Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Porovnať verzie

§ 46 – Trest odňatia slobody

Trvalý odkaz
Jednoducho

Väzenie môže trvať najviac dvadsaťpäť rokov. Súd môže uložiť aj trest na celý život.

Originál

Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

§ 47 – Trest odňatia slobody na doživotie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže uložiť doživotný trest odňatia slobody iba za trestný čin, pri ktorom to osobitná časť tohto zákona výslovne dovoľuje, a to len vtedy, ak sú splnené obe tieto podmienky:
a)
uloženie doživotného trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b)
nie je nádej, že by sa páchateľ dal napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
(2)
Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 3, neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3, 4 a 5, neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 5, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4, vydierania podľa § 189 ods. 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 alebo 4, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, a tomuto páchateľovi už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b). Ak tieto podmienky splnené nie sú, uloží mu trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ibaže by tomu bránili okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však takému páchateľovi nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov.
Originál
(1)
Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a)
uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b)
nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
(2)
Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 , vraždy podľa § 145 , ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 3 , neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3 , 4 a 5 , neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 5 , obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 3 alebo podľa § 181 , brania rukojemníka podľa § 185 , zavlečenia do cudziny podľa § 187 , lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4 , vydierania podľa § 189 ods. 3 alebo 4 , hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 3 alebo 4 , znásilnenia podľa § 199 , sexuálneho násilia podľa § 200 , sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 , 3 alebo 4 , týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 alebo 4 , všeobecného ohrozenia podľa § 284 , ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291 , zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293 , založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 , založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 , teroru podľa § 313 alebo § 314 , násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2 , 3 alebo 4 , prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 , 4 alebo 5 , výroby detskej pornografie podľa § 368 , genocídia podľa § 418 , teroristického útoku podľa § 419 , niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b , financovania terorizmu podľa § 419c , cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425 , ktorému už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne odložený, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

§ 48 – Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia.
(2)
Súd zaradí páchateľa na výkon trestu spravidla do ústavu
a)
s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin,
b)
so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliada, ak sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.
(3)
Do ústavu s maximálnym stupňom stráženia súd zaradí
a)
páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo
b)
páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
(4)
Súd môže páchateľa zaradiť aj do ústavu iného stupňa stráženia, než kam by patril podľa odseku 2, ak vzhľadom na závažnosť trestného činu a mieru páchateľovho narušenia usúdi, že iný stupeň lepšie zabezpečí jeho nápravu. Do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ho môže poslať aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Súd však nesmie do ústavu s minimálnym ani stredným stupňom stráženia zaradiť doživotne odsúdeného páchateľa ani páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
(5)
Pravidlami podľa odsekov 2 a 3 súd nie je viazaný ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo ak zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b).
Originál
(1)
Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
(2)
Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a)
s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b)
so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
(3)
Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd
a)
páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo
b)
páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
(4)
Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
(5)
Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) .

§ 49 – Podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý neprevyšuje tri roky, ak
a)
má vzhľadom na osobu páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a so zreteľom na okolnosti prípadu dôvodne za to, že výkon trestu nie je nevyhnutný na ochranu spoločnosti a páchateľovu nápravu, alebo
b)
prijme záruku za nápravu páchateľa a vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, usúdi, že výkon trestu nie je nevyhnutný.
(2)
Pri trestných činoch podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorými dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, môže súd podľa odseku 1 podmienečne odložiť iba výkon trestu, ktorý neprevyšuje dva roky.
(3)
Pravidlá podľa odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Originál
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak
a)
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b)
prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(2)
V prípade trestných činov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd môže podľa odseku 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 50 – Podmienečný odklad výkonu trestu a skúšobná doba

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Táto doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť. Skúšobná doba neplynie počas výkonu väzby ani počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
(2)
Súd môže pri podmienečnom odklade páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich síl a možností nahradil spôsobenú škodu, prípadne uhradil dlh alebo zameškané výživné.
(3)
Skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započítava do novej skúšobnej doby určenej pri opätovnom podmienečnom odklade za ten istý skutok, ako aj do skúšobnej doby pri súhrnnom alebo spoločnom treste.
(4)
Ak odsúdený žil v skúšobnej dobe riadnym životom a splnil povinnosť nahradiť škodu či uhradiť dlh alebo výživné, ak mu boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade súd rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov plynule nadväzovali. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním v skúšobnej dobe zavdal dôvod na výkon trestu; v takom prípade môže súčasne
a)
nariadiť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť mu doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4, ktoré smerujú k vedeniu riadneho života,
b)
primerane predĺžiť skúšobnú dobu, najviac však o dva roky, pričom nesmie prekročiť päťročnú hornú hranicu ustanovenú v odseku 1.
(5)
Ak súd nerozhodne podľa odseku 4 do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby bez toho, aby to zavinil odsúdený, platí, že sa odsúdený osvedčil.
(6)
Rovnako platí, že sa odsúdený osvedčil, ak súd nerozhodne podľa odseku 4 do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby bez viny odsúdeného v prípade, že sa proti nemu v tomto čase vedie trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.
(7)
Ak súd vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak platí, že sa osvedčil zo zákona, hľadí sa na neho tak, akoby nebol odsúdený.
(8)
Ak súd rozhodne, že sa podmienečne odložený trest odňatia slobody vykoná, rozhodne súčasne aj o spôsobe jeho výkonu.
Originál
(1)
Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
(2)
V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.
(3)
Skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započítava do skúšobnej doby nanovo určenej pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu alebo spoločného trestu.
(4)
Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 , ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a)
ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b)
primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
(5)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
(6)
Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.
(7)
Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
(8)
Ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

Načítané 5 z 527 paragrafov