej alebo zverenej osoby alebo výroby detskej pornografie.
(3)
Ak prečinom vznikla škoda alebo prospech, od potrestania podľa odseku 1 písm. a) alebo b) možno upustiť len vtedy, ak páchateľ vydal výnos z činnosti a škodu uhradil, alebo sa s poškodeným dohodol na jej náhrade či inom odškodnení. Pri prečinoch poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 326 a 334 možno od potrestania upustiť len pri splnení týchto podmienok a ak rozsah škody alebo prospechu nepresahuje 50 000 eur.
(4)
Ak sa od potrestania upustilo, hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.
Originál
(1)
Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak
a)
páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,
b)
súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo
c)
prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.
(2)
Od potrestania páchateľa trestného činu možno upustiť, ak trestný čin spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 , trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 .
(3)
Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) možno upustiť, iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo o spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo o inom odškodnení. V prípade prečinov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 326 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie možno upustiť od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50 000 eur.
(4)
Ak sa upustilo od potrestania páchateľa podľa odseku 1 alebo 2, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

§ 40a – Podmienečné upustenie od potrestania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže podmienečne upustiť od potrestania páchateľa za prečin podľa § 171 ods. 1, 2 alebo 3 alebo podľa § 172 ods. 1, 2 alebo 3, ak mu zároveň uloží ochranné liečenie podľa § 73.
(2)
Páchateľovi určí skúšobnú dobu až na dva roky, ktorá začína plynúť dňom po právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom upustení od trestu.
(3)
Ak páchateľ dodržal podmienky ochranného liečenia, súd vyhlási, že sa osvedčil. V opačnom prípade rozhodne o uložení trestu, a to prípadne aj počas skúšobnej doby.
(4)
Ak súd do roka od konca skúšobnej doby nerozhodne o osvedčení bez zavinenia páchateľa, platí, že sa páchateľ osvedčil.
(5)
Ak súd vyslovil osvedčenie alebo ak sa má za to, že sa páchateľ osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Originál
(1)
Od potrestania páchateľa prečinu podľa § 171 ods. 1 , 2 alebo 3 alebo prečinu podľa § 172 ods. 1 , 2 alebo 3 môže súd podmienečne upustiť, ak mu súčasne uloží ochranné liečenie za podmienok podľa § 73 .
(2)
Súd páchateľovi určí skúšobnú dobu až na dva roky; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom upustení od potrestania.
(3)
Ak páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, dodržal podmienky ochranného liečenia, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.
(4)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 3 bez toho, že by na tom mal páchateľ vinu, má sa za to, že sa osvedčil.
(5)
Ak súd vyslovil, že sa páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Načítané 5 z 527 paragrafov