Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Porovnať verzie

§ 51 – Podmienečný odklad trestu s probačným dohľadom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže za podmienok z § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý nepresahuje štyri roky, ak páchateľovi zároveň určí probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Rovnako platí aj pravidlo z § 49 ods. 3.
(2)
Pri nariadení probačného dohľadu súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Táto skúšobná doba začína plynúť dňom po tom, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť. Súd zároveň určí obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie v čase, keď odsúdený vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody alebo keď je vo väzbe.
(3)
Medzi uložené obmedzenia patrí najmä zákaz:
a)
zúčastňovať sa na určených verejných podujatiach,
b)
piť alkoholické nápoje a užívať iné návykové látky,
c)
stretávať sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv, alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi či účastníkmi na trestnom čine,
d)
vstupovať na vyhradené miesta alebo do priestorov, kde trestný čin spáchal,
e)
hrať hazardné hry, hrať na hracích automatoch a uzatvárať stávky,
f)
akokoľvek kontaktovať určenú osobu, a to vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
(4)
Medzi uložené povinnosti patrí najmä príkaz:
a)
nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia ani na určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržiava alebo ktoré navštevuje,
b)
zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese,
c)
vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržiava alebo ktorý protiprávne obsadil,
d)
počas skúšobnej doby nahradiť spôsobenú škodu,
e)
počas skúšobnej doby zaplatiť dlh alebo zameškané výživné,
f)
osobne alebo verejne sa poškodenému ospravedlniť,
g)
v skúšobnej dobe získať pracovnú kvalifikáciu alebo absolvovať rekvalifikačný kurz,
h)
podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu v spolupráci s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom,
i)
podstúpiť liečbu závislosti od návykových látok, ak odsúdenému nebolo uložené ochranné liečenie,
j)
počas skúšobnej doby podstúpiť psychoterapiu alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
k)
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o prácu,
l)
dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
(5)
Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, musí strpieť kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená; kontrolu technickými prostriedkami možno nariadiť len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
(6)
Skúšobná doba probačného dohľadu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výkon iných trestov, ktoré súd uložil popri probačnom dohľade.
(7)
Skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započíta do novej skúšobnej doby určenej pri novom probačnom dohľade za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri súhrnnom treste alebo spoločnom treste.
(8)
Ak súd uloží obmedzenie podľa odseku 3 písm. f) a povinnosť podľa odseku 4 písm. a), informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu na zabezpečenie svojej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
(9)
Povinnosť podľa odseku 4 písm. h) môže súd uložiť až po tom, ako si vyžiada správu od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia, ibaže táto vhodnosť už priamo vyplýva z odborného vyjadrenia alebo zo znaleckého posudku.
Originál
(1)
Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 3 platí rovnako.
(2)
Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
(3)
Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze
a)
účasti na určených verejných podujatiach,
b)
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
c)
stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
d)
vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
e)
účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,
f)
kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
(4)
Povinnosti spočívajú najmä v príkaze
a)
nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje,
b)
zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese,
c)
vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil,
d)
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
e)
zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
f)
osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
g)
v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,
h)
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
i)
podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,
j)
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
k)
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,
l)
dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
(5)
Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená; nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
(6)
Skúšobná doba podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výkon ostatných trestov uložených popri probačnom dohľade.
(7)
Skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započítava do skúšobnej doby, ktorá bola určená pri uložení nového probačného dohľadu uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu alebo spoločného trestu.
(8)
Súd pri uložení obmedzenia podľa odseku 3 písm. f) a povinnosti podľa odseku 4 písm. a) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
(9)
Povinnosť podľa odseku 4 písm. h) možno uložiť po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia tejto povinnosti nevyplýva z odborného vyjadrenia alebo zo znaleckého posudku.

§ 52 – Osvedčenie pri podmienečnom treste

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak odsúdený počas skúšobnej doby viedol riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade nariadi výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to prípadne už počas plynutia skúšobnej doby. Za výnimočných okolností prípadu môže súd ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním v skúšobnej dobe zavdal príčinu na výkon trestu, a súčasne môže:
a)
primerane predĺžiť probačný dohľad, najviac však o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu podľa § 51 ods. 2,
b)
uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c)
nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a takáto kontrola doposiaľ nariadená nebola.
(2)
Ak súd do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodne podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, platí, že sa odsúdený osvedčil.
(3)
Rovnako platí, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nerozhodne podľa odseku 1 bez viny odsúdeného v prípade, že sa proti nemu v tejto lehote vedie trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.
(4)
Ak súd právoplatne vysloví, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak platí, že sa osvedčil, hľadí sa naňho tak, ako keby nebol odsúdený.
(5)
Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu tohto trestu.
Originál
(1)
Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a)
primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2 ,
b)
uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c)
nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
(2)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
(3)
Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.
(4)
Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
(5)
Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

§ 53 – Trest domáceho väzenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže páchateľovi trestného činu uložiť trest domáceho väzenia vtedy, ak:
a)
ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby podľa tohto zákona najviac desať rokov,
b)
vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia,
c)
páchateľ písomne sľúbi, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri kontrole poskytne potrebnú súčinnosť,
d)
sú splnené podmienky na výkon kontroly technickými prostriedkami.
(2)
Súd môže uložiť trest domáceho väzenia na jeden rok až päť rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom určená.
(3)
Odsúdený sa počas výkonu domáceho väzenia musí v čase určenom súdom zdržiavať vo svojom obydlí vrátane vonkajších priestorov, ktoré k nemu patria, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
(4)
Súd môže páchateľovi počas výkonu domáceho väzenia uložiť obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
(5)
Počas výkonu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len s predchádzajúcim súhlasom probačného a mediačného úradníka, a to iba z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
(6)
Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd premení trest na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že každý nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Originál
(1)
Súd môže uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného činu, ak
a)
ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov,
b)
vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia,
c)
páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,
d)
sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.
(2)
Súd môže uložiť trest domáceho väzenia na jeden rok až päť rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom ustanovená.
(3)
Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
(4)
Súd môže uložiť páchateľovi počas výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
(5)
Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
(6)
Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

§ 54 – Ukladanie trestu povinnej práce súdom

Trvalý odkaz
Jednoducho

Povinné práce môže súd nariadiť v rozsahu od 40 do 300 hodín pri menej závažných trestných činoch.

Originál

Trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

§ 55 – Výkon trestu povinnej práce

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Odsúdený musí trest povinnej práce vykonať najneskôr do jedného roka od chvíle, keď súd nariadil jeho výkon. Súd mu môže na tento čas uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Do lehoty na výkon trestu povinnej práce sa nezapočítava obdobie, počas ktorého odsúdený:
a)
nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tom čase nebola žiadna práca určená,
b)
vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
c)
zdržiaval sa v cudzine,
d)
bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.
(2)
Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.
(3)
Odsúdený musí trest povinnej práce vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
(4)
Ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život, zavinene neodpracoval práce v určenom rozsahu alebo nesplnil uložené obmedzenia či povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny neodpracovanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
(5)
Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným, alebo z iných závažných dôvodov.
Originál
(1)
Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
a)
nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená,
b)
vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
c)
zdržiaval sa v cudzine,
d)
bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.
(2)
Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.
(3)
Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
(4)
Ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
(5)
Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných závažných dôvodov.

Načítané 5 z 527 paragrafov