§ 101 – Podmienečné upustenie od potrestania
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Súd môže mladistvého podmienečne nepotrestať, ak chce počas skúšobnej doby sledovať jeho správanie.
(2)
Skúšobná doba trvá maximálne jeden rok a mladistvý musí spravidla nahradiť spôsobenú škodu.
(3)
Súd môže dohľad predĺžiť o ďalší rok alebo nariadiť pomoc odborníka.
(4)
Ak sa mladistvý osvedčí, hľadí sa naňho ako na neodsúdeného.
(5)
Ak súd do roka nerozhodne o opaku, má sa za to, že sa mladistvý osvedčil.
Originál
(1)
Za podmienok uvedených v § 98 môže súd podmienečne upustiť od potrestania mladistvého, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie mladistvého.
(2)
Pri podmienečnom upustení od potrestania súd určí skúšobnú dobu až na jeden rok. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú spôsobil.
(3)
Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečné upustenie od potrestania v platnosti napriek tomu, že mladistvý dal príčinu na uloženie trestu, a
a)
ustanoviť nad mladistvým probačný dohľad, ak už nebol uložený,
b)
primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o jeden rok, alebo
c)
ustanoviť výchovné opatrenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
(4)
Ak mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, vysloví súd, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.
(5)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by na tom mal mladistvý vinu, má sa za to, že sa osvedčil.
(6)
Ak sa vyslovilo, že sa mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania trestu, osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.