§ 48 – Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Väzenie má tri stupne stráženia: minimálny, stredný a maximálny.
(2)
Do minimálneho stupňa ide spravidla ten, kto nebol za posledných 10 rokov vo väzení za úmyselný čin. Ak tam bol, ide do stredného.
(3)
Maximálny stupeň je pre doživotné tresty a obzvlášť závažné zločiny.
(4)
Súd môže stupeň zmeniť, ak si myslí, že sa tam páchateľ lepšie napraví. Do miernejšieho stupňa však nemôže dať nikoho s doživotím alebo s trestom nad 15 rokov za ťažký zločin.
(5)
Pri schvaľovaní dohody o vine a treste môže súd určiť stupeň stráženia podľa vlastného uváženia.
Originál
(1)
Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
(2)
Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a)
s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b)
so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
(3)
Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd
a)
páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo
b)
páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
(4)
Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
(5)
Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) .