§ 73 – Uloženie a podmienky ochranného liečenia
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Súd nariadi ochranné liečenie, ak páchateľ nie je pre duševnú poruchu zodpovedný a je na slobode nebezpečný.
(2)
Liečenie môže nariadiť aj pri zmenšenej príčetnosti, duševnej poruche alebo pri závislosti od drog, alkoholu či hazardu.
(3)
Ak liečba závislosti nemá zmysel vzhľadom na osobu páchateľa, súd ju neuloží.
(4)
Liečenie možno uložiť spolu s trestom alebo aj vtedy, ak sa od potrestania upustí.
(5)
Liečenie sa môže uložiť aj väzňovi s trvalou duševnou poruchou, ktorý je nebezpečný.
(6)
Liečenie dostane aj ten, koho prepúšťajú z detencie a stále trpí duševnou poruchou.
Originál
(1)
Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
(2)
Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a)
v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b)
v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo
c)
v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.
(3)
Ochranné liečenie podľa odseku 2 písm. c) súd neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu.
(4)
Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste, pri upustení od potrestania alebo pri podmienečnom upustení od potrestania.
(5)
Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, súd môže rozhodnúť o uložení ochranného liečenia.
(6)
Súd uloží ochranné liečenie aj páchateľovi, u ktorého rozhodne o prepustení z výkonu detencie a ktorý trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.