Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 145 – Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Čo má znalec zistiť, sa určí v rozhodnutí o jeho zaradení formou otázok. Znalec nesmie rozhodovať právne otázky ani hodnotiť dôkazy. Treba mu dovoliť nahliadnuť do spisu a zúčastniť sa výsluchov. Na jeho návrh možno vykonať dôkazy, ktoré potrebuje. Pri tom môže klásť otázky. Spis mu možno požičať.
(2)
Znalec posúdi vec zvyčajne písomne. Výnimočne môže povedať posudok do zápisnice. Ak má písomný posudok, pri výsluchu sa naň odvolá. Posudok dostane aj obhajca, ten si to platí.
(3)
Ak je viacerých znalcov a zhodnú sa, stačí ak podá posudok jeden, ktorého si vyberú. Ak sa nezhodnú, podá každý svoj posudok.
(4)
V prípravnom konaní nemusíte znalca vypočúvať, ak policajt alebo prokurátor posudku verí.
(5)
Ak posudok zabezpečil obvinený, poškodený alebo iná zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi a ostatným dotknutým stranám.
Originál
(1)
Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.
(2)
Znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch, možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval posudok písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi, a to na trovy obhajoby.
(3)
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom, stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa závery znalcov odlišujú, podá posudok každý z nich samostatne.
(4)
V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.
(5)
Ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka.

§ 146 – Chyby znaleckého posudku

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak máte pochybnosti o správnosti posudku, alebo je nejasný alebo neúplný, požiadajte znalca o vysvetlenie alebo doplnenie. Ak to nepomôže, zaradte iného znalca.

Originál

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

§ 147 – Posudok znaleckého ústavu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vo výnimočných vážnych prípadoch, ktoré vyžadujú osobitné vedecké posúdenie, alebo na preskúmanie posudku znalca, môžu zaradiť znalecký ústav.
(2)
Ak v odbore nie je žiadny znalecký ústav, alebo nemôže podať posudok, alebo by to bolo príliš nákladné, môžu zaradiť inú organizáciu, ktorá je špecializovaným pracoviskom.
(3)
Ústav alebo organizácia musí posudok spraviť písomne a uviesť, kto na ňom pracoval a ich prípadné rozdielne názory. Ak sa zhodnú, určia jedného, ktorého vypočujú.
Originál
(1)
Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.
(2)
Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba zapísaná ako znalecký ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať na podanie znaleckého posudku inú právnickú osobu, ktorá je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným pracoviskom.
(3)
Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého posudku podľa odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.

§ 148 – Vyšetrenie duševného stavu obvineného

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Duševný stav obvineného vyšetruje znalec - psychiater.
(2)
Na vyšetrenie je potrebný príkaz súdu alebo v prípravnom konaní sudcu.
(3)
Ak nestačí ambulantné vyšetrenie, môže súd alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca nariadiť pozorovanie v zdravotníckom zariadení alebo v nemocnici pre obvinených, ak je vo väzbe.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 3 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Originál
(1)
Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.
(2)
Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
(3)
Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených a odsúdených.
(4)
Proti uzneseniu v odseku 3 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 149 – Pozorovanie duševného stavu obvineného

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom zariadení môže trvať najviac dva mesiace. Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť najviac o jeden mesiac. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(2)
Ak znalec u obvineného nájde príznaky duševnej choroby alebo oslabenej príčetnosti, musí sa vyjadriť aj k tomu, či nie je nebezpečné, keď zostane na slobode.
Originál
(1)
Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac dva mesiace. Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Načítané 5 z 639 paragrafov