Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 83a – Zhabanie časti majetku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže páchateľovi úmyselného trestného činu, za ktorý hrozí trest odňatia slobody aspoň štyri roky, alebo za vybrané trestné činy ako korupcia, machinácie pri verejnom obstarávaní, počítačová kriminalita či šírenie detskej pornografie, zhabať časť majetku, ak páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech a súd má za to, že časť majetku pochádza z trestnej činnosti. Tento záver môže súd urobiť, ak hodnota majetku, ktorý páchateľ nadobudol alebo previedol na iného v čase päť rokov pred činom, počas neho alebo po ňom, je v hrubom nepomere k jeho legálnym príjmom alebo ak na to existujú iné dôvody.
(2)
Zhabanie časti majetku môže súd uložiť aj vtedy, ak páchateľ takýto majetok:
a)
previedol na iného bezplatne alebo za veľmi výhodných podmienok, pričom táto osoba vedela alebo mohla vedieť, že ide o snahu vyhnúť sa trestu alebo o majetok získaný v rozpore so zákonom,
b)
previedol na blízku osobu,
c)
previedol na právnickú osobu, v ktorej má väčšinový vplyv alebo podiel a tento majetok ďalej bezplatne alebo za výhodných podmienok užíva, alebo
d)
nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tento majetok patrí manželovi páchateľa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
(3)
Súd musí pri zhabaní presne určiť, ktoré veci sa zabavujú. Ak sa preukázal hrubý nepomer medzi majetkom a legálnymi príjmami, súd môže zhabať akékoľvek veci páchateľa až do výšky tohto nepomeru. Majetok tretích osôb, ktoré ho nadobudli v dobrej viere, sa nezabavuje.
(4)
Ak súd nevie, kde sa veci nachádzajú, ak by bolo zhabanie nevhodné voči právam tretích osôb, alebo ak páchateľ vec zničí, poškodí či scudzí, súd môže namiesto veci zhabať inú vec alebo peňažnú sumu v zodpovedajúcej hodnote.
(5)
Zhabanie sa vzťahuje aj na plody a úžitky zhabanej veci. Zhabaniu nepodliehajú veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa majetok zhabáva, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu sa táto osoba musí starať.
(6)
Zhabaný majetok sa stáva vlastníctvom štátu, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neurčuje inak.
Originál
(1)
Súd môže uložiť zhabanie časti majetku páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 , neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a , neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b , výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d , machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 , prijímania úplatku podľa § 328 až 330 , podplácania podľa § 332 až 334 , nepriamej korupcie podľa § 336 alebo rozširovania detskej pornografie podľa § 369 , ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti na základe preukázania, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho páchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe iných skutočností odôvodňujúcich takýto záver.
(2)
Zhabanie časti majetku môže súd uložiť aj vtedy, ak by tento majetok mohol byť zhabaný podľa odseku 1 a ak páchateľ tento majetok
a)
previedol alebo nechal previesť na inú osobu bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok a táto osoba vedela alebo mohla a mala vedieť, že na ňu takýto majetok previedol, aby sa vyhol peňažnému trestu podľa § 56 , trestu prepadnutia majetku podľa § 58 , trestu prepadnutia veci podľa § 60 alebo uloženiu zhabania veci podľa § 83 , alebo že tento majetok bol získaný v rozpore so zákonom,
b)
previedol alebo nechal previesť na blízku osobu,
c)
previedol alebo nechal previesť na právnickú osobu, v ktorej má sám alebo v spojení s blízkymi osobami väčšinovú majetkovú účasť, väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo rozhodujúci vplyv na riadení, a takýto majetok páchateľ bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok užíva, alebo
d)
nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tento majetok sa nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou a patrí manželovi páchateľa.
(3)
Súd je povinný pri uložení zhabania časti majetku určiť veci, ktoré podliehajú zhabaniu. Ak bol preukázaný hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so zákonom v sledovanom období, môže súd určiť akékoľvek veci patriace páchateľovi v hodnote až do výšky preukázaného hrubého nepomeru. Zhabaniu nepodlieha majetok tretích osôb, ktoré tento majetok nadobudli v dobrej viere.
(4)
Ak súdu nie je známe, kde sa veci, ktoré sú predmetom zhabania časti majetku, nachádzajú, ich zhabanie nie je vhodné s ohľadom na práva tretích osôb alebo ak ten, komu mohla byť vec zhabaná, ju pred vydaním rozhodnutia o zhabaní časti majetku zničí, poškodí, scudzí alebo jej zhabanie inak zmarí, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty alebo peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
(5)
Zhabanie časti majetku postihuje aj plody a úžitky veci, ktoré prináležia osobe, ktorej bola takáto vec zhabaná. Zhabanie časti majetku sa nevzťahuje na veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa má zhabať časť majetku, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu je táto osoba povinná sa starať.
(6)
Vlastníkom zhabanej časti majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 84 – Zmena zákona

Trvalý odkaz
Jednoducho

Trestnosť činu zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že konanie, ktoré bolo v čase spáchania trestným činom, už trestným činom nie je.

Originál

Trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.

§ 85 – Trestnosť vybraných trestných činov proti štátu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Trestnosť vybraných trestných činov (napríklad šírenie nákazlivej choroby, ohrozovanie zdravia potravinami, branie rukojemníka, legalizácia výnosov z trestnej činnosti, porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, ohrozenie devízového hospodárstva, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, ohrozenie tajomstva, všeobecné ohrozenie, ohrozenie životného prostredia, vlastizrada, terorizmus, sabotáž, vyzvedačstvo, vzbura väzňov, genocída, neľudskosť či používanie zakázaných bojových prostriedkov) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne:

a)
škodlivý následok činu zamedzil alebo napravil, alebo
b)
oznámil trestný čin v čase, keď sa škodlivému následku dalo ešte zabrániť. Oznámenie treba podať orgánom činným v trestnom konaní alebo Policajnému zboru. Vojak môže oznámenie podať aj nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu alebo väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Originál

Trestnosť trestných činov šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby podľa § 163 , ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168 , brania rukojemníka podľa § 185 , legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233, § 234 , porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 , porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 , porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255, § 256, § 257 , ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 258 , skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 260 , poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 263 , ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 , všeobecného ohrozenia podľa § 284 , poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 , ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300, § 301 , vlastizrady podľa § 311 , úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312 , teroru podľa § 313, § 314 , záškodníctva podľa § 315, § 316 , sabotáže podľa § 317 , vyzvedačstva podľa § 318 , ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319, § 320 , ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 , vzbury väzňov podľa § 358 , šírenia poplašnej správy podľa § 361, § 362 , genocídia podľa § 418 , teroristického útoku podľa § 419 , niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b , financovania terorizmu podľa § 419c , cestovania na účel terorizmu podľa § 419d , neľudskosti podľa § 425 a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja podľa § 426 zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)
škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo
b)
urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

§ 86 – Zánik trestnosti vybraných trestných činov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o:
a)
zanedbanie povinnej výživy, ak nemalo trvalé následky a páchateľ si povinnosť splnil pred záverečnou poradou súdu,
b)
nevyplatenie mzdy a odstupného, ak nemalo trvalé následky a páchateľ si povinnosť splnil najneskôr do 60 dní od dokonania činu,
c)
zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, ak páchateľ umožnil podnikateľovi splniť podmienky na zníženie či neuloženie pokuty podľa predpisov o ochrane súťaže,
d)
skrátenie, neodvedenie alebo nezaplatenie dane a poistného, ak páchateľ nie je členom zločineckej skupiny a dlžnú sumu aj s príslušenstvom doplatil najneskôr v nasledujúci deň po tom, čo sa po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami,
e)
založenie alebo podporovanie zločineckej či teroristickej skupiny, ak páchateľ dobrovoľne oznámil činnosť skupiny orgánom v čase, keď sa dalo ešte zabrániť nebezpečenstvu. Vojak môže oznámenie podať nadriadenému, osoba vo výkone trestu či väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže,
f)
podplácanie, nepriamu korupciu alebo prijatie nenáležitej výhody, ak páchateľ výhodu poskytol alebo sľúbil len na požiadanie a dobrovoľne to bez odkladu oznámil orgánom. Vojak môže oznámenie podať nadriadenému, osoba vo výkone trestu či väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Trestnosť podľa odseku 1 písm. d) nezaniká, ak bol páchateľ za obdobný čin v posledných 24 mesiacoch právoplatne odsúdený alebo ak bolo jeho stíhanie za obdobný čin v posledných 24 mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti podľa tohto odseku.
Originál
(1)
Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
a)
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,
b)
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu,
c)
zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 , ak páchateľ svojím konaním umožnil podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniť podmienky pre neuloženie alebo zníženie pokuty podľa zákona upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže,
d)
skrátenia dane a poistného podľa § 276 , neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 , ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami,
e)
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 alebo založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 , ak páchateľ urobil dobrovoľne oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru o zločineckej skupine alebo teroristickej skupine a jej činnosti v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo z jej ďalšej činnosti, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže,
f)
podplácania podľa § 332 alebo § 333 , nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 a prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336d , ak páchateľ úplatok alebo nenáležitú výhodu poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný, a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Trestnosť trestného činu podľa odseku 1 písm. d) nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1.

§ 87 – Premlčacia doba trestnosti činu a jej plynutie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak zákon neurčuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je:
a)
tridsať rokov pri zločincoch, za ktorých zákon dovoľuje doživotie,
b)
pätnásť rokov pri zločinoch, za ktoré zákon umožňuje trest nad desať rokov,
c)
desať rokov pri ostatných zločinoch,
d)
päť rokov pri prečinoch, za ktoré zákon umožňuje trest nad tri roky,
e)
tri roky pri ostatných prečinoch.
(2)
Do premlčacej doby sa nepočíta čas:
a)
keď páchateľa nebolo možné postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b)
keď sa páchateľ zdržiaval v cudzine, aby sa vyhol stíhaniu,
c)
skúšobnej doby podmienečného zastavenia stíhania,
d)
dočasného odloženia vznesenia obvinenia, alebo
e)
prerušenia trestného stíhania.
(3)
Premlčanie sa prerušuje:
a)
vznesením obvinenia alebo nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, sudcu alebo súdu smerujúcimi k stíhaniu, pokiaľ obvinenie nebolo zrušené, alebo
b)
ak páchateľ v premlčacej dobe spácha nový trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje rovnaký alebo prísnejší trest.
(4)
Po prerušení začína plynúť nová premlčacia doba.
(5)
Pri vybraných trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, obchodovaní s ľuďmi či týraní blízkej osoby sa trestné stíhanie premlčí najskôr pätnásť rokov po tom, čo obeť dovŕšila osemnásť rokov.
(6)
Pri zločinoch z prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti, za ktoré hrozí trest aspoň desať rokov, je premlčacia doba dvadsať rokov. Pri prečinoch z týchto hláv, za ktoré hrozí trest aspoň tri roky, je premlčacia doba päť rokov.
(7)
Pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy EÚ (napríklad § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334) sa nepoužijú bežné lehoty a trestnosť zaniká po:
a)
dvadsiatich rokoch pri zločinoch s trestnou sadzbou aspoň desať rokov,
b)
desiatich rokoch pri ostatných zločinoch,
c)
piatich rokoch pri prečinoch s trestnou sadzbou aspoň tri roky,
d)
troch rokoch pri ostatných prečinoch.
(8)
Ak sa zákonom skráti premlčacia doba pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, účinky prerušenia premlčania zostávajú zachované, aj keby bola lehota podľa nového zákona už uplynula.
Originál
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a)
tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b)
pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov,
c)
desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d)
päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
e)
tri roky pri ostatných prečinoch.
(2)
Do premlčacej doby sa nezapočítava
a)
doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b)
doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
c)
skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
d)
doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
e)
doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.
(3)
Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a)
vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo
b)
ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.
(4)
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
(5)
Trestné stíhanie sa premlčí najskôr pätnásť rokov potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2 , trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , trestný čin znásilnenia podľa § 199 , trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 , trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 , trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 a trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 , dovŕšila osemnásty rok svojho veku.
(6)
Ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v prvej hlave , druhej hlave , tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov; ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije. Ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v prvej hlave , druhej hlave , tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov; ustanovenie odseku 1 písm. d) sa nepoužije.
(7)
Ak ide o trestné činy podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ustanovenia odseku 1 písm. b) až e) sa nepoužijú a trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a)
dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
b)
desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
c)
päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
d)
tri roky pri ostatných prečinoch.
(8)
Ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.

Načítané 5 z 527 paragrafov