Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 56 – Ukladanie a výška peňažného trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za úmyselný čin s cieľom získať peniaze môže súd uložiť pokutu od 160 eur do 3 miliónov eur.
(2)
Pokutu možno dostať aj za menej závažné činy namiesto väzenia.
(3)
Peňažný trest sa môže uložiť aj samostatne, ak iný trest nie je potrebný.
(4)
Súd môže povoliť splátky na maximálne jeden rok.
(5)
Ak ste už časť pokuty za ten istý skutok zaplatili, započíta sa vám to do nového trestu.
(6)
Pokuta sa neukladá, ak by páchateľ kvôli nej nemohol nahradiť škodu poškodenému.
Originál
(1)
Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.
(3)
Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.
(4)
Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.
(5)
Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo spoločný trest.
(6)
Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.

§ 57 – Ukladanie a výkon peňažného trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri peňažnom treste súd pozerá na majetok páchateľa. Ak ho nemôže zaplatiť, pokutu mu nedá.
(2)
Zaplatená pokuta ide štátu.
(3)
Pre prípad, že by ste sa plateniu schválne vyhýbali, súd určí náhradné väzenie až na päť rokov.
(4)
Náhradné väzenie sa nedáva pri doživotí alebo ak by porušilo zákonné limity.
Originál
(1)
Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
(2)
Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(3)
Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
(4)
Ak by náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest ukladaný popri treste odňatia slobody na doživotie, súd náhradný trest neuloží.

§ 58 – Uloženie trestu prepadnutia majetku súdom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd vám môže zobrať majetok, ak vás odsúdi na doživotie alebo do väzenia za zločin, ktorým ste získali alebo chceli získať veľké bohatstvo, či spôsobili veľkú škodu.
(2)
Súd tak urobí len vtedy, ak je to spravodlivé vzhľadom na vašu situáciu a dopad na vašu rodinu. Majetok vám spravidla nezoberú, ak škodu úplne nahradíte alebo vrátite to, čo ste činom získali.
Originál
(1)
Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
(2)
Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, pomery páchateľa a mieru vplyvu tohto trestu na rodinu páchateľa a jeho blízke osoby považuje za primerané. Trest prepadnutia majetku súd neuloží najmä vtedy, ak páchateľ nahradí škodu v celom rozsahu alebo vydá v celom rozsahu trestným činom získaný prospech a úžitky z neho.

§ 59 – Trest prepadnutia majetku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Trest prepadnutia majetku sa týka peňazí z predaja majetku alebo majetku, ktorý zostal po konkurze.
(2)
Súd môže z trestu vyňať veci, ak by ich odobratie bolo voči páchateľovi príliš prísne.
(3)
Tieto vyňaté veci sa nesmú v konkurze predať.
(4)
Majetok, ktorý prepadne, získava štát.
(5)
Týmto trestom zaniká spoločné vlastníctvo manželov. Majetok druhého manžela štátu neprepadá.
Originál
(1)
Trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania,
a)
výťažok zo speňaženia majetku,
b)
majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát, okrem prípadu, že dôvodom vylúčenia tohto majetku zo súpisu majetku podstát bolo, že ide o majetok nepodliehajúci konkurzu,
c)
majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.
(2)
Súd vylúči z trestu prepadnutia majetku časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.
(3)
Ak súd postupuje podľa odseku 2, vo výroku rozsudku uvedie, ktorá časť majetku alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Majetok a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.
(4)
Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(5)
Právoplatným rozhodnutím súdu o prepadnutí majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty nepatrí majetok druhého manžela po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo podľa predchádzajúcej vety. Vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému došlo skôr, vrátane úkonov, ktoré zmenili jeho rozsah, možno v konkurze odporovať.

§ 60 – Trest prepadnutia veci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd vám zoberie vec, ktorú ste použili na trestný čin alebo ste ju ním získali.
(2)
Ak vec už nemáte, súd môže nariadiť prepadnutie iného majetku v rovnakej hodnote.
(3)
Vecou sa rozumie aj niečo, čo ste zničili, schovali alebo predali, aby ste sa vyhli postihu.
(4)
Prepadnúť môže len vec, ktorá patrí páchateľovi.
(5)
Veci, ktoré prepadnú, získava štát.
(6)
Trest sa neuloží, ak by poškodený nemohol dostať odškodné alebo ak je hodnota veci k činu príliš vysoká.
Originál
(1)
Súd uloží trest prepadnutia veci,
a)
ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b)
ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo
c)
ktorá je výnosom z trestnej činnosti.
(2)
Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
(3)
Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyňať ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená alebo ušetrené náklady.
(4)
Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
(5)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(6)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
a)
poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci,
b)
hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo
c)
súd upustil od potrestania páchateľa.

Načítané 5 z 527 paragrafov