Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 53 – Splnomocnenie v trestnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Poškodeného môže zastupovať aj zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
(2)
Splnomocnenec musí mať plnú spôsobilosť. Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
(3)
Ak sa koná o utajovaných skutočnostiach, môže byť splnomocnencom len advokát alebo osoba s príslušným bezpečnostným previerkou.
Originál
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
(3)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby alebo poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa prejednávajú utajované skutočnosti, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže oboznamovať s utajovanou skutočnosťou na príslušnom úseku.

§ 54 – Práva splnomocnenca poškodeného

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Splnomocnenec môže navrhovať dôkazy, podávať žiadosti a opravné prostriedky. Môže sa zúčastniť všetkých úkonov. Môže navrhovať zmier alebo dohodu o náhrade škody.
(2)
Návrhy na dôkazy musí predložiť najneskôr počas dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak ich podá písomne, súd o tom informuje prokurátora a obvineného.
Originál
(1)
Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(2)
Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného chce navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazov predloží písomne súdu, súd je povinný s takýmto návrhom oboznámiť prokurátora a obvineného.

§ 54a – Práva oznamovateľa pri dokazovaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Oznámateľ, ak nie je poškodený, môže navrhovať dôkazy a predkladať ich. Platí pre neho aj § 46 ods. 5 a 7.
(2)
Úrad na ochranu oznamovateľov má rovnaké práva a povinnosti ako oznamovateľ, ak mu poskytujú ochranu v pracovnom pomere.
Originál
(1)
Oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodený, má okrem iných práv ustanovených týmto zákonom právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy. Ustanovenie § 46 ods. 5 a 7 platí rovnako.
(2)
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti má rovnaké práva a povinnosti ako oznamovateľ, ak sa oznamovateľovi poskytuje ochrana v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu.

§ 55 – Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v súdnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri úkonoch trestného konania sa musí s ľuďmi zaobchádzať tak, ako vyžaduje účel konania. Vždy sa musí rešpektovať ich dôstojnosť, zdravotný stav a základné práva.
(2)
Úkony sa robia zvyčajne medzi 7.00 a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť aj mimo úradu a mimo tento čas.
(3)
Ak hrozí, že súd mešká s prípravou alebo rozhodnutím, môže ktorákoľvek strana podať sťažnosť pre nečinnosť na vyšší súd cez tento súd. Vyšší súd určí lehotu na úkon. Súd musí sťažnosť hneď poslať vyššiemu súdu so spisom a stanoviskom.
(4)
Ak súd urobí úkony do 15 pracovných dní od doručenia sťažnosti a informuje sťažovateľa, považuje sa sťažnosť za vzatú späť, ak sťažovateľ do 5 pracovných dní nepovie, že na nej trvá. Musí ho poučiť.
(5)
O sťažnosti musí rozhodnúť senát vyššieho súdu do 5 pracovných dní. Ak meškanie nebolo, sťažnosť sa zamietne. Ak bola oprávnená, určí sa lehota na úkon.
(6)
Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(7)
Štát platí škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo chybou úradu podľa osobitného zákona. To neplatí, ak škodu spôsobila Európska prokuratúra.
Originál
(1)
Pri vykonávaní úkonov trestného konania musia orgány činné v trestnom konaní, súd a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich dôstojnosť, zistený zdravotný stav a ich ústavou zaručené základné práva a slobody.
(2)
Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod. a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.
(3)
Ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
(4)
Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.
(5)
O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak
a)
zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,
b)
je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná.
(7)
Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát podľa osobitného zákona; to neplatí, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Európskej prokuratúry.

§ 56 – Vykonávanie úkonov trestného konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Predseda senátu, sudca, prokurátor, policajt, probačný úradník a ďalší úradníci robia úkony vo svojom okrese zvyčajne osobne. Mimo okresu ich robia cez žiadosť miestnemu súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, alebo cez videokonferenciu. Ak nie je cez video, mimo okresu ich robia osobne len vtedy, ak vec nesnesie odklad alebo je to nutné na správne posúdenie.
(2)
Najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd a krajský súd môžu úkony robiť aj vo svojom okrese cez žiadosť okresnému súdu. Najvyšší a Špecializovaný súd to môžu urobiť aj cez krajský súd.
Originál
(1)
Predseda senátu, sudca pre prípravné konanie, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla osobne. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora alebo policajta, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, alebo prostredníctvom videokonferenčného zariadenia; ak nie je úkon vykonávaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, vykonajú ho mimo svojho obvodu osobne, len ak vec nepripúšťa odklad alebo je to na riadne posúdenie veci nevyhnutné.
(2)
Najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd to môže urobiť aj dožiadaním krajského súdu.

Načítané 5 z 639 paragrafov