§ 34 – Zásady ukladania trestov
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Trest má chrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že mu zabráni páchať ďalšie trestné činy a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k riadnemu životu. Súčasne má odradiť ostatných od páchania trestnej činnosti a vyjadriť, že spoločnosť konanie páchateľa morálne odsudzuje.
(2)
Páchateľovi možno uložiť iba taký druh trestu a len v takom rozsahu, ako určuje tento zákon. V osobitnej časti zákon stanovuje výlučne trestné sadzby pre trest odňatia slobody.
(3)
Trest má zasiahnuť výlučne páchateľa tak, aby mal čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
(4)
Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery súd zvažuje predovšetkým to, ako bol čin spáchaný a aký mal následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho životné pomery a šancu na nápravu. Sleduje aj jeho správanie po čine, najmä snahu nahradiť škodu, odstrániť škodlivé následky a dohodnúť sa na urovnaní s poškodeným, ako aj čas, ktorý od spáchania činu uplynul. Súd prihliadne aj na to, či páchateľ činom získal alebo chcel získať majetkový prospech. Ak tomu nebránia jeho majetkové či osobné pomery a neohrozí to náhradu škody ani odstránenie následkov, súd mu s ohľadom na výšku tohto prospechu uloží trest postihujúci majetok, a to buď samostatne, alebo popri inom treste; zváži pritom najmä peňažný trest. Pri trestných činoch podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, dbá súd aj na to, aby trest zabezpečil ochranu týchto záujmov. Súd berie do úvahy aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
(5)
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliada:
a)
pri spolupáchateľoch na to, akou mierou každý z nich prispel k spáchaniu trestného činu,
b)
pri organizátorovi, objednávateľovi, návodcovi a pomocníkovi na význam a povahu ich účasti na trestnom čine,
c)
pri príprave na zločin a pri pokuse o trestný čin na to, ako blízko bol páchateľ k dokonaniu činu, ako aj na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu nedošlo.
(6)
Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo viacero z nich popri sebe. Ak zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorými sa poškodzujú finančné záujmy Európskej únie a kde rozsah činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50 000 eur, ako aj za trestný čin, pri ktorom horná hranica sadzby odňatia slobody v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.
(7)
Spoločne popri sebe nemožno uložiť tieto tresty:
a)
odňatie slobody a domáce väzenie,
b)
odňatie slobody a povinnú prácu,
c)
peňažný trest a prepadnutie majetku,
d)
prepadnutie veci a prepadnutie majetku,
e)
zákaz pobytu a vyhostenie.
Originál
(1)
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2)
Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
(3)
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
(4)
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
(5)
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a)
u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b)
u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine,
c)
pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
(6)
Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorého spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.
(7)
Popri sebe nemožno uložiť trest
a)
odňatia slobody a domáceho väzenia,
b)
odňatia slobody a povinnej práce,
c)
peňažný a prepadnutia majetku,
d)
prepadnutia veci a prepadnutia majetku,
e)
zákazu pobytu a vyhostenia.